OMO - Cesta do praveku

V slovenskom kinematografickom kontexte veľmi kvalitný dokument. Dobrodružná výprava so zaujímavými obrazmi africkej scenérie a zážitkami s domorodcami. Vadili mi len komentáre, nesadol mi hlas a spôsob komentujúcej. Avšak súhlasím s jej komentárom, že je to desivé, že jediné, čo majú domorodci s nami spoločné sú akáčky (samopal kalašnikov). (02.04.2017)

Abyste navštívili pravěk, nemusíte listovat knihami Josefa Augusty a Zdeňka Buriana. Stačí vzít raft a pokusit se splavit největší etiopskou řeku OMO, až ke končinám, kde noha turisty nepáchne jak je rok dlouhý. Ničím neohromující, i tak ale zajímavý dokument, v němž nejvíc upoutá agresivita zlodějského kmene Mursí, na jejichž území se musí platit snad i za to, že dýcháte jejich vzduch a zamrazí ze "zkrášlování" jejich žen způsobem, při kterém si rozřezávají dolní ret a do něj si postupem času vkládají čím dál větší talířky. Dále uvidíte, že lze přežít i ušknutí zmijí gabunskou, jejíž jed bez problémů dokáže usmrtit několik desítek lidí a s hořkým pocitem zjistíte, že jediné, co bohužel dokáže poskytnout naše "vyspělá" civilizace primitivním kmenům hluboko v afrických džunglích, jsou smrtící samopaly ´kalašnikov´ v rukách křováků. (31.07.2006)

Toto nie je len dokument, toto je dobrodružstvo. Cesta raftom do neznáma po neznámej rieke pomedzi hrochy, krokodíly, jedovaté hady, mierumilovné a agresívne kmene. Film je zároveň mementom, pretože novší dokument, ktorý nasledoval, prezradil, že rieka OMO a kmene, ako sú tu zachytené, dnes už neexistujú. Na rieke Číňania stavajú obrovské priehrady, príroda sa mení na plantáže a kmene namiesto tradícií začínajú používať mobily. –––– Pred nami je 600 kilometrov plavby perejami po neznámej rieke. Bez možnosti dovolať sa akejkoľvek pomoci. Presne tak, ako to má v divočine byť. Presne tak, ako sme si to želali. (21.06.2019)

Ďalšia nádherná barabášovka, ďalšia dobrodružná výprava. Tentokrát dolu prúdom v samom srdci kolísky ľudstva. Plavba po rieke v okolí osád takmer nedotknutých modernou civilizáciou, kde ľudia s kalašnikovom v rukách žijú spätý s prírodou. Palo to s dokumentami vie. Ak má dostatočný materiál vie zostrihať a napísať vety, ktoré chytia za srdce. Vie vylíćiť situáciu a emócie tak, ako by ste boli súčasť všetkých tých odvážnych expedícií. A čo je najdôležitejšie, vie zaujať! Ukážky prírody, etník či samotnej raftovej akcie nedovolia divákovi odvrátiť zrak ani na minútu. Samotný komentár rozprávačky kus zážitok z projekcie ochudobnil, no samotné obrázky (hlavne prírody) tento malý hendikep bohate vykompenzovali. (22.01.2012)

"Zamrazilo ma pri pomyslení, ako ľahko by sme sa tu mohli stratiť." Ďalší Barabáš vyrozprávaný podľa osvedčeného (ale kvalitného) receptu o zdolávaní neprebádaných končín nášho malého veľkého sveta. Na rafte splavíme tisíce kilometrov po africkej rieke Omo. Navštívime miesta, kde sa údajne zrodil človek. Rozprávačom je tentokrát žena (Zuzana Fialová), čo je zaujímavé a osviežujúce. Dočkáme sa niekoľkých strhujúcich záberov a výstižných komentárov so zmyslom pre humor („Ponúkli nás kvaseným nápojom, ale vyzerá, že už bol raz vypitý.“). Naopak, škoda, že zvieratá (hroch, krokodíl, opica) tvoria len nepatrnú kulisu tohto putovania. Každopádne, oproti tomu, čo si prežila (vlastne celá nie) expedícia do Mamberama, je to len nedeľný čaj. Ale Becko je super. (19.11.2005)