Dům u dálnice

Dosti výstřední film nacházející se na pomezí mezi realismem a surrealismem, mezi psychodramatem a černou komedií, kladoucí si environmentální otázky, kdy bukolickou venkovskou harmonii zásadně poznamená rušná dálnice. Nápaditý scénář i režie a evokativní kamera posouvají tento film s ekologickým přesahem do zřetelného nadprůměru, bytˇ se to na csfd může jevit mírně odlišně. 85% (22.02.2021)

Představa, že žiju vedle dálnice, by mě asi zničila. Nedokázala to ale s touhle rodinkou, která odolávala jako o život. Moc hezky se na to koukalo. Sice to není žádný zázrak, ale to hlavně proto, že se ve filmu vlastně nic moc neděje. Spíše je to sled scének, kterak rodinka ke štěstí na dálnici přišla. A ono to docela zabaví. Ke konci je to ale už docela úmorné, a samotný konec k radosti taky nepřidá. Nápad ale určitě dobrý. (12.07.2010)

Prijemne uletená, francúzsky bláznivá a svieža "groteska", ktorá evokuje pocit, že jej herci asi dosť improvizovali. To posledné na čom by film stál, je sofistikovaná dejová konštrukcia. To, na čom naopak stojí primárne, sú skvelý nápad a miera sympatií, ktorými si vás získa jeho nekonvenčná, a až do vyskytnutia 'onoho problému' krásne funkčná a spokojne "bohémsky" existujúca rodinka. Ak si ale vaše sympatia nezíska, film pretrpíte. (02.03.2010)

Keď vám začnú popri vašom odľahlom domčeku stavať diaľnicu v rámci rozvoja infraštruktúry, ktorý je tak potrebný, aby sa všade dalo dostať autom a čo najrýchlejšie, neostáva vám nič iné, iba sa odsťahovať, alebo zobrať krompáč a demontovať. Niektoré prehnané prvky v konaní členov tejto rodinky (najstaršia dcéra, ktorá od nich bez slova odíde, alebo zamurovanie sa v dome) neberiem ako chybu, ale naopak ako symboliku toho, čo chcel film zdôrazniť: Mnohí by za ticho a lúky s radosťou obetovali diaľnice a autá. (26.02.2014)

Dráma so zaujímavým námetom o rodine žijúcej pokojný život neďaleko nedostavanej diaľnice. Pokojný, dokým sa práce na diaľnici znova nerozbehnú, čo drasticky zmení ich nevšedné bývanie na nekončiacu sa nočnú moru. Vlastne aj dennú, autá donekonečna premávajú a premávajú a premávajú. A na chvíľu premávka ustane iba v noci, no aj napriek tomu musia obyvatelia domu používať štuple, aby sa aspoň ako tak vyspali. Hlava rodiny tak príde s drastickým riešením a za pomoci kopy betónu a tehál spraví z domu nedobytný a (takmer) zvukotesný sarkofág s jedným jediným účelom. Dať všetkého prietrž a skoncovať tak zúfalstvo, do ktorého svojím spôsobom upadli všetci členovia rodiny. Film je síce prezentovaný ako dráma a snaží sa na diváka chrliť psychológiu, ale jej náznaky sú veľmi slabé a divák ju takmer vôbec nepociťuje. Aj napriek tomu ma však dokázal zaujať viacerými vecami a síce. Vo Francúzsku nedajú ľuďom v blízkosti "zabudnutej diaľnice" vedieť, že sa pokračuje vo výstavbe a chystá sa otvorenie. Vo Francúzsku pravdepodobne asfaltujú cesty najrýchlejšie na svete. A vo Francúzsku majú z otvorenia diaľnice taký sviatok, že to neustále pripomínajú v rádiu a meno prvého vodiča oslavujú ako národného hrdinu. Ako vážne?! A určite by sa dalo nájsť viacero takýchto momentov. Toto sú len niektoré z nich. Home je každopádne niečo jedinečné. Priemerné, ale obzvlášť treba oceniť originalitu námetu. S domov pri rušnej diaľnici snáď neprišiel nikto iný a aj keď build-up príbehu je slabší, určite stojí za to si ho pozrieť aspoň raz. Poteší aj viacero záberov na Judith (Adélaïde Leroux) a Marion (Madeleine Budd). (28.08.2016)