ModryPlamen

Tento film na absolútny vrchol kinematografie nevynáša nejaká fantázia, ale kvalitné herectvo a predovšetkým hudba. Je to Enniho hudba, ktorá sa vryje do hláv každého, kto si tento klenot kinematografie pozrie. Príbeh a postavy, no pokúšal som sa tu napísať niečo rozsiahlejšie. Lenže za celú tú dobu, čo sa amatérsky venujem filmom, som nedokázal nájsť vhodné a výstižné slová, ktoré by znázornili genialitu filmu. Fabulu vie napísať každý, lenže v tých scénach je niečo viac. A to niečo je tvorené vynikajúcou kamerou, vynikajúcimi hereckými výkonmi a nádhernou hudbou. A ten zážitok je potrebné vidieť, tá nádhera sa opísať nedá. A ešte jedna vec, toto nie je film na jedno pozretie. Film je potrebné vidieť viackrát aby sme ho úplne pochopili a ocenili jeho genialitu.

Do 1. septembra 1902 boli filmy zväčša len zábery z každodenného života ľudí, prípadne experimenty s vizuálnymi efektami. Zobrazovali prichádzajúce vlaky, odchod robotníkov z továrne, a podobne. Prvým režisérom, ktorý vo filme objavil kúzlo prinášať radosť do sŕdc divákov fiktívnymi príbehmi bol George Meliés. Zatiaľ čo Lumiérovci neverili v budúcnosť filmu a natáčali len vyššie uvedené dokumenty, Meliés sa rozhodol sfilmovať verneovku „Cesta na Mesiac“. Použité prelomové filmové triky sa dajú len chváliť. Ďalej práca stoviek ľudí, ktorí maľovali políčko po políčku preto, aby bol film farebný. Oceniť sa ešte musí aj práca reštaurátorov farebnej kópie filmu. 14-minútové dielo v sebe obsahuje veľkú dávku Meliésovej a Verneovej fantázie. Kapsula zapichnutá v oku Mesiaca, Seleniti, dáždniky meniace sa na hríby. Práve vďaka použitej fantázie tento film obľubujem a vek je to posledné, čo by som na ňom riešil. Príbeh dobrodruhov - astronautov skúmajúcich neprebádané územie Mesiaca záujme na celých 14 minút. Ľudia, čo udeľujú tomuto míľniku kinematografie odpady či 1-hviezdy, sú mimo rámec môjho chápania. Nebyť tohto diela, tak môžeme pochybovať o súčasnej rozmanitosti filmového umenia, obzvlášť žánru sci-fi.