Běž, chlapče, běž

Filmů o útrapách lidí stižených světovými válkami není nikdy dost, a je dobře, že se točí. Příběh polského chlapce krutě bojujícího o holé přežití pouze proto, že je židovského původu. Zasahující drama, které diváka nutí něvěřícně kroutit hlavou nad faktem, co dokáže lidská xenofobní nenávist vyrobit za zlo. Výborný a silný evropský film s poutavým a dojemným příběhem, hezkou výpravou, kamerou a zejména kvalitním hereckým obsazením, včetně herecky nezkušených, sympatických a charismatických dvojčat Tkaczových. (19.05.2015)

Běž, chlapče, běž je ďalším z celého radu filmov, ktoré nás vracajú do udalostí spred 70 rokov. Nebudem mudrovať nad tým, či má zmysel nakrúcať ďalšie filmy z tohto obdobia, ale pýtal som sa samého seba, v čom je ten film iný, v čom sa líši od iných, v čom spočíva jeho prínos. A pretože argumenty pre a proti remizovali bolo to podľa mňa na tri hviezdičky. Dvojičky to zahrali výborne, presvedčivo, exteriéry si kameraman užil, hudba bola skvelá, prostredie bolo dosť nepriateľské, aj keď práve nešlo o Nemcov, len príbeh bol chvíľami málo uveriteľný. Deväťročný chlapec nie je Bear Grylls, aby prežil v lese dlhšiu dobu, osobitne v zime. Dôsledkom menšej uveriteľnosti bolo, že som sa na film pozeral ako na príbeh, ku ktorému som nenadobudol významnejší emočný vzťah. Napriek tomu si na otázku zo začiatku príspevku odpovedám kladne, pretože si naozaj myslím, že téma II. svetovej vojny a jej odraze v životoch jednotlivcov i celých národov ešte nie je vyčerpaná a každé nové dielo prináša kamienok do mozaiky ľudských osudov v ťažkej dobe. (04.03.2016)

Není moc filmů, kdy bychom viděli hrůzy druhé světové války dětskýma očima. Takže každý takový z nich uvítám. Chvilkami mi tenhle příběh přišel nepravděpodobný a těžko uvěřitelný. Chvilkami taky strašně plochý. Ale není černobílý. Jako bych se houpala na houpačce. Měla jsem prostě při sledování zvláštní směsici pocitů a myšlenky se mi honily hlavou jedna za druhou. Po shlédnutí jsem ještě tiše půl hoďky seděla a snažila se to v hlavě srovnat. Téma druhé světové války je nevyčerpatelné. Jen s ním dobře naložit. (10.05.2017)

Odporučil by som ako povinnú kinematografiu pre všetky rozmaznané detičky, ktoré si nedokážu nič vážiť a myslia si, že aký majú hrozný život. Tento príbeh by ich možno donútil rozmýšľať a zamyslieť sa nad tým aké je to nemať nič, teda okrem nádeje na lepšie zajtrajšky, resp. na vôbec nejaké zajtrajšky. Naozaj silný príbeh o chlapcovi, ktorý bol zo dňa na deň odkázaný len sám na seba a počas vojnových rokov sa pokúša prežiť doslova v hraničných situáciách. Našťastie na svojej ceste stretol aj ochotných a dobrých ľudí, ktorí ho zachránili, no naopak aj tých, ktorí ho kruto zradili. Celý film mal však naozaj skvelý spád, ktorý bol zvýraznený akýmsi detským existencializmom a zaujímavými zvratmi v deji. Akurát ten koniec ma zrovna nedojal, lebo chlapec akosi príliš rýchlo upustil od svojej novej identity a zmieril sa s dôsledkom vojny. Ale inak dobré, veľmi dobré! (05.10.2014)

Poliaci opäť dokazujú, že sú v kinematografii ďaleko pred Čechmi a ešte ďalej pred Slovákmi. Sledujeme osudy chlapca , ktorý pod tlakom krutej doby musí zatajiť svoj židovský pôvod a pod falošným poľským menom Jurek Staniak sa prebíja poľským vidiekom ako sa dá. Film nemá žiadne zbytočné odbočky a vedľajšie linky, ktoré by dej mohli obohatiť, sledujeme skutočne "iba" príbeh chlapca a ľudí, ktorí mu skrížia cestu. Smutný tón filmu občas spestrí veselšia hudba v šťastnejších momentoch, keď Jurek na chvíľu zabúda na svoje problémy. Hudba je celkovo silnou stránkou filmu a znie tu často. Najsilnejšia a zároveň najdojímavejšia je podľa mňa scéna, kde si Jurek v nemocnici prvý krát odviaže obväz z amputovanej ruky. Film je z kategórie smutnejších, ale nie zase z tých, po ktorých vás chytí depka alebo myšlienka na samovraždu. Poľaci, barzo dobre! 80%. (23.11.2014)