Cigán

[MFF Cinematik 2011, Piešťany] Žiadne fiasko, žiadne ohňostroje. Na percentá 50tka rovná jak pravítko, na subjektívne hodnotenie nenachádzam mnoho slov. Nie že by som nechcel alebo sa bál, ale problematika rómskej menšiny je na dlhšiu debatu a nie na unáhlené ortiely vychádzajúce z púhej existencie Šulíkovho filmu (viď. tunajšia diskusia "pretekajúca" zakomplexovanosťou a tuposťou). Ak niekto relevantne vypichol negatíva a prospešne zbrzdil neprimeraný chválostroj, tak je to Kamil Fila vo svojej recenzii na aktuálně.cz, ktorá neg. kritikou rozhodne nešetrí, ale-na rozdiel od iných-vecne argumentuje. Ani ja nie som spokojný s tzv. polorealizmom, ktorý sa bojí ísť až na dreň a radšej sa ukája v hamletovských presahoch, nadprirodzených vstupoch-v nepríhodnom poetične. Vadia mi tiež nepriehľadnuteľné postsynchróny, príbehové nezrovnalosti/protirečenia, úsek na záchytke odvolávajúci sa na týranie rómskych chlapcov na Obvodnom oddelení PZ v Košiciach v marci 2009 a ždibec aj "do seba zahľadená" zvuková stopa, ktorej sentimentálny podtext mi nekorešponduje s (imho výborne zachytenými) reáliami osady blízko Spišskej Novej Vsi. Za čo teda tá tretia hviezdička? Za vtip, ktorý predovšetkým v kolektívnych scénach zaručene účinkuje ("Ronaldo? Veď aj ten je cigán", "bola taká krásna, že sa ani umývať nemusela", atď.) a za odvahu, ktorá spočíva v rozhodnutí stvoriť v dobe názorovej slepoty/ignoranstva "svetlú výnimku o sporiadanom cigánovi" čo by podpornému nástroju na oprášenie prastarej prosby civilizovaného človeka: "nehádžme všetkých do jedného vreca." To podpíšem... (19.09.2011)

Film o človeku, ktorý sa snaží si spraviť život lepším, ale bránia mu v tom iní a okolnosti, už v dnešnej dobe nie je ťažké spraviť. Záver beriem ako poukázanie na cigánsku mentalitu, kde sa väčšinou neodpúšťa a nasleduje pomsta. Rasistickí policajti, ktorí mali šikanovať, boli zrejme inšpiráciou zo skutočných udalostí, ktoré pobúrili verejnosť pred nejakým časom, ale nedali by sa zovšeobecňovať, nerobil by som z nich zovšeobecňovanie, takisto ten nepodarený vtip bola veľká trápnosť. Predstavy s mŕtvym otcom, všeobecne nejakým človekom sú zas známe z iných filmov, originalita v tom nebola. Taktiež som mal silný pocit, že mnohí herci boli predabovaní, nepôsobili totiž dôveryhodne, bolo to dosť silené, umelé a amatérske, to z toho priam sršalo. Jednou z mála vecí, ktorú oceňujem je názov filmu, aspoň tu zbytočne nešaškovali so slovnými hračkami a nenazvali to Róm. Tvrdý a zásadový farár, to bolo také slovenské, to bolo fajn, len zbytočne veľa vulgarizmov mi celý film znechutilo, zvlášť, keď boli zbytočné. Tento film nič nevyriešil, trocha poukázal na zlú situáciu Cigáňov, ale aj na to, že si za to môžu vlastne skôr sami, trocha na ich kultúru, ale inak to bola útrpná vec. To, že na Slovensku získal nejaké ocenenia, je len znakom bahna v ktorom sa naša filmová tvorba v súčasnosti brodí. (04.01.2013)

Ambice byly, leč zůstaly nenaplněny. Předkládaný příběh vlastně ani není příběhem jako takovým, ale pouhou snůškou nejzjevnějších, nejotřepanějších a téměř se chce říct i nejklišovitějších pravd o fungování na okraji společnosti a neschopnosti, i když touze se z okraje vymanit. Plus pohádka o dobru a z,lu a lásce, i když všechno končí nepohádkovsky špatně. Plus krapet té kusturickovsky laděné tancovačky... (06.08.2011)

"Cigán sa tu bude mať dobre len vtedy, keď prestane byť cigánom..." Musím s istou ľútosťou oznámiť, že ide o jeden z najviac podhodnotených filmov na ktoré som na csfd natrafil. Naozaj 49% absolútne nezohľadňuje kvalitu filmu. Zahrňuje rasistický pohľad, pohŕdanie, nenávisť a celkovo všetko, čo s cigánmi súvisí, vrátane užívateľov, ktorí film vôbec nevideli a bezohľadne dávajú filmu odpad, len kvôli názvu Cigán. Sám nie som žiadny ich obdivovateľ, práve naopak, som voči nim veľmi kritický, no na druhej strane poznám kvalitný film a som ochotný načúvať aj cigánskemu príbehu. Hneď na úvod ma upútala nádherná hudba k filmu od V. Godára, ktorá by sa ani v hollywoode nemala za čo hanbiť. M. Šulík obsadil prevažne nehercov, ktorí ma však svojimi výkonmi udivovali a strčili do zadku aj profi hercov. Hlavná postava rezervy mal, ale výkon jeho nevlastného otca v zápornej roli bol výborný a presvedčivý. Príbeh bol zaujímavý, občas i vtipný a scéna vypočúvania na policajnej stanici bola určite inšpirovaná známou kauzou košických policajtov, min. ju veľmi pripomína. Táto scéna mohla byť vrcholom filmu, ale to by policajti museli hrať presvedčivo. Celkovo výborný film, len mu treba dať šancu. 80%. (16.06.2015)

No, je pravdou, že režisérský záměr "jejich negativní smýšlení o nás a jednání směrem k nám jsme si vyvolali svým způsobem my" není tím nejlepším tahem, protože je vidět, že tohle slyšet nikdo nechce. Mám dojem, že některé záběry vypadají lacině a já přemýšlím, jestli tohle byl taky záměr. Oceňuji hlubokomyslné pohledy do očí malého Adame, poněvadž mám dojem, že oddělují děj: definice, smíření, adaptace, revolta. To, že vybrali průměrnou lokalitu, svědčí o tom, že zas tak upřímné to buďto být nemělo a nebo, že se tak nějak ostýchali to do diváka napálit v plných. Pštros jako nejrychlejší zvíře má zřejmě taky nějakou roli, pokud scénárista nechtě být jen vtipný. No a každopádně je pro mě osobně důležité postavit naprostý brak jako Bastardi proti tomuhle. Tohle se pak jeví jako úplně jiní kafe. Nikdo vás nenutí od začátku, abyste s nimi sympatizovali, nikdo vás nenutí, abyste byli proti nim, spíš tak nějak je vám dána možnost, abyste viděli, jak funguje cigánská fajta, ze které prakticky není možnost uniknout (což dokazuje i závěr, který byl předvídatelný, tj. "stejně tam skončíš, i když se budeš bránit"). Bludný kruh je pro ně to, co mi prozatím ne, že bychom nepochopili, ale je to to, co mi prozatím nechceme chápat, neb to nekoresponduje s naší představou. Ján Mižigár je a byl, jak už to tak vypadá, tím největším geniálním tahem. To se každopádně pochopit dá. (28.09.2011)