Lendak

Už len z princípu je toto neskutočná feel good podívaná, ale vďaka tomu že tentoraz bol zvolený jednoduchší štýl animácie, tak niektoré scény vyzerajú ako oživlé detské maľovanky čo ešte viac podtrhuje ten feel good podtón a nostalgický pocit ktorý po celú dobu z Ponyo vyžaruje. Mijazaki s touto, trochu odlišnou, adaptáciou Malej morskej víly opäť trafil klinček po hlavičke a doručil nám, podľa mňa, tento nedocenený klenot, ktorý ocenia jak hlavne deti tak aj dospelí.

Pán Mijazaki sa pre tento raz rozhodol namiesto fantasy rozprávky natočiť vojnovú drámu s tragickou romantickou vsuvkou a funguje to geniálne. Ide síce o jeden z tých filmov, ktorý všetko idealizuje ale zároveň ukazuje celkom pohnutý život v medzivojnovom Japonsku. The Wind Rises je jeden z tých filmov, ktorý človeka upúta od úvodných sekúnd a na konci dosadí silnú emotívnu ránu.

Rami Malek je Freddy "Fucking" Mercury!! Bez debaty. Aj napriek úžasnej technickej stránke je celý film dosť sterilný. Nesnaží sa priniesť nič nové iba ukázať Freddieho príbeh. Škoda je že hlbšie nerozvíja načrtnuté témy a myšlienky hlbšie ale iba sa o ne len tak šuchne. Zbytku filmu ale oponuje finále ktoré pôsobí ako z iného vesmíru. Keď bol filmový koncert Live Aid len z polovice tak dobrý ako ten originálny, tak preklínam svojich rodičov že ma nesplodili skôr aby som si tento fenomenálny zážitok vychutnal na živo.

Celý film stojí na dokonale vyšperkovanom scenári a hlavnej trojici úžasne prepracovaných postáv, kde každá z nich je svojím spôsobom odlišná. Nebál by som sa to považovať za jeden z najlepšie obsadených filmov ever, pretože v podstate všetci zúčastnení tu predvádzajú úžasný herecký um. Hlavne Russel Crowe a jeho (nečakane) perfektne úžasná dynamika s Guyom Pearcom. Len škoda že sme sa tejto dvojice dočkali až na konci tohto inak úžasného filmu. Finálna prestrelka kde som už cítil žalúdok v krku tomu dosadila zlatú korunku jednej z najlepších novodobých detektívok.

"The worst part of having a mental illness is people expect you to behave as if you don't."____ Šokujúca, ale svojím zvrhlým spôsobom aj krásna spoveď, psychicky nie úplne v poriadku, duše ktorú spoločnosť a systém zomleli natoľko, že už mu je jedno že na jeho ceste za pomyselným šťastím musí prechádzať cez mŕtvoly. Jemu to je jedno a on sám (a ani divák) ani nevie, či sa tomu smeje alebo plače. Áno, film do žánru nepriniesol v podstate nič nové a ani réžia nie je nijak inovatívna. Ale furt to má svoj ksicht a spôsobilo to aj neočakávanú revolúciu v mainstreame a vnímaní komiksoviek. Phoenix je fenomenálny, to už tu bolo omleté nespočetne krát. Arthur Fleck je neskutočne vťahujúca osoba a človek má až chuť zvresknúť na telku nech mu dajú pokoj. Napriek tomu, že Phillips v niektorých momentoch až barz pripomína Scorseseho, sa filmu nedá uprieť vplyv, ktorý po sebe zanechal. Pokračovanie má neskutočný potenciál prekonať svojho predchodcu a ja iba držím palce, nech sa to podarí aspoň čiastočne.

Poctivý Mijazaki se vším všudy. Nádherný prepracovaný svet a silný ekologický presah, ktorý je podľa mňa zo všetkých jeho filmov práve tu najsilnejší. Napriek prvej polovici, ktorá sa celkom tiahne to ale koniec dokonale kompenzuje.

Jeden z tých filmov, u ktorých bola forma uprednostnená pred obsahom. A áno, občas sa nájdu nejaké výnimky u ktorých to nevadí, ale tu to s tou artovosťou dosť prehnali. A že to hovorím práve ja, lebo ja doslova žerem artové filmy a u všetkého, u čoho sa v úvode objaví nápis A24 už hneď pridávam bonusové body! Je super, že film využíva inovatívne techniky rozprávania (celý čas je počuť zvuky streľby a plaču v pozadí), do toho to má nádhernú kameru a prácu s farbami, ale na čo to všetko je, keď to neslúži žiadnemu príbehu a ani postavám. Je síce zaujímavé sledovať postavy, ako kecajú o tom, čo majú posadené v záhrade a do toho tam počuť zvuky umierania, ale o tých postavách nevieme vôbec nič. Jediné len že sú to svine bez chrbtice, ale na to netreba ich človeku sledovať hodinu a pol. I tak to je ale netradične ladený film. Film je audiovizuálne médium a The Zone of Interest využíva to slovo "audio" najviac ako sa dá.

Jednička stavala hlavne na Tarantinovu réžiu, dvojka zas na jeho scenáristický um. Pomalšie tempo, vážnejší tón, hustejšia atmosféra, celkovo divácky menej prijateľné zase na oplátku kompenzuje scenár s jednými z najlepších dialógov zo všetkých tarantinoviek kde som konečne pochopil pravú podstatu Supermana. Aj vďaka jedničke je Kill Bill vol. 2 oveľa viac emočne silnejší zážitok. Celkové zhrnutie:  Kill Bill je bezpochyby jeden z najlepších tarantinových filmov, typický béčkový film v tom najlepšom zmysle slova a Beatrix Kiddo, alias Nevesta, je bez diskusie jedna z najlepších ženských hrdiniek a naproti tomu je Bill jeden z najkompetentnejších záporákov, pravdepodobne, za posledné roky.

"My name is Buck and I came here to fuck."____Čistá dávka Tarantinovej réžie pichnutá priamo do žily. Gejzíry striekajúcej krvi, zbesilé tempo, foot fetish, ikonický soundtrack a ku tomu pocta anime a ázijskej kultúre celkovo. Toto je jeden z tých filmov, ktorý sa vôbec nedá brať vážne. A kto ho berie smrteľne vážne tak by sa mal nad sebou zamyslieť. Stret hneď niekoľkých žánrov v jednom robí Kill Bill (1) jeden z najzaujímavejších filmových zážitkov. ***, alias Nevesta je jedna z najlepších filmových hrdiniek vôbec, to je názor, ktorý budem silou mocou obhajovať.

Chcem vedieť Mijazakiho recept na to, ako dokáže urobiť z doslova ničoho (reálne tam nie je takmer žiadna zápletka, iba postavy a ako len tak prežívajú) niečo tak prenádherné a kúzelné. Potrebujem to vedieť!!