Recenze (532)
Polepetko (1986) (TV film)
Hovorte si, čo chcete, ale hlášky typu "Kto ma drží za kuru ?" sú u mňa vyslovene kultové. :-)
Chladné srdce (2014) (TV film)
Kvalitne a vkusne adaptovaná rozprávka na motívy Hauffovej predlohy z 20. rokov 19. storočia. Hádam aj jedna z najlepších adaptácií predlohy vôbec. Kto má rád ranú priemyselnú atmosféru vidieka (uhliarstvo, sklárske huty), dôraz na charakterizáciu postáv a triezve stvárnenie fantazijných prvkov, príde si na svoje.
Orel skalní: Král hor (2014) (TV film)
Veľmi pekný dokument o orloch a inej avifaune, ale aj našom nevhodnom ovplyvňovaní životného prostredia. Odporúčam.
Noční jezdci (1981)
Klasický a veľmi solídny slovenský eastern.
Japonsko z výšky (2018) (seriál)
Pekný dokumentárny seriál o najrôznejších tvárach a zákutiach súčasného Japonska.
Duna (2021)
Kull wahád ! Ako z relatívne striedmeho rozpočtu a zručnej filmáriny vyťažiť maximum a prerozprávať prvú polovicu predlohy s veľkou presnosťou a úctou k postavám a témam. //// Zaujímavé komentáre: Lavran, Hild
Děti planety Duna (2003) (seriál)
U mňa je to za štyri hviezdy. Obzvlášť prvý diel, adaptujúci (ironicky nazvané) pokračovanie Spasiteľ Duny, je excelentný. Newman, Kodetová, Coxová, Krige a všetci ostatní tu dali do hereckých výkonov solídne maximum a príbeh si drží vážnosť ako málokedy predtým a potom.Niektorí Newmana kritizovali, že hranie mladšieho, chlapčenskejšieho Paula v predchádzajúcej minisérii nebolo až tak presvedčivé, ale ešte aj tí kritici sa zhodovali v tom, že dospelého a podstatne skúsenejšieho Paula dokáže zahrať mimoriadne seriózne, ľudsky, a niekedy aj pekne zlovestne. V prvom dieli tohto pokračovania je tá zlovestnosť na ústupe, vzhľadom na Paulov prebiehajúci prerod na človeka, ktorý je znechutený vývojom okolo seba (raz darmo, kult osobnosti nasledovaný fanatikmi nejde skrotiť) a jeho narastajúcou potrebou kajať sa za zlo vykonané v jeho mene alebo v mene záujmov jeho rodu. Ostatné dva diely minisérie, v ktorých hlavnú rolu preberajú Leto II a Ghanima a v menšej miere Farad'n, a predstavujú adaptáciu Detí Duny, sú ešte stále podarené, ale pripadali mi slabšie. Možno aj preto, lebo spomínaní dvaja potomkovia z predlohy pri čítaní nevyznievali ako dvaja mierne uštipační tínedžri či adolescenti či čo (vyšší vek hercov neprekáža, skôr vidím problém v tom, že tu nie je príliš zdôraznená psychologická čudnosť, osobitosť oboch postáv, pre ktorú sa cítia odcudzení od zvyšku ľudstva. Tylerov soundtrack je emotívny, introspektívny a vo veľkolepejších scénach často až prehnane pompézny. Osobne preferujem Revellov soundtrack, ale zároveň si myslím, že sa obidve dobre hodia k odlišnej náture príbehu v prvej minisérii (dobrodružný príbeh, akčnosť, politika, plus reálie a filozofia) a tejto druhej minisérii (dobrodružnosť fuč, akčnosť samozrejme takmer žiadna, všetko ostatné je však prítomné a ešte výraznejšie vygradované).
Man to Man with Dean Learner (2006) (seriál)
O poznanie slabšie než Darkplace, ale z formátu parodickej talkshow sa nedá vyťažiť až tak veľa ako z mystifikácie "zabudnutej klasiky" béčkových mysteriózno-hororových seriálov. Každý diel odhaľuje hlbšie a hlbšie, aký je Dean Learner v skutočnosti úbožiak, šikanujúci vlastných spolupracovníkov. Hlavne v závere celého seriálu z tej pretvárky až zamrazí. Najlepšie a najvtipnejšie diely sú podľa mňa prvý (Garth Marenghi, ktorého po Darkplace netreba predstavovať), druhý (Steve Pissing, pretekár Formuly 5 na dôchodku) a štvrtý (Merriman Weir, mág britského artového folk-rocku). Výsledný dojem je pol na pol (záverečný diel je niekedy až príliš čiernohumorný, až smutný). Pri Darkplace bol slabší diel len jeden, ale všetky pamätihodné. Ayoade, Hollness a všetci ostatní zase perlia.
Duna (2000) (seriál)
Pre mňa jedna z najvydarenejších televíznych minisérií. Príbehovo, herecky, vzhľadovo/dizajnovo, hudobne, pozornosťou voči detailom dejovým i estetickým. Efekty a niektoré exteriérové kulisy poukazujú na nižší rozpočet produkcie, ale mne osobne to neprekážalo, pretože som obsahovo Dunu nikdy nevnímal ako blockbuster. Niektoré výtvarné návrhy akoby vykročili rovno z ilustrácií Johna Schoenherra, čo je u mňa vysoká pochvala. Odev ľudí zo skromnejších sociálnych vrstiev pôsobí veľmi uveriteľne a presvedčivo. Kupodivu, neprekáža mi ani často kritizovaná uletenosť niektorých aristokratických kostýmov, pretože niečo podobné by som u znudenej vyššej šľachty Herbertovho sveta budúcnosti očakával. Vittorio Storaro odviedol skvelú prácu s kamerou. Hudba je prekvapujúco atmosférická, Graeme Revell sa pochlapil, hádam aj jeden z jeho najlepších soundtrackov. Som si istý, že Villeneuve-ová nová kino-adaptácia bude výborná, ale pre mňa bola táto televízna miniséria prvou adaptáciou Herbertovho románu, ktorá trafila fakt do čierneho. //// Zaujímavé komentáre: Tom Lachtan, Yardak, Scytale,
Návrat (1985) (TV film)
Raná dramatická rola Adyho Hajdu. Trochu ma prekvapuje, aké nízkorozpočtové a krátke to je, ešte aj na rok 1985.