Stará puška

Nechápem že taký film natočili v 75-om. Nechápem, že ešte nie je americký remake. Veď je to úplne moderný príbeh, popcorn o osobnej pomste za zverstvá na milovaných. Nebyť výkonu pána Noireta (nedokážem si tam dosadiť nikoho iného), tak s tým mám aj celkom problém, jemu som však uveril... vlastne iba tu tento film funguje naplno - ten chlapík na to vôbec nevyzerá, napriek tomu veríte všetkému čo urobí aj ako to urobí. Horšie je to s náckami, takí dementi by sa nedostali ani do Porýnia... ako komiks by to bolo stráviteľnejšie, vlastne by si to aj mohli nakresliť a napísať samotní Francúzi. Tak pekne, po francúzsky a sústrediť sa hlavne na hlavného hrdinu, podať to celé výhradne z jeho perspektívy. [70%] (27.12.2009)

Nevím, proč se tu pořád dokola omílá slovo "pomsta". Ne, nemyslím, že se jedná o pomstu. Je to boj, boj na život a na smrt! Je to jen jedna bitva z mnoha bitev té strašné války, kterou Němci rozpoutali, když se chtěli stát pány světa a všechny ostatní národy se rozhodli zpupně využít, ponížit, vyvraždit, zotročit! Člověk, který je zvyklý zachraňovat život, je nucen zabíjet! (28.05.2020)

Film, který jsem (tajně, škvírou pod peřinou) viděla mnohem dříve, než bych bývala měla. Scéna s plamenometem mne pak pronásledovala v dětských snech a někde v těch krajích za zrcadlem už i zůstala. Jako dospělá vidím příběh o niterné potřebě odplaty, ale i o tom, že humanita má hranice, jejichž nerespektování vám může vzít lidskou tvář stejně, jako zavírání očí před zlem. Phillippe Noiret je tu vynikající, přerod zdvořilého lékaře v nelítostného lovce podal naprosto přesvědčivě. (12.06.2018)

Stará puška sa zrovna tomuto konkrétnemu protagonistovi - chirurgovi - Julienovi "partizánovi" Dandieuovi, zrejme určite na niečo podstatné neskoršie hodí, len zatiaľ ešte netreba predbiehať nasledujúce udalosti, nakoľko ani nechcem zbytočne zachádzať do najmenších, scenáristických detailov, čiže inými slovami povedané, spoilerovať toto, vskutku, celkom zaujímavé dianie, maximálne iba tak naznačím, že pravdepodobne bude strieľať len po nejakých, „divých sviniach”, pretože sa zo začiatku javí byť akýmsi zapáleným pacifistom, ktorý by proste ani muche neublížil? • Uvidíme, necháme sa prekvapiť, a ak ešte predsa môžem čosi zaujímavého napokon doplniť, tak snáď iba to, že režisér Robert Enrico, si trochu, nie, pomerne častejšie, konkrétne až vo svojej druhej polovici, vypomáhal „flashbackovými vsuvkami”, aby tým skrátka aspoň na úplne malú chvíľu odľahčil mimoriadne dusnú atmosféru, ktorá i napriek tomu, bola zväčša absolútne nákazlivou, kedy je už divák totálne ponorený do tohto príbehu, v ktorom predvádzal naprosto chirurgicky presný výkon predstaviteľ medikusa Juliena Dandieuoa, teda charizmatický, francúzsky herec Philippe Noiret, ktorý mal počas diania asi najväčšiu výhodu práve v tom, že perfektne poznal dané prostredie, ktoré zohrávalo kľúčovú rolu, a to vari súčasne hneď vedľa hlavnej postavy. • A síce mi to voľačo pripomínalo, keď skúsený divák už bude veľmi dobre vedieť, odkiaľ vlastne vietor fúka... A čo tak povedzme i zopár slov ohľadom postavy Kláry Dandieuovej v podaní šarmantnej hereckej ikony Romy Schneiderovej: „Je tu prítomná, no zároveň aj nie je prítomnou”. • Konečne prichádza poriadne zlepšenie, čo sa týka môjho výberu v aktuálnej, francúzskej kinematografii, v ktorej je mimochodom reálne dosť možné, že v nej ďalej ponachádzam toľko vydarených titulov, koľké ešte len čakajú na moje (skoré) objavenie, stačí sa nimi len ideálnym spôsobom vhodne preklikať, napríklad rovno prostredníctvom i takého velikána Philippea Noireta... (23.06.2023)

Oko za oko, zub za zub a polechtání plamenometem za polechtání plamenometem - tomu rozumím. Kdyby mne tedy někdo připravil o to nejcennější co mám, třeba lístek do lóže na zápas Barcy s Realem, tak bych také vytáhl špuntovku ze skříně a šel srovnat účty. Jsem totiž ortodoxním příznivcem spravedlivých odplat a užívám si jich nejen ve filmu. Bohužel však umím číst, takže jsem si neuváženě přelouskal obsah snímku a připravil se tím o jakákoli překvapení. Takhle mi hlavě utkví pouze neodolatelný úsměv Romy Schneider a scéna, kdy pan doktor lže partyzánům o nepřítomnosti nacistů, neboť si je chce obelixovsky pomlátit sám. To je to správné chlapáctví, které bych ocenil i pátou hvězdou, kdyby se samy vypreparovaly ty nekonečné minuty vzpomínání. (04.02.2012)