Oni žijí!

Počítam, že už Stevie Wonder vedel, o čo ide... (04.10.2013)

Taky si tuhle Carpenterovu scifi lahůdku pamatuju již z dětství. Dodnes si dobře vzpomínám, že jsem chtěl taky podobné brýle, ale chtěl jsem v nich vidět něco trošku jiného než hnusné emzáky. Co to vám raději neprozradím, nebo byste mě měli za úchyla :D - V dnešní době bychom v té „špíně“ společnosti viděli spíš vyžrané prasata, které nám diktují, jak můžeme žít. Každopádně tvůrčí myšlenka neměla chybu, stejně jako první použití brýlí v obchoďáku. Potom jsem se však už bavil spíš jen u akčních scén, při kterých měla atmosféra alespoň nějaké grády. V některých pasážích filmu tomu totiž začala docházet šťáva a já se začal tak trochu nudit. Když jsem to dneska viděl po dlouhé době, už mě to tolik neokouzlilo jako kdysi, ale i tak to vidím na lepší průměr. 60% (06.06.2013)

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Takový ten klasický Carpenter. Už jen podle hudby lehce rozpoznatelný. Film s podobným obsahem by asi jen těžko někdo jiný mohl natočit. Zaujme rvačka mezi ústředními hrdiny, u které sem i pochyboval že bude mít někdy konec. Brýle jsou supr a taky bych si takové chtěl pořídit, třeba bych se i divil co vše se jimi dá vidět. Tento film je prakticky nadčasový, protože trh a moc médií skutečně určují jakým kurzem se budeme jako lidstvo (stádo) ubírat. Roddy Piper na wrestlera velmi dobrý výkon. 55% (05.10.2008)

Také ľubovoľné pokračovanie filmov ako 451° Fahrenheita, THX 1138, 1984, či Brazil s typickou atmosférou 80. rokov, kde dnes už skôr komické hrdinské postavy s dosť komickým jednaním zachraňujú svet pred akousi zmesou mimozemšťanov, ktorí nás využívajú a dávajú nám ilúzie, aby sme na nich neprišli. Je tu veľká spojitosť s korporáciami a kritikou komercie a kapitalizmu a preto ma to zaujalo, najmä motívmi, ktoré to použilo, lebo je v nich aj istá metafora, no celkovo je to dosť nevyužité ohľadom potenciálu, ktorý to malo a je to iba obyčajný film, ktorý rozhodne neohromil. (06.07.2013)