Tarzan

„Opice chodia čoraz častejšie. A čoraz viac si dovoľujú.“ Tarzana Edgara Ricea Burroughsa mám rád do útleho detstva, vrátane všetkých jeho návratov, synov a nových dobrodružstiev. Vychádzali Tarzanove komiksy a dokonca vznikla kreslená disneyovka (1999). O televíznych seriáloch (a rozpačitej verzii s Casperom Van Dienom) nehovoriac. Britská, na troch Oscarov nominovaná verzia režiséra a producenta Hugha Hudsona však dodnes drží jedinečné prvenstvo. Jej surovosť dodnes znepokojuje a menej pripraveným divákom, čakajúcim len ďalšiu bezstarostnú džungľovú blbinku v poradí, vyráža dych. Tvorcovia, vrátane scenáristu Roberta Townea (ČÍNSKA ŠTVRŤ, KOSATKA ZABIJAK), zachádzajú v snahe urobiť snímku čo najrealistickejšiou tak ďaleko, že film by som rozhodne decku nepustil. Opičie masky sú jedným slovom horor a neromantická je aj dlhočizná scéna na exotickom ostrove, ktorý viac, ako exotický filmový ostrov, pripomína hnusnú hmlistú nočnú moru, kde na každom kroku striehne nemilosrdná smrť a z ktorej je nemožné vyslobodzujúco sa prebudiť. Ak vás pohryzie jedovatý had a tri hodiny umierate v brutálnych kŕčoch, dá sa povedať, že ste v týchto končinách vyfasovali ešte tú príjemnejšiu smrť. V (pseudo) civilizácii však Tarzan naráža na ešte strašnejšie veci, než aké je schopná ponúknuť divočina. Dobrý dojem dotvára kvalitná technická stránka (výprava, hudba), atmosféra a herecké obsadenie (Ian Holm alebo Andie McDowell dabovaná Glenn Close). Aby som to uzavrel: scény z ostrova pozoruhodné, ale akonáhle sa dej presunie do mesta, už to (podobne, ako u King Konga) už nie je ono. A celkom by ma zaujímalo, ako dostali tú loď do korún stromov. (16.06.2005)

Určite kvitujem zámer nakrútiť Tarzana ako dva filmy v jednom, kde tá prvá časť má úplne odlišnú atmosféru než tá druhá, pravdou však je, že to najlepšie dostaneme práve v tej časti číslo 1. Pobyt v civilizácii je tak nejako mechanicky nakrútený, stále ide ale o solídne remeslo. Ide o seriózne dielo, žiaden popcorn, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ten sme dostali v podobe toho Tarzana posledného a v legendárnom animáku, ale tieto filmy som nevidel. A po Hudsonovom Tarzanovi ani neviem, čo by mi mohli k látke povedať viac. Lambert je super atlét, MacDowell krásna, Fox slizký, ale inak si film kradne pre seba Ian Holm. (13.12.2019)

Tento komentár obsahuje SPOILER, pretože musím začať koncom. Film končí tým, že Tarzan sa zatúla do anatomického výskumného krídla Britského múzea. K svojej hrôze tam nájde niekoľko šimpanzov pripútaných na pitevnom stole. Započuje tiché zastonanie a v malej klietke uvidí ešte jedného šimpanza, stále živého. Pre vedcov predstavuje toto zviera iba ďalší predmet výskumu, ale Tarzan toho uväzneného tvora spozná. Je to jeho šimpanzí otec. Tarzan klietku otvorí, otca oslobodí a objímu sa. Spoločenstvo ľudoopov v tomto filme sa vyznačovalo autentickosťou, aká sa málokedy vidí (podobne ako vo filme Gorily v hmle). Pôvodne diváci nechceli ani veriť, že tam nehrajú skutočné šimpanzy! Šimpanzích hercov cvičil pohyby znázorňovaním správania sa ľudoopov sám americký aktivista Roger Fouts. Spomínaná záverečná scéna bola osobným poďakovaním Rogerovmu šimpanzovi, Allymu, ktorý mu bol odobratý a odvezený do pokusného laboratória. Podľa pôvodného scenára mal Tarzan otca objaviť v zoologickej záhrade, ale Roger režiséra presvedčil, aby scénu zmenil. Využívať ľudoopy len pre to, aby sa ľudia pobavili, je zvrhlosť, zvierací herci sú vždy pozitívnym bodom filmu. Greystoke je asi najlepšie natočeným filmom o Tarzanovi. (27.05.2017)

Drsné, vážne, depresívne a rozťahané prevedenie. Mám trochu dilemu ako hodnotiť. Celá prvá polovica sa takmer obišla bez slov a prakticky aj bez deja (nominácia na oscara za scenár ostáva pre mňa veľkou záhadou). Keby sa film skrátil na povedzme 90 minútovú stopáž určite by som jednu hviezdu pridal. Skvelá je najmä výprava, masky a herecké obsadenie. Lambert je v úlohe Tarzana vierohodný, MacDowell okúzľujúca, Ian Holm charizmatický. Škoda že film častejšie nehrá na city, emocionálne scény režisérovi idú. Som zvedavý ako si s touto tematikou poradí Sommers- viac akcie, humoru, romantiky a rýchlejšie tempo by v tomto prípade nemuselo byť vôbec na škodu. Tvorcovia sa očividne snažili o čo najväčšiu realistickosť no práve Tarzana by som rád videl v dobrodružnejšom, odľahčenejšom a rodinnejšom duchu. 70% (16.02.2009)

Prvá dosť dlhá úvodná časť z pralesa je špičková aj napriek zvláštnym maskám opíc, ktoré často vyzerali ako kríženci viacerých druhov ľudoopov z planéty opíc. Príbeh je naivný, asi podriadený predlohe, ale časť pobytu v civilizácii sa motá dookola okolo toho istého príliš dlhú dobu. Snaha o súlad človeka s prírodou je celkovým hlavným mottom chápaným až príliš dramaticky, čo filmu trochu škodí. (31.08.2013)