GTS_PUNK

Mix romantiky a ecchi nikdy nie je na škodu. A v hojnom množstve sa vyskytuje aj v tomto anime štúdia Madhouse z roku 2013, ktoré vychádza z "dating sim" videohry, čo vidieť predovšetkým z druhej polovici seriálu. Kazuya Maeda dostane od svojho otca fotoaparát, ktorý prinesie do školy. Netrvá dlho a dostane sa vďaka nemu do jedného z fotografických krúžkov, ktoré sa škole pôsobia. Rovnako netrvá dlho, kým Kazuya začne fotografovať svoje spolužiačky v rôznych, často lascívnych pózach. Niežeby sa teda bránili, niektoré sú dokonca rady a Kazuyovi ochotne pózujú. Ako sa však zdá, Kazuya má srdce len pre jednu - Haruku Niimi, s ktorou sa aj dá nakoniec dohromady, lenže... Lenže v tej chvíli prichádza zlom. Ako-taký príbeh, ktorý doposiaľ anime rozvíjalo, náhle končí, pričom prakticky celá druhá polovica seriálu sa v jednotlivých epizódach zameriava na ostatné dievčenské protagonistky, respektíve to, ako im vlastne všetkým Kazuya vyznáva lásku. Práve tu najväčšmi cítiť, že anime vychádza zo simulátoru randenia, keďže tvorcovia chcú takýmto spôsobom ponúknuť divákom fan service s každou ich možnou obľúbenkyňou. Hoci je príbehová stopka rázna a možno nečakaná, takýto bližší pohľad na jednotlivé rozkošné dievčenské postavy a ich charaktery (a často sú to teda veľmi, ehm, vyvinuté charaktery) poteší. Photo Kano nie je anime, od ktorého možno očakávať špičkový príbeh. Zároveň sa ale na nič nehrá a netvári sa ako niečo, čím v skutočnosti nie je. V príjemnej vizuálnej podobe divákovi ponúka najmä pohľad na študentky v (nielen) stredoškolských uniformách, spomedzi ktorých si istotne každý nájde svoju favoritku.

Kto je Satoshi? Takzvané "alternate reality games" prepájajú fiktívne príbehové naratívy a skutočný svet, v ktorom hráči riešia rôzne úlohy a hádanky. Britská hra tohto typu - Perplex City - svojho času patrila k najpopulárnejším na svete. Zadania k nej boli vydávané na špeciálnych kartách, pričom jej hráčom sa postupne podarilo vyriešiť všetky z nich. Všetky až na jednu. Karta číslo 256 s fotografiou japonského muža zostala dlhé roky nevyriešená... Dokumentárny film režiséra Laurenta Barthelemyho mapuje príbeh riešiteľov hry Perplex City z celého sveta, ktorí sa roky snažili zistiť identitu neznámeho muža na fotografii. Muža, o ktorom jediné, čo vďaka nápovede vedeli, bolo, že sa volá Satoshi. Od hľadania na stále rozpínajúcejšom sa internete, cez vytváranie webstránok, nálepiek a hrnčekov, až po zapojenie umelej inteligencie. Dlhoročné vytrvalé pátranie po Satoshim je v tejto snímke zachytené skutočne pútavo. Dielo navyše zaujímavou formou predstavuje aj celkový koncept "alternate reality games". Finding Satoshi je dynamickým a kvalitne spracovaním počinom, ktorý sa venuje sa unikátnej téme. Práve tá potom tým, čím si Barthelemyho dokument diváka najväčšmi získa. A zaujímavé je takisto záverečné konštatovanie, že aj v samotnom filme je ukrytá hádanka. Ak by sa ju divákovi aj náhodou nepodarilo nájsť, celkový dojem z filmu táto skutočnosť určite nepokazí.

Z Japonska si v mnohých ohľadoch môže brať príklad celý svet. Ako však ukazuje dokument televíznej stanice NHK, starostlivosť o pacientov v minimálne jednej tokijskej nemocnici pre mentálne chorých k nim nepatrí. Ani nie hodinu trvajúci, ale zábermi silný a miestami až nepríjemný dokumentárny film vďaka whistlebloweri odhaľuje nielen nevhodné, ale priam až protizákonné násilné správanie zamestnancov zariadenia voči pacientom. Okrem iného snímka poukazuje na podozrivo vysoké percento úmrtí pacientov, ako aj na to, že nemocnicu vedie riaditeľ, ktorému bola pred rokmi odobratá lekárska licencia. Discharged by Death: Inside a Japanese Mental Hospital je investigatívnou mozaikou, všímajúcou si situáciu v jednej z nemocníc, ktorú okrem autentických záberov zo skrytej kamery dopĺňajú viaceré rozhovory s ľuďmi, ktorí sa situáciou v nej zaoberajú, aj pohľad na celkovú situáciu v tejto oblasti japonskej zdravotnej starostlivosti. Námetom zaujímavé, vizuálne nepríjemne mrazivé, spracovaním priemerné.