Slovensko 2.0

Zmar a rezignácia, toť bohužial reálny obraz Slovenska, ktorý otvorene a úprimne podáva tento film. Väčšina poviedok mala vyššie ideovo umelecké ambície šmrncnuté nihilizmom, ktoré som úspešne odignoroval (Rupicapra) alebo nepochopil (Pravidlá hry). Inde mi spracovanie témy prišlo príliš strohé (Bez vône) a žiaľ vzhľadom k významnému menu režiséra občas príliš prostoduché (Čestný občan). Z tohto súboru podľa mňa vyčnieva skvelý Pohreb prezidenta, potom nasleduje priemerný kúsok Návraty/Returns a aspoň občas vtipný je aj Druhý pokus. (13.04.2014)

Je zvláštní kolik z těch krátkých filmů tematizuje natáčení tohoto filmu nebo filmu obecně. Skoro jakoby to bylo hlavní téma a Slovensko se ocitlo na vedlejší koleji. Jinak je to skládačka různých postupů od filmařů všech generací, která nabízí krátké filmečky většinou bez pointy. Na jedné straně Miro Jelok a jeho Pssst!, u kterého fakt netuším, co mělo znamenat. Na druhé straně třeba Peter Kerekes a jeho snaha o vlastizradu, která mi tu přišla nejoriginálnější. Celkově trochu lepší průměr. (21.01.2016)

V prvom rade som nepochopil to načasovanie. Len čo som túto novinku stihol zaregistrovať a objaviť na csfd, sa zrazu objavili v uliciach bilbordy s dátumom premiéry v kinách. Neprešli však ani 3-4 dni a film odvysielala stv2... Načo potom tá reklama a propagácia filmu? Väčšina z desiatich krátkych filmov ma zaujala, slabý bol iba starý ukecaný intelektuál s priblblými dialógmi o ničom a "drsný diskžokej". Úplne ma nadchol ten prvý, čiastočne animovaný i hraný o histórii Slovenska. Páčil sa mi i ten druhý(prezident), len tá pointa mi nesadla. Pridal sa i J. Herz. Od neho sme všetci čakali viac, ale určite to nebral tak vážne. Okupácia Fínskom bola zaujímavá myšlienka a ja osobne by som ju bral. Celkovo dobrý, ale nevyvážený projekt, ktorý potreboval ísť vo väčšine prípadov viac do hĺbky. To splnil len ten spomínaný prvý film z desiatich. 60%. (27.04.2014)

Slovensko 2.0 je typickým príkladom umeleckej a tvorivej nemohúcnosti v našich končinách. A o ich poznatkový nezáujem na úkor oblbovania spoločnosti. Vsugerujúcim garantom o "podstatných" a "nepodstatných" veciach sú majetní a mienkotvorní, ktorých priority sú nastavené veľmi ziskuchtivou smernicou a pre bežného a vnímavého sa sen o krásnom mieste života na Slovensku končí. Za predchádzajúcu vetu, ktorú som napísal, tvorcovia nemôžu a snažia sa na jej dôsledkový stav určitým smerom poukázať, za tú prvú však môžu. A veľmi. Aj stav ničoty musia filmári vedieť servírovať štylisticky pútavo, dialógmi výstižne a s ironickým nadhľadom. Jediný Kerekesov príspevok ma zaujal o čosi viac než ostatné, ale posledným nemým záberom to úplne pochoval. Teda, aj keby trafil do čierneho, na konečný výsledok to nemá akýkoľvek vplyv. (22.10.2014)

Ak je toto reprezentatívny prierez slovenskou kinematografiou a v podstate aj slovenskými dejinami, je mi naozaj do plaču. Až na pár výnimiek (Suchý, Herz, Krištúfek a Kerekes) sú to neznesiteľne nudné, zmysel nedávajúce alebo svojou sebaľútosťou až zarážajúce, pseudohlboké frky so striedavou remeselnou kvalitou. Ani filmy štyroch spomenutých tvorcov ma výrazne neobohatili, ale videl som v nich nápad, náznak myšlienky alebo emócie. Nekonečné čakanie na prejav kvality v našej súčasnej kinematografii pokračuje a dúfam, že na tento paškvil sa zabudne skôr, že ho stihne uzrieť niekto vo svete. Mienku o nás by to veru nezlepšilo. (4/10) (18.04.2014)