Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dcera chudého venkovana je nucena si vzít bohatého hospodáře, tchýní je krutě týrána natolik, že po smrti dcerky se zblázní. A tchyně aby ulehčila svému svědomí se ze svých vin vyzná… (CS Film)

Recenze (12)

Padme_Anakin 

všechny recenze uživatele

Martin Batel, chudý a v dluzích Mikulčíkovi uvízlý, velice nešťastně domluví sňatek své dcery Evy s bohatým hospodářem. Eva se obtížně a bolestně vyrovnává s novou situací, kterou výrazně ztěžuje Mikulčíkova matka. Se svou snachou jedná hrubě, bezohledně, s opovržením. Svízelnou situaci vyřešili tvůrci zvláštní kličkou, mně by mnohem víc sedlo to započaté těžkotonážní drama. A závěrečné matčino přiznání, zpovědí bych to nenazvala, jsem nečekala a ani mě nenapadlo. ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Film o štvrtom prikázaní, ktoré treba dodržiavať, ale nedržať sa ho fanaticky, keď to môže priniesť nešťastie všetkým. Zaujímavá raritka, ktorá len dnes po druhom uvedení na CSfilme dostala farbu, a rovno červenú. Na svoj rok vzniku ide o celkom podarené dielo po všetkých stránkach a so zaujímavým vyvrcholením pri odhalení na súde. Preto zamrzia viaceré stratené scény, aj chýbajúca polminúta na nevhodnom mieste naruší dej, a zvlášť na konci. Odhadujem, že film mohol mať pôvodne 90 minút. Trochu rušia niektorí detvianci s českým prízvukom, občas im to ide skvelo, ale v citovom rozrušení ten prízvuk výrazne prerazí. A ako v každom filme zo slovenského vidieka, nechýbajú ukážky ľudového folklóru, kroje, hudba a tanec ako vo folklórnom pásme. Oficiálny obsah je klasicky dopletený, pretože mladomanželka žiadnu dcéru vo filme nemá, ale spoiler to je aj napriek tomu. –––– Dokiaľ som v dome JA, budem rozkazovať JA. U mňa za nič nikto jesť chleba nebude! Umrel dávno, čo dával darmo. ()

Reklama

majo25 

všechny recenze uživatele

Príbeh zo slovenského dedinského prostredia je klasický a ničím výnimočný - predstavujú sa tu bežné emócie ako nenávisť, žiarlivosť, láska, závisť,... Čiernobiely a naivný, aj keď silne dramatický, príbeh je poprepájaný s folklórom a ľudovými zvykmi, ktoré som vo filmoch nikdy nemusel a aj tu mi vadili a uberali priestor samotnému deju. Najhoršie však na filme je jeho technické spracovanie. Toporní herci, s výnimkou Andreja Bagara, doplnení o českých hercov hovoriaci po slovensky, teda aspoň sa o to snažiacich. Český prízvuk a nesprávne vyslovené slovenské slová im by som im tolerantne odpustil, ale početné české slovíčka a bohémizmy už nie - čo ide na vrub režiséra. Či už jeho nevedomosti alebo šetrenia filmového pásu a tým pádom neopakovania scén. Ďalšou kapitolou je nekvalitný strih a nepochopiteľná zadná projekcia pri statických scénach. A tak je film pre mňa zaujímavý viacmenej iba obsadením neskoršie známejších slovenských hercov ako Figura, Jakubóczy, Poničanová či Bagar, ktorý bol už ale v tej dobe skúsený harcovník. ()

Flego 

všechny recenze uživatele

Karel Špelina je určite lepším manažérom ako režisérom. Jeho melodráma má síce dobrý základ, technické prevedenie je na slabšej úrovni ( neherci občas pozrú do kamery, nezmyselná zadná projekcia v kľúčovej scéne...). Pozitívum je dôraz na ľudové zvyklosti a herecké obsadenie, ktoré je v hlavných úlohách zverené slovenským hercom, ale potešil aj Raoul Schránil v nezvyčajnej úlohe. ()

nascendi 

všechny recenze uživatele

Pozbieral som v sebe všetku trpezlivosť a dopozeral som tento, právom neznámy, film. Pozbieral som v sebe všetku toleranciu, ale viac ako dve hviezdičky mu nedokážem dať. Tých nedostatkov v ňom bolo toľko, že ich ani nejdem vymenovávať a pritom detvanci s českým prízvukom nie sú tým najhorším prehreškom. I keď Psohlavcov nakrútených hercami z Michaloviec by Česi nestrávili. Verím, že ak by tento nepodarok videlo viac užívateľov ČSFD zreálnilo by sa aj jeho celkové hodnotenie. ()

Zajímavosti (4)

  • Nařízením ministra vnitra Slovenské krajiny ze dne 4. 11. 1938 (č. 20/1938 Úr. novín) bylo promítání filmu jako závadného na Slovensku zakázáno. (rm85)
  • V dôsledku sťažností na zlé slovenské dialógy film predabovali do slovenčiny v réžii Ivana Júliusa Kovačeviča. [Zdroj: Dejiny slovenskej kinematografie 1896-1969] (matobystro)
  • Natáčanie filmu prebiehalo vo Zvolene, Banskej Bystrici, Detve a Nízkych Tatrách. (dyfur)

Reklama

Reklama