Horalka

Neorealista De Sica stvoril podľa slávnej Moraviovej predlohy nečakane "obyčajnú", ale silnú melodrámu, mozaiku ľudského utrpenia počas vojny. Práve ona neúplná previazanosť a "literárnosť" samotných epizodických udalostí (na knižný pôvod poukazuje mimo iného už dialóg v úvode, prostredníctvom ktorého do rozpoloženia protagonistov zasahuje postava z minulosti, ktorá sa v deji neobjavuje) môže byť braná negatívne, no pojítko v podobe Cesiry a Rosetty ich stmeľuje do jedného príbehu. Paradoxne však svojim výkonom najviac neoslní krásna Sophia Loren, ktorej herecký vklad do Cesiry pôsobí častokrát až prehnane oproti civilnosti filmu, ale prekvapivo všedný intelektuál Belmondo. Príklon k melodráme potom naznačuje aj hudba a tlak na emocionálnu vypätosť v najsilnejších okamihoch. 80% (22.11.2014)

Na čo som sa tešil,je umelecké herecké umenie a krása ženy s menom Sophia Loren,ktorá hrá citovo vypätú ženu,emociálne rozladenú,s materským inštinktom,ktorá má starosti,čo bude robiť ďalej,ale najmä sa bojí o svoju predčasne vyspelú dcéru... Sophia Loren nie je len nádherná krásna herečka,ktorej snímky nemám napozerané,čo sa chystám zmeniť,ale zvláda s prehľadom zahrať ženu,ktorej aktuálna doba neprospieva,lebo momentálne jej bydlisko je Rím,ktorý je bombardovaný z vrchu lietadiel,že„ Duce” má svojich obyvateľov na „saláme”,preto Cesira(Sophia) zbalí švestky,zoberie so sebou dcéru Rosettu a hor sa do bezpečia do hôr,kde to nebude mať tiež na ružiach ustlané... Išiel som si oči vyočiť zo Sophie v precíznej réžii Vittoria de Sicu a v maximálne kontrastnej kamere,ktorá mi umožnila si užívať jej pôvaby,herectvo,výpravu,Jean-Paul Belmondo ako obyvateľ malej dedinky sa snaží pomáhať,kde sa dá,ale veci sa začnú vyostrovať do spletitej situácie... Bol som napätý„chcel som im pômocť”,len som sa prizeral útrapám dvoch žien v neľahkých časoch,ktoré sa všemožne snažili sa mať lepšie,ale doba im to nedovoľovala,a tak som sa kochal príbehom,ktorý vďaka Sophie Loren a jej nadaniu,som mohol plnými dúškami sa vžiť do ich situácie,ktorá vyvoláva kopec otáznikov? (21.04.2014)

Strádanie a život civilistov talianskeho vidieka počas druhej svetovej vojny je v poriadku, no neodpustím si poznámku. Odvaha matky, putovať s dcérkou krajinou sexuálne vyhladnutých chlapov rôznych strán frontu sa mi zdala trúfalá. Hrdinka neobsedela v Ríme, kde mala mužskú záštitu a ani neskôr, kedy ju čertovský oheň hnal rýchlo z vidieka. V čase, keď oblasťou valili rôzne vojská. Dve osamelo putujúce ženy pôsobia vždy na vojakov ktorejkoľvek strany ako med na osy. Symbolická scéna v kostole (strata Božej opory) a následné scény piety, upriamujúcej na nezničiteľnú materinskú lásku neprebili pocit neuváženého konania vdovy. Navonok ukazovaná odvaha bola v jej prípade skôr náhlym emočným rozhodnutím, víťaziacim nad racionalitou, spočívajúcou v zabezpečení základného bezpečia. (28.08.2012)

Celý film stojí a padá s výkonem skvělé Sophie Loren. Je naprosto nepřekonatelná. Dokonale totiž zastínila všechny ostatní. Bez ní by byl film jen jeden z mnoha, které by vám prošly rukama a který by bylo velice jednoduché zapomenout, ale vy ho nezapomenete. Pokud by někoho náhodou napadlo natočit remake, jak je dnes v módě, tak jediná volba by měla padnout na Penélope Cruz. Starostlivá matka se snaží ochránit svou nemocnou dceru před hrůzami války. Uprchnou z Říma do matčiny rodné vesnice. Silně působící snímek je natočen podle knihy Alberta Moravii. Bohužel jsem neměla možnost si ji přečíst. Na scénáři spolupracoval Vittorio De Sica a Cesare Zavattini. (31.10.2008)

Ani nevím, zda víc plesat nad Cesiriným ohnivým pragmatismem, nad Micheleho idealismem, v němž se snoubí sen o lepších zítřcích s myškinovským křesťanstvím anebo nad bodrými, patřičně přízemními (ač v horách žijícími) vesničany... Výtečně vymyšlené, natočené i zahrané drama, v němž se tragično mísí se správnou dávkou ironického (hrůzy války neumenšujícího) humoru, často postaveného na konfliktu mezi přízemností jedněch a nadzemskostí druhých, (30.08.2012)