Triple H

Plynulé nadviazanie na predchádzajúce tri filmy, obsahovo aj formálne, na Vojnu aj pomalším tempom a zameraním viac na postavy než na akciu. Uvidíme ako toto pomalšie tempo ovplyvní tržby, lebo na 145 minút sa akčného deje pomerne málo. Triky sú opäť na špičkovej úrovni, opäť o niečo krajšie (scény vo vode) a v tomto smere sa nedá nič vytknúť. Čo sa možno dá trochu kritizovať je, že na to že sa dej odohráva niekoľko generácií po Caesarovi, sú ľudia vo filme prežívajúci v lesoch akosi prekvapivo stále nažive a nielenže ich nepohltil prirodzený potravinový reťazec, ale obliekajú sa stále do handier nevedno skade. Ale zase, pri podobnej látke treba prižmúriť aj očko, a nadväzuje sa na odkaz pôvodného filmu z roku 1968. V rámci rozširovania opičieho univerza je film dokonca podľa mňa celkom logický a drží sa pri zemi, síce sa mohli opice technologicky či inak posunúť už kus ďalej, ale určitá evolúcia badateľná je, nedá sa povedať že by to tvorcovia odflakli. Ako je pre sériu zvykom, je znova trochu aj nad čím popremýšľať, o tom ktorej strane vlastne fandiť, aj zloduch síce má jasné zloduchoidné ambície, ale v zásade sa nimi ukazuje že či opice, či ľudia, teritoriálne a iné spory a túžba po zvýšení svojho vplyvu boli, sú aj budú. Rovnako ako manipulácia , propaganda. A aj kulty osobnosti, v tomto prípade vidíme obe strany mince - tzn. snahu o ctenie Caesarovho odkazu, a snahu o jeho zneužitie. A kto sú teda tí naozaj dobrí, a kam to celé môže dospieť? Postavy mohli byť kus zaujímavejšie, v tomto to mal Reeves a jeho tím podľa mňa podchytené kus lepšie, ale ako píšem je vidieť že trilógia, ktorú sme dostali do roku 2017 sa rešpektuje a ctí pomerne zodpovedne a aj nová zostava nie je márna. Hoci Noa pôsobí nevyhnutne ako Caesar 2.0. Záver sľubuje potenciálne zaujímavé pokračovanie, za mňa teda spokojnosť a dá sa povedať že séria si naďalej úspešne udržuje kvalitu, ktorú nastavil v roku 2011 (vtedy prekvapivo) podarený Rise of the planet of the apes.

Pekná pocta asi najmenej docenenému remeslu Hollywoodu, Leitch ako režisér podľa mňa stále lepší a istejší. Akčná komédia, ktorá v niečom pripomenie Kiss Kiss Bang Bang a ktorá trendami je niekde 10-20 rokov vzadu - koncept prehliadaného (polo)lúzra so zlatým srdcom, do ktorého sa zaľúbi úspešná a krásna žena, kým arogantný a nesympatický slizoun čo je zbožňovaný dostane na koniec nejako na frak (a je odhalený) je niečo čo bolo hojne využívané v rokoch 2000-2015, ale dnes už sa z toho stáva pomaly staromilský prístup. Dnes sa trendy posúvajú smerom k epike, komiksovo ladeným experimentom, cross overom a takáto osvedčená receptúra sa stáva už pomaly nostalgickou (viď. aj Top Gun Maverick, ktorý bol tiež zamávaním starým dobrým "bruckheimerovkám"). Éru podobných hrdinov s určitou gráciou a dôstojnosťou a melanchóliou ako keby symbolicky zavŕšil Tarantino a jeho Cliff Booth vo Vtedy v Hollywoode. Jedná sa o archetyp, ktorý potrebuje vymyslieť asi zase novší kabátec, do ktorého sa zaodieť. Každopádne podarená a kvalitne spravená vec, ktorá ide na old schoolovú istotu (ako veľa vecí dnes), na ktorej ma najviac rozosmialo cameo na konci. ***1/2

Také poslabšie tri, ale sympatická nostalgia a pôvodný film bude mať úctyhodných 40 rokov, za mňa stále obstojí, jedná sa podľa mňa o jednu z veľkých klasík americkej kinematografie a preto menej ako tri dať nechcem. Je pomerne prekvapivé, že práve táto značka sa dočkala už svojho piateho filmu, len škoda, že podobne ako s mnohými podobne resuscitovanými značkami (Indiana Jones, Star Wars), sa nepodarilo nájsť spôsob ako mu dodať podobnú šťavu ako mala jednotka. Ingrediencie na to sú, ale je to hra na istotu, do ktorej Kumail Nanjiani vnáša niečo viac živšie a inak ju ťahá fakt, že po 40-tich rokoch vidíme zase niektorých starých známych.