Režie:
Karel ŠpelinaKamera:
Josef StřechaHudba:
Miloš SmatekHrají:
Raoul Schránil, Andrej Bagar, Růžena Porubská-Hurbanová, Ján Sýkora, Mária Sýkorová, Štefan Figura, Beta Poničanová, Zolo Šebo, Elena Smatková (více)Obsahy(1)
Dcera chudého venkovana je nucena si vzít bohatého hospodáře, tchýní je krutě týrána natolik, že po smrti dcerky se zblázní. A tchyně aby ulehčila svému svědomí se ze svých vin vyzná… (CS Film)
Recenze (12)
Martin Batel, chudý a v dluzích Mikulčíkovi uvízlý, velice nešťastně domluví sňatek své dcery Evy s bohatým hospodářem. Eva se obtížně a bolestně vyrovnává s novou situací, kterou výrazně ztěžuje Mikulčíkova matka. Se svou snachou jedná hrubě, bezohledně, s opovržením. Svízelnou situaci vyřešili tvůrci zvláštní kličkou, mně by mnohem víc sedlo to započaté těžkotonážní drama. A závěrečné matčino přiznání, zpovědí bych to nenazvala, jsem nečekala a ani mě nenapadlo. ()
Film o štvrtom prikázaní, ktoré treba dodržiavať, ale nedržať sa ho fanaticky, keď to môže priniesť nešťastie všetkým. Zaujímavá raritka, ktorá len dnes po druhom uvedení na CSfilme dostala farbu, a rovno červenú. Na svoj rok vzniku ide o celkom podarené dielo po všetkých stránkach a so zaujímavým vyvrcholením pri odhalení na súde. Preto zamrzia viaceré stratené scény, aj chýbajúca polminúta na nevhodnom mieste naruší dej, a zvlášť na konci. Odhadujem, že film mohol mať pôvodne 90 minút. Trochu rušia niektorí detvianci s českým prízvukom, občas im to ide skvelo, ale v citovom rozrušení ten prízvuk výrazne prerazí. A ako v každom filme zo slovenského vidieka, nechýbajú ukážky ľudového folklóru, kroje, hudba a tanec ako vo folklórnom pásme. Oficiálny obsah je klasicky dopletený, pretože mladomanželka žiadnu dcéru vo filme nemá, ale spoiler to je aj napriek tomu. –––– Dokiaľ som v dome JA, budem rozkazovať JA. U mňa za nič nikto jesť chleba nebude! Umrel dávno, čo dával darmo. ()
Príbeh zo slovenského dedinského prostredia je klasický a ničím výnimočný - predstavujú sa tu bežné emócie ako nenávisť, žiarlivosť, láska, závisť,... Čiernobiely a naivný, aj keď silne dramatický, príbeh je poprepájaný s folklórom a ľudovými zvykmi, ktoré som vo filmoch nikdy nemusel a aj tu mi vadili a uberali priestor samotnému deju. Najhoršie však na filme je jeho technické spracovanie. Toporní herci, s výnimkou Andreja Bagara, doplnení o českých hercov hovoriaci po slovensky, teda aspoň sa o to snažiacich. Český prízvuk a nesprávne vyslovené slovenské slová im by som im tolerantne odpustil, ale početné české slovíčka a bohémizmy už nie - čo ide na vrub režiséra. Či už jeho nevedomosti alebo šetrenia filmového pásu a tým pádom neopakovania scén. Ďalšou kapitolou je nekvalitný strih a nepochopiteľná zadná projekcia pri statických scénach. A tak je film pre mňa zaujímavý viacmenej iba obsadením neskoršie známejších slovenských hercov ako Figura, Jakubóczy, Poničanová či Bagar, ktorý bol už ale v tej dobe skúsený harcovník. ()
Karel Špelina je určite lepším manažérom ako režisérom. Jeho melodráma má síce dobrý základ, technické prevedenie je na slabšej úrovni ( neherci občas pozrú do kamery, nezmyselná zadná projekcia v kľúčovej scéne...). Pozitívum je dôraz na ľudové zvyklosti a herecké obsadenie, ktoré je v hlavných úlohách zverené slovenským hercom, ale potešil aj Raoul Schránil v nezvyčajnej úlohe. ()
Pozbieral som v sebe všetku trpezlivosť a dopozeral som tento, právom neznámy, film. Pozbieral som v sebe všetku toleranciu, ale viac ako dve hviezdičky mu nedokážem dať. Tých nedostatkov v ňom bolo toľko, že ich ani nejdem vymenovávať a pritom detvanci s českým prízvukom nie sú tým najhorším prehreškom. I keď Psohlavcov nakrútených hercami z Michaloviec by Česi nestrávili. Verím, že ak by tento nepodarok videlo viac užívateľov ČSFD zreálnilo by sa aj jeho celkové hodnotenie. ()
Zajímavosti (4)
- Nařízením ministra vnitra Slovenské krajiny ze dne 4. 11. 1938 (č. 20/1938 Úr. novín) bylo promítání filmu jako závadného na Slovensku zakázáno. (rm85)
- V dôsledku sťažností na zlé slovenské dialógy film predabovali do slovenčiny v réžii Ivana Júliusa Kovačeviča. [Zdroj: Dejiny slovenskej kinematografie 1896-1969] (matobystro)
- Natáčanie filmu prebiehalo vo Zvolene, Banskej Bystrici, Detve a Nízkych Tatrách. (dyfur)
Reklama