V piatok, trinásteho...

Ja som sa nesmial. Ja som sa doslova rehotal. ONDRIŠ JARIABEK ako bigotný otec "úradníckej" rodiny, ktorá rebeluje proti starým poriadkom je excelentný. Akákoľvek propaganda je podľa môjho názoru už na smetisku dejín, ale to komediálne (možno aj nechcené a pôvodne neplánované) ostalo. A skvelé herecké výkony takisto. (27.4.2009) (27.04.2009)

Čakal som propagandu, ale dostal som na tú dobu fajn komédiu. Bielik sa oveľa elegantnejšie vyhol propagande a vzývaniu holdu pracujúcemu ľudu ako tomu bolo vo filmoch Priehrada či Lazy sa pohli. Zo všetkého najviac baví podarená figúrka otca, ktorý kázňami chce zasahovať do života detí, aby "úradničina" zostala vo famílii prítomná i po jeho odchode do dôchodku. Celkovo film nemá kam dokráčať len do happyendu, kde otec povolí a deti sa oženia a povydávajú. (12.05.2018)

"Deti som vydedil. Nemám na čo šporiť. Dnes prepijem všetko!..." U Bielika som zvyknutý skôr na silné chlapské príbehy. Tu, ešte vo svojich začiatkoch skúsil komédiu a nedopadlo to zle. Samozrejme, po toľkých rokoch sa chyby nájdu, dnešný divák je už odchovaný na inom, ale i tak som sa hlavne v druhej polovici dobre bavil. Najviac srandy je na úkor otca- "hlavy rodiny" , ktorý sa všetko dozvie posledný. Je to pre jeho dobro... pobavila ma zmienka o Husejnovi-Hadžičovi z 1. svetovej, farár bez pôstu a celkovo Jariabek bol poväčšinu vtipný. Nejakú, inými užívateľmi spomínanú propagandu som si nevšimol, Bielik sa tomuto vždy vedel šikovne vyhnúť a na to je tu až príliš kresťanských odkazov. Zmienka o robotníkoch, zatracovanie a neskôr vyzdvihovanie manuálnej práce tu predsa bolo i bude vždy. I dnes si na tom mnohí stavajú. Film je okrem iného dokonalým obrazom svojej doby. Pokiaľ Bratislavu nevzali do "parády" komunistickí "architekti", tak to bolo krásne mesto. 70%. (07.05.2013)

"Kto sa mieša do otrúb, zožerú ho svine!" Čerstvý penzista Jariabek je dlhodobo nespokojný s novým poriadkom, jediné čo ho drží nad vodou je hrdosť na stavovskú a náboženskú príslušnosť, ku ktorej vedie aj potomstvo Dibarboru a Krížikovú. "Veď nuž ak je poriadny a z našej viery, môže byť aj generál." Tí už ale patria do novej doby, kostol navštevujú len naoko, klotové rukávy a byrokratické pečiatky tajne vymenili za proletársku inštalatérsku brašňu a kormidlo dunajského propeleru. "Zničili ste ma! Ponížili! Zradili úradnícky stav!" Zničený patriarcha sa utieka k viere, ale ani toto stáročné stabilné útočiskou už nie je čo bývalo. "Prekrstiť! Všetko prekrstiť! Na masovom základe! Sám biskup vykoná obrad!" Výborne zahratá dobová komédia o strete starého a nového si podáva malomeštiacke prežitky, v jednom momente sa spomenie aj aktuálna téma menovej reformy ("Stálo nestálo, to je fuk! Peniaze tratia prepadnúť, bude tu aspoň vercajk!"), filmu dominuje vynikajúco zarputilý Jariabek, pamätníci pri víne v prešporských viechach dumajú kedy sa svet navráti k pôvodnému stavu a bonusom je plno záberov na už stratené bratislavské končiny. "Všetko sa to odvracia od boha, ako má byť potom dobre na svete?!" Za štyri pekné kázne úplne bez politiky len s jedným povinným spomenutím mieru. "Pánubohu netreba udávať, vidí..."  (07.05.2024)

Prvý film nakrútený v ateliéroch na bratislavskej Kolibe veru žiadna veľká sláva nie je. Propagandistická komédia o zastaranosti náboženstva, škodlivosti úradníckej roboty a chvály bodro sa usmievajúcich robotníkov. To všetko podávané v značne infantilnom humore. Pozitívom sú zábery starej Bratislavy, kde možno zahliadnuť kupole unikátnej maorskej synagógy na Rybnom námestí a iné oku lahodiace budovy, ktoré rovnakí bodrí robotnícki inžinieri, akých ospevuje film, nahradili prázdnymi plochami alebo betónovými opachami. (06.03.2005)