Bílá vrána

Veľmi silný emotívny príbeh, ktorý poukazuje na život rodiny poznačenej dieťaťom s autizmom. Sympatický herci a materiál na ktorom sa dá stavať. Problémom ale je, že potenciál príbehu je využitý tak na 30% a narába sa tu s ním veľmi opatrne. Z jednej strany je tu život s bratom autistom zo strany druhej boj o ženské srdce aj napriek tomuto životnému handycapu. Dokážem sa s tým vysporiadať alebo budem stále zvádzať vnútorný boj a veriť tomu,, že sa raz ráno zobudím a môj brat bude normálny. Toto sú tie najsilnejšie otázky celého filmu a to je pre mňa dosť málo. To že sa celý film, končí happyendovom o tom sa snáď ani nemusíme baviť, koniec koncov ide o americkú distribúciu. Nevyužitý potenciál, tak by som film charakterizoval. 40% (28.08.2015)

Dlouho jsem k tomuhle filmu neměla napsaný komentář, protože jsem prostě nevěděla, co napsat. To mě napadlo až potom co jsem viděla snímek - Co žere Gilberta Grapea- .Pak mi došlo, že nejenže tenhle film ukazuje problematiku, která je rozhodně věnováno méně filmů (a celkově pozornosti), než by si zasloužila, ale je to podané realisticky a ponechává to člověku prostor k tomu, aby měl svůj vlastní názor. A proto je tenhle film podle mě mnohokrát lepší než tématicky velmi podobný a též často obdivovaný Gilbert Grape. (25.08.2012)

O tom, jak je důležité přijmout nejen sám sebe, ale i svou rodinu, ač není taková,jakou bychom si ji představovali. Thomasovi v tom pomůže jeho krásná a trpělivá spolužačka. Rodiče byli strašně silní, neumím si představit tuhle situaci. Bohužel neměli tolik času na své "normální" dítě. Moje oblíbenkyně Toni Collett byla zase dobrá. (09.01.2013)

Veľmi emotívny snímok, zachytavajúci autistu a jeho rodinu... Luke Ford, ktorý sa nebal svojej role, predviedol neskutočný herecký výkon. Miestami liezol už aj mne na nervy... Film, ktorého myšlienka pohltila celé prevedenie. Black Ballon ako synonymum problémov. Rodinné drama, ktoré nielen prekvapí ale aj očarí... 8/10 (07.10.2008)

Je pre mňa typické, že s hodnotením i komentovaním takýchto filmov mám problém. Zvádzajú ma hodnotiť námet, nastolený morálno-etický problém a nie film. Aj v tomto prípade by som sa rád vyjadril napríklad k problému autistov v domácnosti, pretože realite je bližší návrat Rain Mana do ústavu, než nejaké tančeky Charlieho na besiedke. Ale to by musel byť film kvalitnejší, nerozptýlený do viacerých, často zbytočných, línií a kĺzajúci sa po povrchu. Hodnotiť dobré herectvo v zlom filme, je ako vychvaľovať peknú prírodu vo Winnetuovi. Takže na problematiku autizmu mi zatiaľ bohato stačil Rain Man a Čo žerie Gilberta Grapea. A zaraďovať tento film do romantického žánru mi pripadá ako zlý vtip. (29.05.2014)