Štvorylka

Janko Jesenský (1874-1945) sa vo svojej satirickej tvorbe posmieval maďarónskej šľachte, za čo sa mu ona odmenila tým, že hneď na začiatku mobilizácie musel narukovať na ruskú frontu. I keď scenár úplne nekopíruje známu poviedku, ale jej príbeh si pre svoje potreby upravil, zostali v ňom základné črty autorovho štýlu. V jazyku postáv sa objavujú slová z nemčiny či maďarčiny, čím si malomestská honorácia chcela dokázať svoje spojenie so svetom. Autor postavy vykresľuje cez ich túžby, nedostatky, dobré i horšie stránky povahy. Nečakaný príchod vojska do Bánoviec náhle zmení atmosféru v mestečku. Stupňuje sa napätie medzi mužmi a ženami. Panie i slečny každého veku sa snažia zaujať nejakého dôstojníka a taktiež ich pozvú na chystaný bál. Muži, ktorí si ešte nedávno boli istí láskou a vernosťou svojich družiek a milých, s neľúbosťou sledujú správanie vojakov. Dôstojníci, zvyknutí na krátke milostné dobrodružstvá, nestrácajú čas a snažia sa využiť každú chvíľu na nadviazanie známosti s miestnymi dámami. Dej hybko preteká kupredu cez svieže dialógy postáv. Je radosť pozerať na starých slovenských hercov ako hrajú i prehrávajú, ako si pohrávajú s vykresľovaním svojich postáv. Najviac ma zaujali Viliam Záborský ako slúžny Zoltán Lálik, Jozef Króner ako krajčír Sásik a Eva Krížiková ako Darinka. (24.05.2014)

Štvorylka patří k nejzajímavějším slovenským filmům 50. let. Na počátku byl nápad na povídkový film podle Janka Jesenského Malomestské poviedky, ve kterém Štvorylka měla být pouze povídkou úvodní, ale nakonec se stala zcela samostatným filmem. Námět je to roztomilý, na slovenském vidieku se chystá bál a místní dámy a jejich dcery si připravují toalety i taneční pořádky. V tom ale čirý ruch naruší příchod vojenského oddílu a místní manželé a jiní gavalíři jsou naráz v ohrožení. Atmosférou je secesní Štvorylka kdesi na pomezí nerudovského Týdnu v tichém domě a Morálky paní Dulské podle Zapolské, neb zcela zásadní vliv na finální podobu scenáře měl Jiří Krejčík (v titulcích ovšem uvedený pod pseudonymem). Českému publiku je z ensemblu nejznámnější kouzelný František Dibarbora, toho času oblíbený horník z Dovolené z Andělem. Samostatnou kapitolu tvoří comeback miláčka z operet Vladimíra Slavínského Františka Krištofa-Veselého, který poslední český film natočil ve 40. roce a k filmování se vrátil v dobré kondici jako oberst Arpád von Rumplay, což se později v 60. a 70. letech proměnilo i v několik zajímavých příležitoství ve slovenské televizi. (25.08.2019)

Ženy sa nevedia dočkať veľkolepého bálu, chystajú róby, ale muži majú celkom iné starosti - ako zachrániť česť svojich žien a snúbeníc a nenechať ich zneuctiť od dôstojníkov, ktorým určite žiadna neodolá. Čakanie na oficiérov je skoro nekonečné, a nie je isté, či vôbec prídu. Tanečný poriadok kto-kedy-s-kým zapisovaný do zošita možno skončí podupadný na zemi a zábavu sa snaží zachrániť aspoň Kroner s matkou plesu. Lepšiu zábavu určite zažije nižšia vrstva služobníctva a bežných vojakov, ktorá radšej ako nudnú štvorylku tancuje čardáš. Keďže je to podľa literárnej klasiky, ťažko tvorcom niečo vyčítať na jednoduchom príbehu. Dibarbora a Krížiková sa objavia v mladom vydaní, len chudák Kroner aj v celkom mladom veku musel hrať dosť staré postavy, taká vizáž mu bola nadelená. –––– Ách Olinka, cítim diaľku medzi nami. –––– A toho bibasa juristu šabľou rozsekám na segedínsky guláš. (18.12.2013)

Írečitá slovenčina bez anglikanizmov, to je až pohladenie na duši pre rodoľuba, že v čiernobielej tancovačke nikto nechce čilovať, normálne sa slušne rozprávajú namiesto četovania a fakovania, rozprávač namiesto spíkera, dámy v róbach namiesto outfitov, na bále žiadne brejkdensy a napodiv nikto nebol gej. Nuž ale táto paródia na ženské stereotypy by už dnes asi nemohla byť natočená, lebo predsa šovinizmus, mizogýnia a všetky tie progresívne prvky, ktoré priviedli skutočné umenie k jednorozmernej nádobe na aktuálne vlajočky. (27.11.2023)

Secesní plesová romance ze slovenského prostředí má sice něco do sebe, ale schází mi v ní výraznější zaujetí pro zvolené období. Zápletka, vystavěná na kontrastu maloměstských seladonů versus vojenských uniforem je svým způsobem nepříliš zábavná a celkový dojem kazí i strohé ateliérové kulisy. Určitým pozitivem je naopak obsazení již postaršího Františka Krištofa-Veselého do vedlejší role obersta von Rumplaye, který se na plátně objevil po patnácti letech. (17.04.2010)