OMO - Cesta do praveku

"Zamrazilo ma pri pomyslení, ako ľahko by sme sa tu mohli stratiť." Ďalší Barabáš vyrozprávaný podľa osvedčeného (ale kvalitného) receptu o zdolávaní neprebádaných končín nášho malého veľkého sveta. Na rafte splavíme tisíce kilometrov po africkej rieke Omo. Navštívime miesta, kde sa údajne zrodil človek. Rozprávačom je tentokrát žena (Zuzana Fialová), čo je zaujímavé a osviežujúce. Dočkáme sa niekoľkých strhujúcich záberov a výstižných komentárov so zmyslom pre humor („Ponúkli nás kvaseným nápojom, ale vyzerá, že už bol raz vypitý.“). Naopak, škoda, že zvieratá (hroch, krokodíl, opica) tvoria len nepatrnú kulisu tohto putovania. Každopádne, oproti tomu, čo si prežila (vlastne celá nie) expedícia do Mamberama, je to len nedeľný čaj. Ale Becko je super. (19.11.2005)

Někomu nemusí vyhovovat forma, kdy je snímáno a komentováno to, co je vidět a není větší pozornost věnována raftingu, zeměpisu, lidem a podobně. Mně osobně tento typ dokumentů vyhovuje. Jako bych se při sledování děje a vyprávění stával součástí toho všeho a emoce, kterých je ve filmu bohatě, prožívám společně s účastníky. Ještě nedávno jsem nevěděl, kdo je Pavol Barabáš a teď je to pro mne člověk, který se umí přesně strefit a popsat prožitky tak, že z nich běhá (příjemný) mráz po zádech... (03.10.2010)

Omo je ďalším z príbehov Pavla Barabáša v snahe prerozprávať príbeh súžitia človeka s prírodou a o objavovaní krás tých území našej Zeme, ktoré ešte neboli prebádané. Sledujeme 6 dobrodruhov, ktorý splavujú cez 1000 kilometrov dlhú rieku Omo v ktorej prvom úseku sú konfrontovaní zo silami prírody - od búrky cez mohutné pereje, zvieratami - hrochy, krokodíly a všade prítomné, maláriu prenášajúce komáre. V druhom úseku začínajú spoznávať domorodé kmene žijúce pri povodí rieky v snahe zachytiť ich zvyky a kultúru a popritom odháňať jedovatých hadov, škorpiónov a muchy Tse- Tse. Pavol Barabáš tu dokazuje aký je znamenitý filmár. Jeho práca s kamerou nám sofistikovane odhaľuje neprebádaný svet a jeho autorstvo a miera subjektivity, umocnená ďalšou päticou dobrodruhov zase emócie a pocity. Omo je dôkazom všestrannosti tohto režiséra, ktorému nerobí problém vystúpiť kamerou na najvyšší vrch sveta, zliezť do hlbokej jaskyne, alebo objektív konfrontovať s domorodcami a ich kultúrou. Keby nebolo toho otravného hlasu Zuzy Fialovej, bolo by to za plný počet. (11.11.2011)

Až na konci dokumentu zaznie formulka, že sa nachádzame približne v oblasti, kde sa zrodil prvý človek na našej planéte. Tento oblúk dodáva filmu rozmer navyše, pretože sledujeme spôsob života miestnych kmeňov, ktorý sa od toho kmeňa pôvodného až tak zásadne nelíši. Až na tú zbraň, že. Znie to ako klišé, ale títo ľudia nie sú o nič menej šťastnejší ako my v civilizácii. Rozdiel je samozrejme v tom, že expedícia skutočne navštívila týchto ľudí a tak nejde vôbec o prázdnu frázu dokumentaristov. Z cesty po rieke na perejoch sa mi robilo zle aj doma v kresle, nechcem si predstaviť svoj psychický stav v rozkývanom rafte na rozbúrenej rieke plnou krokodýlov, hadov a hrochov. (08.03.2020)

Zostal som úplne ohromený celou cestou dolu riekou, nevdojak som si neustále pripomínal jeden z mojich najobľúbenejších filmov - Apocalypse Now. Všetka česť zúčastneným na výprave. Niekedy trochu meditatívne obrázky, inokedy akčné. Moju pozornosť si snímok udržal bez problémov. Nádherné scenérie a exotika na plné gule. Problémom ale je, že snímok trochu nevkusne zostarol. Chaotický úvod a "perfektná" hudba film trochu na škodu degradujú. Spomeniem ešte low budget kameru a pátosový naratív Zuzany Fialovej. Ale teším sa na ďalšieho Barabáša. Za štyri hviezdy. (01.02.2023)