Hlas moře

Ramón to má ozaj ťažké - jeho inteligentnej reči podľahnú rôzne ženy, má obetavú láskyplnú rodinu, píše pochmúrne, no kvalitné verše, ktoré si s pomocou advokátky nájdu vydavateľa a navyše altruistickí advokáti mu robia zadarmo servis pre možnosť zvolenia si okamihu smrti. Kvadruplegici, ktorých som poznal by za takýchto podmienok chceli žiť večne. Viem, zovšeobecňovanie smrdí, len porovnanie Ramóna, ktorého jedinou túžbou je čím skôr umrieť s postihnutými, ktorých životné podmienky sú neporovnateľne horšie, no napriek tomu ich vitalita je veľmi vysoká spôsobila moju minimálnu citovú zaangažovanosť. Od začiatku som si myslel - keď tak veľmi chce zomrieť, prečo mu to nedopriať. Ku kladom radím obdivuhodný výkon hlavného predstaviteľa, charakteristiku postáv pohybujúcich sa okolo Ramónovej postele a pomerne svižný dej. (25.02.2005)

V tomto filme ma hereckym vykonom Javier Bardem skutocne prekvapil, kedze som ho spoznal ako nebezpecneho zabijaka v thrilleri bratov Coenovcov TATO KRAJINA NIE JE PRE STARYCH (2007). Tu si pre zmenu zahral cloveka, ktory po nicom inom netuzi, ako po smrti, pretoze je ochrnuty celym telom a cloveku, ktory tuzi po dobrodruzstve, cestovani a osobnych zazitkoch mu to nijak nezazlievam a necudujem sa, ze sa mu jednoducho nechce zit. Tema o eutanazii je dost diskutabilna a iba prednedavnom som videl podobny film DOKTOR SMRT (2010) s Al Pacinom, ktory pomahal ludom tuziacim po smrti ilegalnym sposobom dostat sa na onen svet. Taktiez mozem odporucit francuzsku dramu SKAFANDER A MOTYL (2007) o muzovi ktory taktiez ochrnul celym telom po mozgovej prihode. Hudbu vo filme Hlas mora zlozil samotny reziser Amenabar a taktiez musim pochvalit krasne kamerove zabery z vtacej perspektivy. Tak ako uzivatelka Madison spomenula v komentari, aj ja by som chcel mat aspon na chvilku kridla, aby som sa mohol pokochat nad krasnou prirodou tak, ako kamera v tomto filme. ________ Javier Bardem - (Ramón Sampedro) +++ Belén Rueda - (Julia) +++ Lola Dueñas - (Rosa) +++ Mabel Rivera - (Manuela) +++ Celso Bugallo - (José) +++ Clara Segura - (Gené) +++ Joan Dalmau - (Joaquín) +++ Alberto Jiménez - (Germán) +++ Produkcia: Alejandro Amenábar +++ (09.07.2011)

Nejdřív jsem byl dost skeptický ohledně tématu, ale ti Španělé tomu dali takovou zvláštní atmosféru a několika scénami mě celkem vyrazili dech (např. jak vstane a odletí k moři). Škoda jen, že v určitých pasážích se to vleče a to zpracování trošičku připomíná Rosamundu. Ale je to kvalitní film, minimálně svým obsahem. 75% (24.09.2014)

Javier Bardem v hlavnej depresívnej úlohe Ramona Sampedra, ktorý je už viac než 32 rokov kvôli pokročilej chorobe pripútaný na lôžko, a hýbať sa dokáže len vo svojich snoch. A tak sníva, snaží sa vyhýbať vzťahom so ženami a čaká na vykúpenie z večného utrpenia - smrť. Jeho voľba však nie je každému po chuti a stretáva sa s porozumením aj odmietaním nielen v rodine a medzi známymi, ale aj verejnosti, vďaka súdu o možnosť voľby eutanázie. Psychologicky aj emocionálne hlboký, precítený a ľudský film, na ktorý treba mať náladu, ak človek nechce skončiť v labyrinte depresií. Javier Bardem je, ako som vždy tvrdil, výnimočný herec. (25.12.2013)

Má člověk právo rozhodnout si o svém životě, patří jen jemu, nebo má zodpovědnost k těm, kteří se o něj starají, kteří ho milují a jejichž životy ovlivnil a dal jim, ač nehybný, mnohdy ten správný smysl? I když se Ramón alespoň občas přes svoji nemoc dokázal přenést a na chvíli se zaradovat, zase se "každé ráno probouzel s potřebou zemřít". Říkám si, jak je to křehké téma, jak je zmanipulovatelné........ Asi dost dlouho ve mně zůstane scéna, kdy Ramón vzpomíná na svůj úraz a zatím si jeho podstatné životní okamžiky prohlíží přítelkyně na fotkách nebo když ho vezou k soudu, jak dychtivě otáčí hlavu za každou "nepodstatností", kterou vidí skrze okénko - to už jsem si zaslzela. Přitom film mě nijak citově nevydíral, naopak byl podán s taktem a vkusem, obrovskou zásluhu Javiera Bardema z výčtu pozitiv nevyjímaje. (26.12.2005)