Kačer Howard

„Často sa ma pýtajú, prečo chcem ísť na dôchodok. Pre toto.“ V roku 1986 nebolo 35 miliónov na film málo. Na porovnanie: Terminátor (1984) nestál ani 7 a Hviezdne vojny (1977) vyšli na 11. Ale keďže Káčera Howarda produkoval zázračný George Lucas, tak sa do toho šlo. Na réžiu bol najatý jeho dvorný scenárista Willard Huyck - dobrý kamarát, ktorý s ním v minulosti viackrát spolupracoval (Americké graffiti, Indiana Jones a Chrám skazy). Huyck však rozhodne nepatril do skupiny ľudí, ktorú si predstavíte, keď sa povie „spoľahliví režiséri komiksových blockbustrov“. Ale raz darmo, známosti sú známosti. Aj v Hollywoodu. Najmä v Hollywoode. Huyck predtým natočil zopár (prakticky okamžite zabudnutých) filmov. Káčer Howard sa stal jeho najslávnejším režijným počinom. Bohužiaľ nie v pozitívnom svetle. Scenár pozostával z klasického, vtedy obľúbeného konceptu „divný cudzinec vo svete ľudí, ktorým nerozumie“. Z podobného rangu boli rôzne iné filmy, v ktorých figuroval stroje (Číslo 5 žije, Terminátor 2), ľudia (Cesta do Ameriky, Krokodíl Dundee, Pán zverov 2, schwarzeneggerovky Červená horúčava a Dvojičky) alebo mimozemšťania (Starman, E.T. – Mimozemšťan). Výsledkom bol film, ktorý sa pravidelne objavuje v rebríčkoch najväčších prepadákov 80. rokov, ktorý (beztak divnú a ťažko uchopiteľnú) marvelácku postavu zdevastoval do takej miery, že do roku 2021 sa vrátil iba minimum krát (niekoľkosekundové cameá v Strážcoch Galaxie). A Huyck? Ten už nikdy nič nerežíroval. Hodnotiť samotný film je ťažké. Bolo by jednoduché hodiť Káčera Howarda ho do odpadu. No ak dáme bokom jeho komerčný neúspech (ktorý je každému normálnemu fanúšikovi v podstate úplne ukradnutý, pretože zárobok nijako nesúvisí s tým, či je alebo nie je ten-ktorý film kvalitný), zostane nám tradičná osemdesiatková pestrofarebná „blbá kravinka“. Na tie peniaze to vyzerá: Howard je zvládnutý v pohode, nechýba veľkolepé (i keď dosť nudné) lietajúce finále a hoci je tu celkovo menej efektov, než by ste možno čakali, nejaké sa určite nájdu. Kasting je fajn (28-ročný Tim Robbins) a veľa tomu dáva celková kurióznosť projektu (v úvode sa objaví nahá káčerica vo vani a legendárnou sa stala zoofíliou predchnutá scéna s vtedajšou minihviezdičkou Leou Thompson z Návratu do budúcnosti, Čeľustí 3 a Postrachu Denisa). Osobne by som vinu za komerčný krach kládol triviálnemu scenáru. V osemdesiatkach kinosály síce plnili trháky o „iných svetoch“, no hoci by sa mohlo zdať, že Káčer Howard túto charakteristiku napĺňa dokonale, v skutočnosti ju práveže vôbec nenapĺňa, lebo dej je umiestnený na triviálnu Zem a v Howardovom svete sa odohráva len párminútový úvod, keď toho veľa nevidíme a to, čo vidíme, vyzerá ako ľudský, len sú v ňom káčery namiesto ľudí. Škody možno napáchal aj zjavne odfkláknutý scenár vyznačujúci sa slušnou dávkou konzistentnosti. V jednej chvíli Howarda treba schovávať pred verejnosťou, potom sa bez problémov nielenže prihlási na úrad práce, ale aj prácu dostane a normálne chodí do roboty a nasleduje scéna v autobuse, kde z neho cestujúci majú záchvat smrteľného strachu. (30.07.2021) (méně) (více)