Quiet room ni jókoso

Kdo by čekal drama ve stylu Přelet nad kukaččím hnízdem nebo Narušení ten bude zřejmě dost překvapen. Welcome to the Quiet Room je velice svěžím a originálním snímkem, který za celou dvouhodinovou stopáž nezaškobrtne a jede jako správně seřízené hodinky (na čemž má podíl hlavně režisér Suzuki Matsuo). Komediální prvky jsou jaksi navíc, ale nenarušují celkové vážnější vyznění filmu. Také se mi líbilo, že se (skoro) nedočkáte revolty proti zchátralému a tyranizujícímu systému, která je typická pro všechny filmy z psychiatrického ústavu. 80 % (05.09.2008)

Psychiatria pohľadom pacientky. Novinárka, ktorá má problémy so spánkom a stresom z dodržania šibeničných termínov uzávierky sa dopuje liekmi na spanie a pivom. Žije s uleteným tv šašom, ktorý výdatne vyhuľuje trávu, skrývanú v matrioške. Vyrehotaná prítomnosť muža a jeho ešte uletenejšieho kámoša jej kľudu nepridáva.  Navyše má traumu z materstva i detstva. Jedného večera sa niečo zlomí a hrdinka sa ocitá v tzv. tichej izbe - izolačke, pripútaná na lôžko.  Postupne sa zoznamuje s prostredím izby i nemocnice. To, čo sa javí ako neskutočné, šialené a paranoidné, vrátane chovania ošetrujúceho personálu, sa postupne napravuje nielen v jej mysli, ale rovnako aj v mysli diváka filmu. Pomáhajú jej nielen sestričky a lekári, ale hlavne jej spolupacientky. Niečomu napomôžu, niečo pokazia aj návštevy jej čudácky trpácky smiešneho partnera a jeho kamoša. Napokon i na prvý pohľad terorizujúce pravidlá oddelenia, či manipulatívno využívačné správanie niektorých pacientiek, sa ukážu ako v niečom užitočné. Odľahčenie množstvom dostatočne šľahnutých scén prispieva k plastickému obrazu toho, ako to liečebniach narušených duší vyzerá. Chcelo by sa povedať, že typicky japonsky šibnutých scén, lenže tu vzhľadom na prostredie, sú tie scény úplne trefné, , na rozdiel od mnohých iných filmov z rovnakého prostredia. (10.07.2021)

Myslím, že není na místě srovnávat tento film s korejským I'm Cyborg, But That's Ok jako s filmem, který je mu podobný, ale když už, tak tyto filmy srovnat jako naprosto rodílné. Protože krom prostředí - psychiatrické léčebny - mají jen málo společného. I'm Cyborg, But That's Ok byl pro mě naprosto šílený film, ve kterém od začátku až do konce nebylo jasné, co je výplod šílené mysli pacientky a co je skutečnost, a bylo těžké v tom všem hledat nějaký smysl. Takže ve výsledku mi tento film nic neřekl a stal se pro mě jen bizarní záležitostí bez skutečné myšlenky. Naproti tomu, když sledujeme v Quiet room ni yôkoso postavu Asuky, můžeme být zpočátku možná trochu zmatení, co se s ní stalo, jestli je skutečně šílená nebo ne, ale brzy chytíme nit. A i když se ve filmu vyskytují i mírně podivné scény, vždy jde rozeznat, co je skutečnost, a o tom to právě je. Jen takhle se filmu podařilo divákovi něco říct, vyjádřit nějakou myšlenku, a to originálním, zábavným, chvílemi i trochu dojemným způsobem. Ať už by dokázalo podivné prostředí psychiatrické léčebny jakkoliv přirůst k srdci, ať už bychom si jakkoliv zvykli, a možná si udělali i nějaké přátelé, je to jiný svět. A pokud máme skutečně žít, musíme se od tohoto světa odpoutat, vzít svůj život do vlastních rukou a vykročit směrem k realitě. To je to, co mi film řekl, a je možné, že stejně jako já by se s postavou sžilo i více diváků. Protože to není ani tolik film o šílených lidech z léčebny, jako spíš film o životě, tak jak ho může vidět každý z nás... Líbilo se. Líbilo se hodně. ~(4,8★)~ (10.09.2010)

Je to dosť dobrá komediálne ladená dráma z psychiatrického prostredia. Má celkom dobrý príbeh o mladej novinárke, ktorá sa preberie na samotke v psychiatrickej liečebni a snaží sa zistiť, prečo sa tam dostala, keďže neverí tomu, že by sa skutočne pokúsila spáchať samovraždu, ale zatiaľ sa zoznamuje s novým prostredím a jeho obyvateľmi. Spracovanie sa mi páči, síce filmy z prostredia psychiatrickej liečebne moc nevyhľadávam, keďže podobné zápletky a aj toto prostredie ako celok mi neprídu práve najatraktívnejšie, ale toto mi sadlo. Hlavná hrdinka pôsobí už od začiatku dostatočne zaujímavo, aby som bol zvedavý, ako sa s takýmto nečakaným stavom vysporiada. Tentoraz aj toto prostredie pôsobí výborným dojmom, mnoho zaujímavých pacientov, pričom sa ani moc nejedná o nejaké extrémy, ale skôr sympatické postavy, rovnako aj personál sa vydaril a všetky tie vzťahy medzi nimi, toto ma skutočne bavilo. Viac než dobre zvládnuté sú aj situácie mimo liečebne, kde sa postupne odkrýva celá pravda o hlavnej hrdinke, poteší viacero vydarených scén a tak ma to väčšinu času skutočne bavilo. Jedine až tá posledná štvrtina sa o niečo zhorší, celá predchádzajúca časť ma bavila rozhodne viac, ale ani s týmto nemám väčší problém a u mňa prevládajú dosť dobré pocity. Sadlo mi aj žánrové zaradenie, tu neprevláda ani jeden žáner, neustále sa to drží niekde medzi komédiou a drámou, pričom samozrejme občas prevláda jeden a potom zase druhý, navzájom si neprekážajú, ale pôsobí to tak prirodzene. Preto sa tu nájde dostatok zábavných scén, kedy sa dá zasmiať, ale aj tých vážnych. Herecké obsadenie je na tom dobre, veľmi sympatická hlavná hrdinka, ktorá tu skvelo sadla, k tomu správne uletený jej priateľ a plno vydarených, takmer výhradne ženských postáv, toto zloženie liečebne mi prišlo až prekvapivo príjemné. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, dobrý vizuál, kvalitné zvládnutie žánrov a tá správna dávka uletenosti, tu nemám problém. Čiastočne podobný I'm Cyborg, but that's ok z juhokórejskej produkcie tiež nebol najhorší, ale Welcome to the quiet room mi prišlo o triedu lepšie. Vydarená zábava, ktorá vylepší náladu. 75% (18.09.2013)

Taká japonská variácia Girl, Interrupted, ale podaná samozrejme v tom ich bláznivom štýle. Lenže aj napriek odľahčenému tónu a pár infantilným vtipom, sú tragické príbehy všetkých tých pacientiek na psychiatrii aj dostatočne smutné. Hlavná hrdinka si dlho nechce priznať, že ta skončila oprávnene, takže až kým si to neuvedomí, tak tam zažije kopu vtipných a aj smutných príhod. Bavilo ma sledovať všetky pacientky a celkom by ma zaujímalo, ktorá ďalšia z nich sa odtiaľ niekedy dostane, ale to sa samozrejme už nikdy nedozvieme. Celkovo to je po každej stránke vydarený film. 8/10. (30.12.2021)