Kosenie jastrabej lúky

Poetika tohoto příběhu stojí na setkání tří synů s otcem. Každý z nich už má svůj život, přesto si najdou čas otci pomoci a zároveň zavzpomínat na doby, kdy byli mladí a čistí. Je to konfrontace, která každého z nich zasáhne a ani divák nemůže zůstat stranou. K synům samozřejmě patří jejich manželky, které si to rozehrávají zase po svém. Stojí za vidění...80% (04.01.2012)

Toto by malo niesť označenie rodinný film. Prelínanie generačných aj manželských problémov, bratská láska a držanie pri sebe, okorenené alkoholizmom. Počas jedného dňa pri kosení lúky členovia rodiny zisťujú, že nie všetko ide podľa ich predstáv, no dá sa to prekonať, ak človeka rodina podporí. Tvorcovia zdôraznili rodinnú súdržnosť a riešenie problémov v kruhu rodiny. Obsahovo hodnotný film, ktorý nadchne poetikou slovenskej dediny. (23.09.2014)

O potrebe súdržnosti rodiny. Nech sú jej členovia akí sú, pospolu - s vedomím zázemia - sa všetko znáša lepšie. Aj konflikty vyplývajúce zo spôsobu života, či vyvolané nespokojnými partnermi. Pri existencii naozajstného, živého kontaktu s rodinou sa vždy odohrá veľa napohľad nepatrných maličkostí. Medzigeneračných, súrodeneckých, príbuzenských. Tak sa napríklad pri kosení lúky dá odpustiť bratovi polovica dlhu, či odniesť dolu kopcom tatka s boľavými nohami na chrbte sťaby malé decko. Mimochodom postava alkoholika, ktorého pri každej príležitosti a v každej krčme napadne spásonosná tvorivá myšlienka na prevratné umelecké dielo a vo chvíľach triezvenia zásobuje svoje okolie citátmi kadekoho je dokonale odpozorovaná zo života - až príliš mnoho ľudí nachádza inšpiráciu v krčmovom opilstve a cudzích vzoroch, pričom výsledkom tohto osvietenia sú najčastejšie výsledky maximálne na úrovni podpriemerných slohových (divadelných, filmových atď.) cvičení. (04.03.2013)

Príjemný film určený pre všetky vekové kategórie, príbeh s poetikou slovenskej dediny, radosti z práce i s príležitosťou pre diváka dobre sa zasmiať nad podarenou komédiou (v niečom je film veľmi podobný českej klasike Na samotě u lesa). Film pozdvihuje po hereckej stránke slovenský klasik Jozef Króner, český hosť Rudolf Jelínek či herečky Zimková a Turbová. Pobavila jazda autom s francúzskym príbuzným, snaha dohoniť manželku na úteku v autobuse prostredníctvom zastavovania auta na každej zástavke, či neustále Jelínkovo citovanie z výrokov slávnych. Vedľa humornej línii však má tento film i niekoľko ďalších rozmerov, napr. zo začiatku film obsahuje prostredníctvom scén z natáčania TV reportáži takmer dokumentárne zachytenie činnosti a práce okolo kosenia lúky na slovenskej dedine (po rokoch, kedy tradičnú manuálnu prácu nahradili z veľkej časti elektrické pohonné stroje, majú tieto zábery o to väčší prínos). Rodinný príbeh, ktorý sa potom vo filme vyvíja, skrýva v sebe rozmer cesty prekonania vlastného trápenia a prehry, znovuhľadanie zmyslu života (pevný bod zemegule) postavy alkoholika. V popredí potom stojí myšlienka súdržnosti rodinných vzťahov a vzájomné pochopenie blízkych členov, ktorá sa dá označiť za ústredný motív filmu. ,,Schopnosť myslieť je podľa Aristotela to najpozoruhodnejšie. Ale ja by som povedal, že najpozoruhodnejšia je schopnosť cítiť. Cítiť druh druha, brat brata, syn otca a spoločne cítiť svoje korene..." (15.07.2017)

Ano, takoveto filmy se natacely, byly v oblibe. V podstate jde o setkani rodiny, na kterem nam tvurci pomoci jednotlivych charakteru predstavuji problemy (nejen) soucasneho cloveka. Me to ale nebavilo. Ne, ze by tam bylo neco spatne, ale proto, ze tam nebylo nic, co bych uz nevidel jinde a nebo udelane lepe... Pozitivnim tak zustava asi jen obsazeni. A nejvice mi bylo lito Sylvie Turbove, jako pohledne manzelky alkoholika a budizknicemy, pseudointelektuala Jelinka. (25.11.2023)