Na krásnom modrom Dunaji

Pomerne ťažký oriešok na analýzu. Je to akýsi slovenský, porevolučný pokus o Godardove Na Konci s Dychom, alebo Hopperovho Easy Ridera. Tj. voľný, slobodný, poloimprovizovaný film, v ktorom príbeh vznikal kolektívnou tvorbou režiséra a hercov v živom čase a tým pádom ide aj o akúsi generačnú výpoveď. Pomerne úspešne, autenticky, to zachytáva ducha miesta a doby. Robí tak s podobne prestrelenou krimi-žánrovou štylizáciou, ako Pišťankove Rivers of Babylon (prípadne aj ich neveľmi vydarená adaptácia). Pre mňa film však zlyháva na tom, že Semjan nie je Godard a Johanides, Kramár a Hajdu nie sú Belmondo, ani Fonda. U mňa určite zavážila i antipatia k týmto hercom, pri ktorých si neviem odmyslieť ich súčasné pôsobenie (najmä Kramár je dnes už svojou vlastnou karikatúrou) a tým pádom mi ich vtipy neprišli vtipné a ich poetika neprišla poetická. Napriek kúzelným jednotlivostiam je to koncepčne taktiež pomerne neujasnené, nesmeruje to takpovediac odnikiaľ nikam. Hoci to bol to nepochybne zámer, pri týchto filmoch nás však podľa mňa musí baviť práve cesta. Nemení to však nič na tom, že ide o historicky významnú súčasť slovenskej kinematografie (subjektívne hodnotiteľnú kdekoľvek od jednej hviezdy po štyri). 2,5* (28.11.2021)

Po rokoch je tento film stále akoby na okraji a neprávom. Jedná sa vlastne o jedinú crazy komédiu od vzniku samostatného Slovenska. Veľmi dobre zachytená doba, to však vie oceniť divák v dnešnej dobe, bezmála po 25 rokoch od vzniku. Určite i preto nezožal film kladný ohlas v dobe svojho vzniku. Je zábavné sledovať veselé trio a historky, ktorých je neúrekom. V centre je stará dobrá Bratislava a jej dominanty a la Nový i Starý most, UFO či hotel Kyjev. Avšak snímka sa nevyhne dojmu, že väčšinu pláva po povrchu a zišlo by sa ho prestrihať, lebo nekončiaca anarchia už predsa len začne byť sčasti nudná. Záver je už zlátanina, aby sme nejako uzavreli dielo a divák prepáči, lebo Semjan vo svojom debute a zároveň epitafe sa nebojí byť odvážny, ísť nevychodeným chodníčkom a ponúka nám zdravo uletenú vecičku. (16.05.2018)

Na krásnom modrom Dunaji sa skladá asi zo 480 krátkych scén, čiže stále sa tam niečo deje. Dokonca ústredné trio robí z každej druhej situácie kovbojku - plazí sa po štyroch, lozí do auta cez strechu, obhadzuje sa všetkými vecami, ktoré prídu pod ruku, atď., čo pôsobí dobrodružným dojmom. Na základe uvedeného by ste možno povedali, že taký spád nemôže nudiť. Ale na strane druhej, už po polhodine ste videli dosť materiálu na iné dva slovenské filmy dokopy, ktoré by boli menej odvážne, ale so súvislejším príbehom. Toto je naopak svižný a originálny dej o hovne. Tým pádom tie dve hodiny trvajú fakt dlho, ale stojí to zato. Celkom ojedinelý úlet. Keď sa hovorí guilty pleasure, tak tu by sa hodilo guilty pride. Cítim sa hrdý, že tento dekadentný zázrak vznikol u nás. (16.02.2021)

Semjan preniesol cirkusovo-anarchistickú poetiku jakubiskovského charakteru do počiatkov modernej slovenskej republiky. Niekedy to vychádza, inokedy vôbec. Napriek tomu je NKMD tak trochu neprávom zabudnutý a nedocenený film. On totiž celkom zdarilo charakterizuje túto divokú dobu, "nesmrteľné" 90. roky a začiatok kapitalizmu. Taktiež genius loci dobovej Bratislavy je prvok, ktorý môžeme považovať jedine za prínosný. Začína to ako svižný akčný film, časom ale Semjan od deja značne odbočuje a venuje sa spomínanej anarchii, až to začne byť málinko ubíjajúce. Skrátenie a väčšie zameranie na dej by filmu iba pomohlo. (24.12.2015)

zaujímavý film na pozretie si po takmer 25 rokoch od premiéry minimálne z pohľadu, ako vyzeralo čerstvo nové hlavné mesto nového štátu a prípadne si porovnať, ako sa postupne zmenilo. Niekedy som mal pocit, že režisér sa snaží o taký slovenský mechanický pomaranč. Celý film pôsobí dosť bizarne, resp. dejovo zväčša nedáva veľký zmysel, ale to bude aj tým, že film mal mať pôvodne - vraj - 5 hodín. Žiaľ - alebo našťastie - sa pôvodný matroš niekde stratil, ukradol, možno ho chalani vyfajčili, kto vie... (29.01.2018)