Eso es

Takéto zbesilé tempo Bebemu svedčalo. Stále musí reagovať na nepriaznivú situáciu, stále sa musí nejako vynájsť a vždy sa mu to chlapcovi podarí a niekedy ani nevie ako. Nemyslím si, že humorný potenciál bol využitý na maximum, ale ono nejaké nedotiahnutosti vždy zastúpi to zbesilé tempo. A keď už sú unavení z hrania herci, vypomôže medveď. Alebo nič netušiaci Jessie Ovens v archívnych záberoch. Ale čo ma fakt mrzí, je absencia boxerského finále, tu ale zase nastupuje Hitlerova ségra. Takže ak to mám zhrnúť, Eso es je film, kde stále niečo, alebo niekto kompenzuje niečo, alebo niekoho. (17.05.2017)

Čistokrvný francúzsky protagonista: Georges "Jo" Cavalier, musel byť rozhodne odvážny »kavalier«, keď povedzme, že zrovna uprednostnil záchranu nemeckej židovskej rodiny na čele s 10-ročným Simonom Rosenblumom, namiesto toho, aby sa priamo zúčastnil ako tréner francúzskeho boxerského tímu na letných olympijských hrách v roku 1936 v Berlíne, kde samozrejme nesmel chýbať ani sám Führer ako ústredný predstaviteľ Nemeckej ríše. • A mimochodom; Bébel v spolupráci s režisérom G. Ouryom, sa o tom rozhodli vytvoriť i akýsi komediálne, a k tomu i s dobovým podtextom ladený titul s miestami až dramatickejšou líniou udalostí, v ktorom by v podstate hlavný prim predstavovalo predovšetkým to, že by s vysokou účinnosťou zosmiešnili nielen samého Adolfa [S]hitlera, ale zároveň aj nacistické obdobie ako celok, čo občasne vytváralo trochu drsnejší charakter «čierneho humoru»; skrátka, vtedy divákovi sprístupnili tak s-a-t-i-r-i-c-k-y nadštandardne skomponovanú vec, nad ktorou by doslova jasali odporcovia tohto odporného systému, ale nad čím som už tak mimoriadne nejasal - bol najmä scenáristický kredit, ktorému častokrát prechádzali aj také absurdnejšie podané veci, nad ktorými normálne koľkokrát ostával rozum stáť, alebo ako som už medzičasom tiež spomínal, tak z priameho uhla pohľadu J-P Belmonda, ako ústredného predstaviteľa, ktorému najviac išlo azda iba o to, ako sa vlastne tomuto režimu majstrovsky vysmiať rovno až do ksichtu, ale zase tam hneď nenahádzať úplne všetkých predstaviteľov do jedného vreca, viď postava v podobe Günthera von Beckmana, s ktorým hlavná postava absolvovala úvodné [letecké] zábery už počas I. svetovej vojny! • Síce scenár môžem právom považovať za »nedopečený«, no ostatné [príkladne technické] zložky boli až natoľko vskutku naprosto zaujímavými, že mu to tentoraz i s veľkou radosťou prepáčim; vloženie archívnych, čiernobielych záberov z olympiády '36, s ktorými sa prekrývali tie filmové... (04.02.2024)

Humorný pohled na zatím nejtruchlivější události lidských dějin je o to vzácnější, je-li, byť vyhnán na ostří nože, uvěřitelný a navíc prodemokratický a humanistický. Belmondo svůj rejstřík božského darebáka doplnil o zcela nové tóny. Druhý takový film srovnatelný s tímto počinem je Vojnovičův, Menzelův a Svěrákův VOJÁK ČONKIN. Švejkovská nota oživá znovu a znovu. (04.01.2024)

Bezva komedie s Belmondem se spoustou zábavných scének. Evidentně se tímto snímkem inspiroval Steven Spielberg protože řada scén (stejná hudba při příjezdu do Berlína, honička s nácky na motorkách, rozcestník, setkání s Hitlerem, hlavní hrdina v náckovské uniformě atd...) mi velmi silně připoměla Poslední křížovou výpravu. (30.06.2009)

První film, kde jsem slyšel Belmondův originální hlas. Lidičky, já si chvíli myslel, že mám snad vlčí mlhu. Jeho hlas je úplně něco jinýho, než Krampolův nebo Moravcův nebo Třískův, kterými ho u nás zásobují. Mnohem jemnější a občas bych až řekl zženštilej (což ale může být způsobený srovnáním s drsnými českými dabingy). K filmu: Neznám komedii, kde by si z Hitlera jmenovitě dělali takovou prdel jako tady (snad kromě Zítra vstanu a opařím se čajem - odkaz zde) a kde by se jim ta sranda tak dařila. Například scéna v knihkupectví je nezapomenutelná. Málem jsem pukl smíchy. ZOLLA! VERBOTTEN! KANT! VERBOTTEN! HITLER! VERBOTTEN! NEIN! (01.02.2006)