Režie:
Karel ReiszScénář:
Alan SillitoeKamera:
Freddie FrancisHudba:
John DankworthHrají:
Albert Finney, Shirley Anne Field, Rachel Roberts, Peter Sallis, Colin Blakely, Cameron Hall, Peter Madden, Alister Williamson, Hylda Baker, Barlett Mullins (více)VOD (1)
Obsahy(2)
Adaptácia rovnomenného románu Alana Sillitoea o ďalšom z radu rozhnevaných mladých mužov, ktorých v povojnovom Anglicku nečakalo nič lepšieho ako ťažká práca, alkohol a smrť. Hrdinom adaptácie rovnomenného románu Alana Sillitoea je ďalší z radu mladých rozhnevaných mužov, ktorých v povojnovom Anglicku nečakalo nič lepšieho ako ťažká robota, alkohol a smrť. Arthur Seaton celý týždeň tvrdo pracuje v nottinghamskej továrni, aby si v sobotu večer užíval. Jeho heslom je: "Chcem sa zabávať, zbytok je len obyčajná propaganda". V mene svojej životnej filozofie každý týždeň zo soboty na nedeľu leje do seba jednu pintu piva za druhou a zabáva sa s dievčatami. Začne si milostnú aféru so staršou Brendou, hoci je vydatá za jeho kolegu z továrne. Ani to mu však nebráni, aby sa zaujímal o iné ženy. Keď stretne mladú naivnú Doreen, bez problémov ju zvedie. Brenda mu však oznámi, že čaká jeho dieťa. Dokáže ľahkovážny a hrubý Alan zaujať postoj k vlastnému životu, alebo sa bude naďalej každý týždeň zo soboty na nedeľu ukrývať vo svojom dočasnom útočisku a dúfať, že pondelok mu už nikdy neprinesie nenávidené vytriezvenie? (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (65)
Jedno z prvních přenesení rozzuřenosti mladých Angličanů z knih do filmu již nemá stejnou údernost jako jiná sociální dramata z doby dřívější (V přístavu) nebo pozdější (Accattone). Reiszův portrét jednoho příliš hrdého příslušníka dělnické třídy při svém neidylizujícím, odměřeném rámování nedokáže dost sugestivně zprostředkovat vztek, který hrdina vůči starší (a vládnoucí) generaci pociťuje. Působivější je v tomto směru Schormovo drama Každý den odvahu, které je „down-to-earth“ ve více významech než Reiszův film, ačkoli stejně jako on nadřazuje dramatizaci pouhé observaci (takže nelze mluvit o bezprostřednosti vlastní stylu cinéma-vérité). S ohledem na konzervativní britskou kulturu je ale přesto třeba docenit odvahu ukázat chování několika frustrovaných, nezodpovědných, konvencemi opovrhujících a opovážlivou živočišnost projevujících floutků (Arthur do sebe často hází jídlo nebo lije pivo a neomezuje se ani v oblasti sexu) bez odsuzování, resp. bez zaujetí jednoznačného morálního stanoviska. Kontroverze ve své době vzbudil také nespisovný slovník postav nebo téma potratu (pobouřenější byli paradoxně američtí cenzoři), což ve výsledku dělá z V sobotu večer, v neděli ráno zejména historicky cenný lakmusový papírek nálad společnosti, ve které se schylovalo k bouřlivým změnám. 75% Zajímavé komentáře: sportovec, ScarPoul ()
Podivná záležitost, skrz naskrz prodchnutá atmosférou 50-tých let. Možná je to taky tou dobou, ale "rebel" Albert Finney mi moc jako rebel nepřipadal --- možná bychom se mohli chvíli hádat o formách a podobách rebelanství postupem dvacátého století, film samotný mě ale moc nepřesvědčil. Ze začátku zajímavé, pak už jen banální... 6/10 ()
Alberta Finneyho som si vždy ctil ako pána Herca. Saturday night, sunday morning možno nie je jeho najlepším filmom, no rebelského chuligána Arthura Seatona stvárnil perfektne. Film samotný má dobrú pohodovú atmosféru, podporenú akurátnym výberom hudby, no i napriek priaznivej stopáži miestami pomerne nudil. Rád by som si prečítal predlohu. ()
Jednoznačným plusem je nejednoznačnost. Žádní chudáci dělníci a proti nim zlí vykořisťovatelé, jako tomu bývá třeba v Kazanových filmech. Co si budeme povídat, Arthur si dostat do držky zasloužil, prestože je mi svým anarchistickým postojem docela sympatický. Jinak ale bohužel nemám, co pochválit. Obyčejný příběh o obyčejných lidech je na můj vkus trochu moc.. no, obyčejný.. ()
Rozhnevaný mladý muži boli generáciou, ktorá mala isté znaky podobnosti s americkou beat generation. Prejavila sa hlavne v literatúre. Karel Reisz, režisér českého pôvodu, ktorý ako jediný člen rodiny prežil Hitlerové čístky, sa prejavil ako dokumentarista, v druhej vlne dokumentárnych filmov ktorá bola dominantnou v Británií v 50 rokoch. V sobotu večer a v nedeľu ráno je jeho hraný debut. Film rozpráva obyčajný príbeh Arthura, ktorý pracuje v továrni na výrobu guliek a ktorý si vždy po šichte odskočí na pivo, alebo za nejakou babou.Búri sa proti spoločnosti, proti susedom a ľudom, ktorých mašinéria spoločnosti uvrhla do stereotypu a pritom si sám viaže okolo krku podobný uzol. Po hereckej stránke nie je filmu čo vytknúť. Herci sú prirodzený, ich vývin je nenásilný, postupný, vďaka čomu si máme možnosť na ne zvyknúť a brať ich v rámci zápletky, ktorá sa neustále vyvíja takých akých sú. Samotný film sa snaží o čo možno najreálnejšie zobrazenie udalostí, ktoré vedú k tomu, že rozhnevaný mladý muž sa začne upokojovať. Čiernobielosť obrazu dodáva filmu na drsnosti. Film je výrazný hlavne silným réžijnym rukopisom a predlohou Alana Silitoea, ktorý zobrazil všedný príbeh človeka bez väčších dramatických scén, neuveriteľne zaujímavo. Čo sa v nemalom rade podpísalo aj na finálnej podobe filmu. ()
Galerie (9)
Zajímavosti (14)
- Původním adeptem Harryho Saltzmana pro roli Arthura Seatona byl Peter O'Toole. (džanik)
- Roli Brendy odmítla Diana Dors. (džanik)
- Scény v továrně se natáčely ve stejné továrně, ve které během války pracoval (vyráběl granáty) autor předlohy, Alan Sillitoe. (džanik)
Reklama