PlysovyMacko

Atmosfera je ako dovolenka v Bulharsku. Vsetky postavy su karikatury, ktore ziju svoje mikropribehy. Niektore su vylozene trapne ( chlapec, co si mysli, ze je teply ).  Uvod a predstavovanie slubuju viac vtipnych scenok zo zivota, ale ako sa film vyvija dalej, je to slabsie a slabsie. Najnormalnejsia a najsympatickejsia postava je mlada Polivkova (je nad vecou), ktora mi vobec nepripada ako taka sereda, aby jej to pripominali rodicia aj muzi. Najviac sa mi pacila pesnicka na konci.

Exhibicia CGI. Zapletka je tom ako male dievca musi najst samu seba a zistit, ze je najviac badass mlaticka, do toho trochu romantiky a tuzby po lepsom zivote. Film mi prisiel ako prvy diel, uvod do sveta. Akcne sceny a bitky vizualne vypiplane. Hlavnej hrdinke som fandila ale chcelo by to prepracovanejsi scenar.

Preco su sucasne cesko slovenske komedie tak zufalo nevtipne? Tento film je uplna strata casu.

Putavy pribeh o astronautovi, ktory je kvoli nehode zabudnuty na Marse a sam sa musi naucit prezit. Vraj techniky, ktore aplikuje su zalozene na realnej vede. Vsetky vedecke mozgy sa spoja, aby zachranili zivot jednemu cloveku, co je uzasne. Najlepsia scena je na konci, samotna zachrana je napinava. Moja vycitka je dlzka, keby to skratili o pol hodinu, bolo by to idealne.

Najviac sa mi na tomto seriali pacila komiksova uvodna znelka s dobrym hudobnym podkresom. Letuska Cassie stravi noc s bohacom a rano sa zobudi vedla jeho mrtvoly. Ma okno, snazi sa zahladit stopy, vyhnut sa podozreniu, dokonca vypatrat skutocneho vraha. Vo svojich predstavach sa bavi so zavrazdenym, co nicomu nepomaha, kriminalna cast a rozuzlenie su hlupe. Napatie na nule. Kaley hra zase radodajku alkoholicku. Neni to nic moc serial.

Film je sialene dlhy a toho, coho ma byt najviac - Pennywisea, je tu sialene malo. Desive to je ako jednicka, ale dospele postavy ma velmi nezaujimali, nudila som sa a znova si to urcite nepozrem. Skoda.

Smutny film. Dvaja surodenci nie su vobec nadseni zo svojho zivota, dokonca sa chcu zabit v rovnaky cas. Maju problem z romantickymi vztahmi a celkovo je vsetko nanic. Film je realisticky v tom, ze liek na depresiu je najst aspon kvapku nadeje v nejakej drobnosti. Najlepsia scena je tancovanie na super pesnicku.

Ked sa vdaka obycajnej nahode prezradi tajna operacia a velitel urobi take rozhodnutie, ake urobi nasi vojaci sa ocitnu pod nepriatelskou palbou a kvoli nemoznosti nadvizat spojenie z velitelstvom, bojuju o holy zivot. Zaciatok filmu je taka pohoda, najvacsiu cast filmu tvori samotna prestrelka, ktora je vynikajuco a prehladne natocena. Gulky svistia vzduchom a mate pocit, ze ste v centre diania. Nasi hrdinovia nie su nepriestrelni, naopak vsetci su postreleni a maju viacnasobne zranenia, napriek tomu bojuju dalej a nevzdavaju sa, co obdivujem. Skvely dojem z filmu doplna sympaticky cast.

Cely film je o tom ako sa par hada. On reziser ma sebou premieru noveho filmu a caka na recenzie a ona jeho priatelka, byvala fetka,ktora je jeho inspiraciou. Vzdy ked to vyzera, ze sa udobrili, hadka zacne znova kvoli niecomu inemu, ale v podstate sa nikam neposuvaju, len si vzajomne ublizuju, vrtaju sa v drobnostiach. Riesia svoj vztah celkom zlozito, cudujem sa, ze sa im chce takto do krvi hadat o druhej rano. Komorny film, ktoremu by pristalo aj divadlo, herci sa snazia, len vysledok neni ziaden, ani vyvoj.

Natocene podla skutocnych udalosti, sniper Chris Kyle je vdaka vysokemu poctu uspesnych zasahov znamy medzi kolegami ako legenda. Jeho pracou je chranit svoju jednotku a musi celit aj tazkym rozhodnutiam ako zastrelit deti. Ale vyborneho snipera maju aj nepriatelia. Ked je Chris doma s rodinou, prejavuje sa unho postraumaticka stresova porucha. Stale sa vracia do Iraku, lebo sluzba vlasti je prenho prvorada a patritizmus je tu na mieste. Bradley v hlavnej ulohe je presvedcivy a film je dejovo zaujimavy hlavne prva polovica, ked sledujeme cez hladacik ciel, napatie sa da krajat. Bavilo ma to viac ako Hurt locker. Ku koncu sa dozvieme, ze Chris zastrelil 160 ludi a to je teda sila.