Grand restaurant pana Septima

Z interiéru naprosto nóbl francúzskej reštaurácie pána Septima, následne vskutku zrazu raz uniesli istú hlavu štátu pred okoštovaním zákuska; inými slovami preložené: ústrednému francúzskemu protagonistovi Septimovi v podaní zvyčajne špičkového komedianta Louisa de Funèsa, no ale v tomto absolútne odstrašujúcom prípade to zrejme príliš ani neplatilo; sa takpovediac dosť skomplikovala jeho doposiaľ úplne bezstarostná existencia, a to už predovšetkým snáď predsa iba kvôli tomu, že sa to zrovna stalo na tomto vychýrenom mieste, kde sa trebárs schádzala všelijaká, »francúzska smotánka«, a tak či chce, alebo nechce, musí sa vydať až kdesi do vzdialenejších exteriérov, aby v podstate prišiel tomu priamo na kĺb, vrátane i zachovania si svojej doterajšej pozitívnej reputácie, ako sa všetky veci totižto majú, pričom divák počas toho zbesilého «scenáristického vyčíňania» akosi i neuveriteľne strašne pocitovo trpel, až tomu takmer skoro vôbec ani správne ne[po]rozumel, čo mal tým básnik vlastne všetko na mysli? • Zo začiatku mi aspoňže ešte naservíroval i samotný chod tejto reštaurácie, ako to tu skutočne chodí, a to konkrétne aj navrch s hlavným šéfom v podaní Septima, ktorý by najradšej iba všetkých navôkol seba stále komandoval, čo vari už automaticky so sebou prinášalo i niekoľko úsmevných situácií; skrátka, ak som sa neustále nachádzal len vo vnútorných priestoroch tohto pohostinského zariadenia, tak ako sa zvykne hovorievať: „O zábavu bolo dopredu postarané,” ale povedzme zase akonáhle sa tento mimoriadne výbušný, »malý mužíček«, odpútal od daného priestoru do vonkajších, nepreskúmaných reálií, tak vtedy sa už začínali pomaličky vrstviť i samé nánosy podivuhodných reakcií z okruhu ďalších, pribúdajúcich postáv, kedy to na mňa začalo už pôsobiť, ako nejako absurdnejším spôsobom naservírované mešuge, čo sa každou ďalšou pridanou scénou iba čoraz viac umocňovalo, čo namiesto komediálnej roviny napokon skĺzlo až do akejsi oveľa trápnejšej roviny, čo asi nebol pôvodný zámer tvorcov, všakže?! • Celý titul totálne pohnojil najmä režisér a scenárista v jednej a tej istej osobe: Jacques Besnard, a pritom musím podotknúť, že rovnako jedným zo spolupáchateľov bol i hore uvedený "Fufu", čiže tým pádom si kľudne mohli medzi sebou navzájom pekne pogratulovať, ako príšerne dopadla ich prvá [a z môjho uhla pohľadu ako celkovo katastrofálna], a zároveň i posledná spolupráca, asi toľko na margo k danému predmetu v podobe nepríliš presvedčivého výkonu. (21.02.2024)

Grand restaurant pana Septima je dalším z fenomenálních kousků z dílny francouzského humoru, jemuž velí Louis de Funès. Až na, zhruba poslední půl hodinku. Tam se skvělý humor a eskapády, které byly stavebními prvky od počátku filmu, přehoupnou do jiné roviny, kde následuje dlouhá honička, která začne po chvíli být jednotvárná a dokázala mě po zbytek filmu uspat:) Ale když promineme tuto část, jedná se o parádní kousek, v němž se setkávají snad všichni "Četníci" z kultovních kousků s Funèsem, které by se daly nazvat "Eskapády četníků ze Saint-Tropez.":) (25.01.2013)

Grand restaurant pana Septima coby "nejumlaskanější de Funèsova komedie" funguje zejména v první polovině, která je plná úsměvně komických situací z restaurace založených na "mírném" terorizování zaměstnanců. V druhé polovině vsadili tvůrci na policejní vyšetřování a akční honičky, avšak celá krimi-zápletka působí chabým dojmem a tlačí film do průměru. Samotné rozuzlení mi přišlo poněkud hloupé. De Funès nezklamal, ale slabší scénář mu občas znatelně podrážel nohy. (24.11.2020)

Nepříliš povedená reklama na francouzská auta. Film ukazuje, jak jistý typ Citroenu ke své přezdívce Kachna přišel (protože dokáže plavat na vodě). No a u Peugeotu se nám snaží namluvit, že jeho jízdní vlastnosti se nemění, ať jezdí klasicky kolama po silnici, či po střeše, kolama vzhůru... což jako nevím, má to být pochvala, nebo kritika? Nehledě na to, že když chce Funés vyvádět podobné skopičiny, měl vyměnit letní střechu za zimní s pořádným vzorkem, už bylo po 1. listopadu! (15.11.2015)

Keby sa v celom filme Funes nepytvoril, ani by som si nevšimol, že ide o komédiu. Námet je zaujímavý, ale skôr by mi sadol na televízny film. Niektoré scény boli vydarené a vtipné, ale pripadá mi, že tvorcovia príliš tlačia na pilu a snažia sa z každého Funesovho výstupu vyvolať v divákovi hurónsky smiech. Viac film beriem ako klasickú oddychovku na víkendové popoludnie, keď máme plný žalúdok po výdatnom obede, takže sa nám nechce myslieť. (19.07.2007)