Dům na Carroll Street

Námet je určte zaujímavý - dvojica odlišných ľudí na opačnej strane spoločnosti, ktorí sú na stope odhalenia tajného prevádzania nacistov do Spojených štátov. Len to spracovanie mi prišlo aspoň spočiatku vágne a viac televízne. Dobrú prvú polovicu filmu som sa nedokázal príliš namotať na príbeh, ktorý zbytočne často odbiehal od hlavnej línie. Druhá polovica už bola lepšia, dostavila sa aj akcia, sem-tam aj náznaky napätia a odhaľovanie pravdy spríjemňovala dvojica sympatických protagonistov. Pozitívne hodnotím aj vykreslenie doby na prelome 40. a 50. rokov, menej už vedľajšie postavy a pokusy o nadľahčenosť. (14.03.2020)

Průměrný thriller, který byl myslím poslední velkou příležitostí Kelly McGillis. Míchá dohromady nacisty, komunisty a ukazuje, že nejen u nás se v padesátých letech vedly politické procesy, i když ty jsou tu pouhou kulisou. Snaží se budovat napětí i atmosféru místy až příliš okatě, občas sice překvapí a zaujme, ale nepodařílo se mu vtáhnout mě do příběhu tak, aby se mi myšlenky občas nezatoulaly jinam. (21.03.2012)

Pomerne zaujímavý námet stráca svoje čaro a svoj účinok v mierne v zmätenom a rozpačitom spracovaní. Pri pozeraní som musel film na polhodinku stopnúť a keď som sa vrátil, len ťažko som sa napojil na predchádzajúci dej. Navyše ani atmosféra 50. rokov nebol nijak zvlášť vydarená, celý čas som mal pocit, akoby filmári tento fakt úplne prehliadali. To sú rušivé momenty, ktoré naozaj dosť špatia tomuto sľubnému, uchádzajúcemu sa filmu, navyše s dobrými hercami, najmä záporákom a veľmi podareným záverom. Lepší priemer. 70%. (30.06.2008)

I přes docela dobře napsaný příběh v hitchcockovském stylu a zkušenou Yatesovu režii je hlavním důvodem proč filmu věnovat pozornost K. McGillisová. Tato herečka, která se počátkem 90.let z plátna vytratila, má opravdu něco z kvalit svých kolegyň „zlaté éry Hollywoodu“, především pak I.Bergmanové-vnitřní sílu, ale zároveň zranitelnost, která muže (v tomto případě J.Danielse) přímo ponouká podat jí pomocnou ruku. (19.03.2007)

"Dom na ulici Carroll Street" nie je zase až taká veľká fikcia, ako by si niekto mohol myslieť. Nedávno pri spracovaní komentára na Josepha Mengeleho som narazil na odkaz k tomuto filmu ale v prvom rade na operáciu Overcast z 5.7.1945, neskôr premenovaná na operáciu PaperClip, s požehnaním prezidenta Trumana. Išlo o hromadné presťahovanie špičkových nacistických vedcov a doktorov na územie USA, A že nejednalo sa o fazuľky svedčí fakt, že v rámci nej bolo presídlených viac ako 1600 nacistických vedcov, inžinierov a doktorov. Áno ide o toho Trumana, ktorý sa stal Rooseweltovým viceprezidentom a ktorý v roku 1941 na pôde senátu prehlásil "Kým bude víťaziť Nemecko, mali by sme pomôcť Rusku. Keď budú mať navrch Rusi mali by sme pomôcť Nemcom aby sa ich medzi sebou pozabíjalo čo najviac, hoci nechcem vidieť Hitlera zvíťaziť za žiadnych okolností." Nemeckých vedcov Američania zneužili na výrobu atómových bômb ale aj na vývoj nových rakiet a iných vojenských zariadení v boji proti komunistickým hrozbám. Američania si pripúšťajú z histórie dve vyslovené hanby, jednou je Pearl Harbor a druhou je od februára 1950 pohon senátora Josepha Mc Carthyho na komunistov v USA. Aj v tomto dobrom filme je poukázaný na tento stav kde štátne úrady hľadali komunistov pod každou posteľou. Hlavná hrdinka Emily tak prišla o svoju prácu, ale veľmi ostro bol napadnutý a odstavený aj režisér tohto filmu Walter Bernstein. Bernsteinové meno sa objavilo na čiernej listine v roku 1950 a stal sa persona non grata pre hollywoodske filmové štúdiá na dlhé obdobie. A čo bolo dejovou osou filmu, hlavná hrdinka sa náhodou pripletie do tajuplného prípadu. Odhalí, že s oficiálnou podporou najvyšších miest sú do Spojených štátov tajne prepravovaní nemeckí odborníci (vojnoví zločinci ) pod menami mŕtvych Židov. (07.03.2019)