118 Days in the Captivity of Ice
Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Ivan KuželivskijHudba:
Víťazoslav KubičkaObsahy(1)
Veľký klinec - tak nazývajú Eskimáci Severný pól. Odjakživa ako mocný magnet k sebe priťahoval odvážnych dobrodruhov. Po jeho dobytí sa najväčšou výzvou pre polárnikov stal prechod z Ruska do Kanady cez Severný pól bez leteckej podpory - športovo, len vlastnými silami. Reinhold Messner ho označil za najväčší problém Arktídy. Slovensko-ruská štvorica polárnikov štartovala zo Severnej zeme - z miesta najväčších zím, hojného výskytu ľadových medveďov a silného driftu. Severný pól dosiahli po 75 dňoch. Od tejto chvíle začali zápasiť nielen s neustálym protiprúdom ľadových krýh, ale aj s množstvom otvorenej vody a veľkými výkyvmi počasia. Filmový príbeh 118 dní v zajatí ľadu vás vtiahne do neuveriteľného príbehu, aký môže poskytnúť len dobrodružný život polárnikov. (K2studio)
(více)Recenze (50)
118 dní v zajatí ľadu je dokumentom, ktorý mapuje úsilia 4 ľudí zdolať pohybujúcu sa ľadovú plochu a dostať sa po nej z Ruska, cez severný pól do Kanady. Máme možnosť vidieť tuhé mrazy, topenie ľadu a cestovanie po kryhách, ľadových medveďov, úbytok potravy, a scenériu Arktídy. Aj keď je to expedícia na ktorej sa Pavol Barabáš nezúčastnil, vytvoril na základe 19 hodinových materiálov 56 minutový dokument, ktorý je na expedičnom poli raritou. Nehostinné podmienky a sila ľudského ducha tu dostala obrovský priestor. Ako divák som mal možnosť prežívať s dobrodruhmi každú jednu prekážku a prinútilo ma to rozmýšľať, či by som ja niečo také zvládol. Tieto otázky na ktoré som si sám dával odpoveď robia s tohto filmu niečo viac než len záznam cesty, ktorá sa na všetkých zúčastnených podpísala. Je to film, ktorý sa oplatí vidieť a ktorý ma v sebe aj vďaka Barabášovi a aj vďaka prostrediu a schopnosti kameramana zachytiť ho v takej miere v akej ho zachytil, drsnosť, poetickosť a krásu. ()
Zajímavý dokument o pár Slovanech, kteří si usmysleli přejít Severní pól bez jakékoliv podpory. Hodně při tom MRAZÍ dech, můj obdiv má především kameraman, který i přes všechny problémy a únavu dokázal zachytit a vystihnout celé to martirirum, ale samozřejmě mají můj respekt všichni, i když nechápu proč chce někdo dobrovolně trávit 4 měsíce v takových podmínkách - 80 %. ()
Keby niet na svete bláznov, bol by celkom nudný, nemyslíte? A práve v tomto filme sa stretli 4 blázni, ktorí sa rozhodli prejsť z Ruska do Kanady cez severný pól. Film je veľmi dobre nastrihaný, nenudil ma ani chvíľku. Málo kto si uvedomí, aký to vlastne podali výkon tí 4 skvelí športovci. Keď športovci lezú na Mont Everest, bežia maratón, idú Tour de France, nič sa nedá prirovnať k tomu, čo dosiahli títo páni. 3500km cez pohyblivé ľady, často v neskutočnom vetre a zime, so všetkými zásobami a sústavne v ohrození života. Áno, sú to blázni, ale za to čo dosiahli ich obdivujem, no mne stačilo prejsť Nízke Tatry :) Ináč, keď Rusom zamrzne vodka ešte aj v stane, musia byť dosť nasr..í, hah ()
Tak pešo by som cez arktický oceán nikdy nešiel, ani keby ma čakala na severnom póle nadržaná Afrodita pri párnej saune. Človek ked vidí, ako psychopati kráčajú s lyžami po kryhách v oceáne a prekračujú dvojmetrové "rieky", tak mu je až slabo. Stačí menšia chyba a spadnete so sánkami do kilometrovej hĺbky.Občas môžete putovať na plaviacej sa kryhe, a ste ešte viac vzdialený od cieľa, ako po 14 hodinovom putovaní v mínus 60 °C so 100% vlhkosťou vzduchu.Pavol Barabáš zrejme dobre vedel, prečo na výpravu na severný pól nepôjde, a bude film v štúdiu radšej strihať.. ()
Nesnáším zimu a tady šlo teda o brutální extrém. Hodně zajímavý dokument, kdy se pár nadšenců rozhodlo přejít Severní pól. Pozorujete, jak se skupinka bláznů pachtí přes zimní, nedotčenou krajinu s těžkým nákladem. Bylo zajímavé sledovat, jak si poradí s různými situacemi. Od tajícího ledu, poškození saní, hladových medvídků, až po neuvěřitelnou zimu, která jim nedá spát. Toto by opravdu nebyla moje vysněná dovolená. Radši bych se rozpustila horkem v poušti. Ale proti gustu... Myslím, že je třeba ocenit hlavně kameramana. Natáčet takové záběry a u toho se lopotit a mrznout je obdivuhodné. Já bych kameru vzteky zahodila někdy mezi prvním a druhým kilometrem. U třetího kilometru by letěly i těžké sáně. Fakt dost zajímavé téma s velmi hodnotným komentářem. ()
Reklama