Petike

Oproti tejto adaptácii z posledných dní nešťastného ZSSR pôsobí ešte aj fínska miniséria robená o dva roky neskôr ako hotový skok vo výprave, efektoch a poetickej ambícii. Kupodivu, asi najlepšia časť tejto televíznej jednorazovky na motívy Spoločenstva prsteňa je herecké obsadenie, ktoré nie je celkom márne. Za bizár považujem fakt, že tak ako vo fínskej televíznej adaptácii, ani v tejto ruskej Legolas nikdy neprehovorí. Zvláštna kreatívna zhoda.

Zaujímavá kuriozitka nielen fínskej televíznej histórie, ktorá ma fascinuje už roky, odkedy som na ňu prvýkrát naďabil. Táto miniséria-inscenácia pre verejnoprávnu YLE vznikla na základe jedného existujúceho divadelného spracovania oboch Tolkienových hlavných diel z Tretieho veku. Tak ako divadelná adaptácia, aj táto verzia je zameraná výlučne na perspektívu hobitov, obzvlášť Bilba, Froda a Sama. I keď sa nad touto už tridsaťročnou adaptáciou prevažne uškŕňam (samuraj Boromir, mĺkvy Legolas, málo priestoru pre Gimliho, veľa vyhadzovania udalostí ešte aj zo Spoločenstva prsteňa, najmä v dôsledku rozpočtu), nikdy ju neprestanem považovať za svojráznu tolkienovskú kuriozitku televíznych dejín.

Toto je, síce krátkometrážna, ale predsa len prvá hraná adaptácia druhého príbehu z tretej časti zbierky Nedokončené príbehy. A nadmieru vydarená. Vždy ma poteší, ak sa nejaký tím voľnočasových filmárov a fandov Tolkiena pokúsi o vkusne stvárnený a nakrútený fan film, a o to viac, že takéto fan filmy vznikajú aj v Čechách. Film som prvýkrát pozrel tuším na jeseň 2020 a bol som s ním navýsosť spokojný. Dokonca sa našiel čas na poetické scény, napr. Borondir spomenie Manweho Súlima, dvihne sa čerstvý vietor, stromy krásne šumia, a Borondir zaduje na gondorský roh. Takéto kvalitné fan filmy dokážem odporučiť namiesto miliardovej seriálovej komédie od Amazonu, kde sa osem hodín dokopy nič nedeje a cítite sa otrávení príšerným scenárom a dialógmi. Neviem si predstaviť, že by sa v danom seriáli objavila tichá, poetická scéna na spôsob tej s Borondirom, vetrom a trúbením na roh.

Premrhaný potenciál, navyše trestuhodne amatérskym spôsobom. Ak sú najlepšie zahrané a napísané scény v celej prvej sérii tie, v ktorých vystupuje Elrond a kráľ trpaslíkov z Khazad-dum, hneď je vám jasné, že sa niekde stala chyba. Miliarda nestačí, ak efekty pôsobia miestami príliš omaľovánkovo, ak kostýmy pôsobia vždy čerstvo vyprané a neobnosené, a hlavne, ak scenár a dialógy spravidla nestoja ani za starú bačkoru. Korunu všetkému nasadzuje nehorázne spackaná charakterizácia postáv, a to tak etablovaných ako aj nových. Príklad za všetky: Absolútne zdegradovali Galadrielinu charakterizáciu. Fakt, že nie sú ani slovkom spomenutý jej manžel a dcéra (dcéra je Elrondovou ženou, takže o to čudnejšie), a zajatie jej brata Sauronom a následná smrť sú čudne interpretované, no zato sa míňa čas na vymyslené scény, ako ju v Prvom veku šikanuje nejaký vymyslený úchylný príbuzný, je neskutočný bizár. Potom sú tu ďalšie klenoty. "Galadriel, nemôžeme ho tu nechať, veď umrzne", hovorí jej trefne elf-pomocník, len aby ona vážnu situáciu odbila slovami "nechaj ho tak", a potom sa neskôr v seriáli snažila komusi pokrytecky vytmaviť, že ponechal niekoho niekde zomrieť a má sa za to hanbiť, je kravina na entú. Silnou stránkou Galadriel z predlôh je, že je síce samozrejme nedokonalá a omylná, ale nie je bezcharakterná a bezohľadná ťapa. Morfydd je síce fešanda, ale jej Galadriel je vinou scenára a ledva badateľnej herečkinej mimiky nanajvýš tak GINO (Galadriel In Name Only). Catino stvárnenie Galadriel vo filmových adaptáciách bolo, ešte aj v momentoch najväčšej rezervovanosti, vždy plné čitateľných emócií a inteligencie. Správanie tejto Galadriel je ako správanie adolescentky patriacej k zlatej mládeži, s bohatým a vplyvným ocinkom-papalášom, a nie tisícročia starej a duchovne už zrelej elfskej dámy, ktorá je doslova staršia než deň a noc v Tolkienovej Arde. U seriálovej Galadriel nevidím inteligentné správanie prakticky nikde, len neustálu zlosť a vyhrážky a nafúkanosť. V čase, keď sa príbeh odohráva, Galadriel takáto nebola ani náhodou. V Druhom veku bola síce mladšia než v Treťom, ale mala dávno vlastnú rodinu a bola o poznanie rozvážnejšia, než v Prvom veku. Keby sa seriál odohrával v Prvom veku, za väčšej slávy Noldorov a Galadrielinej divšej mladosti, beriem. Ale toto je blbosť. A trápne naťahovanie "záhady" s veľmi očividným Sauronom a veľmi očividným Gandalfom bola jednou z najhorších súčastí seriálu. Strašne je tu vidieť také to otrepané abramsovské "tu máte akože-záhadu, hádajte, no nie sme geniálni", ktoré bolo zastarané už pred viac ako desaťročím. Keby urobili aspoň niečo originálne, napr. že by čarodej bol odhalený ako jeden z modrých čarodejníkov (pre ktorých aspoň jestvuje precedens ohľadom Druhého veku, na rozdiel od Gandalfa, Sarumana a Radagasta) a tým pádom aspoň konečne adaptovali novú no kánonickú postavu, tomu by som sa potešil. Ale nie. Publikum máme za blbov, tak to musí byť stoj čo stoj Gandalf, hoci sa osem dielov neúspešne každý pretvaruje, že to Gandalf nemôže, nie je určite nemôže byť, blablabla... Síce som od tohto seriálu nečakal nič svetoborné, ale čakal som, že bude snaha stvárniť aspoň známejšie etablované postavy z Legendária tak, aby boli pútavé, a nie otravné a trápne (tomuto osudu unikol len Elrond a ešte trochu zmätene-pomenovaný trpasličí kráľ). Ako čiernohumorný fantasy seriál za miliardu, na ktorom sa trpko smejete, to funguje. Ako snaha o aspoň akú-takú adaptáciu, kde má dej, správanie a rečí postáv hlavu a pätu, to zlyháva na celej čiare. Čo mám vlastne pochváliť ? To, že nám ukázali pár vandrujúcich rodín chlponožcov z kočovných čias hobitov, a mnohí z tých chlponožcov čudesne povahovo dehonestujú Tolkienov detailný opis hobitov ? Alebo to, že tu máme Númenorčanov v pomerne uveriteľnom odeve a znesiteľných brneniach, ktoré sú aspoň ako-tak presvedčivé a nekolú oči ? To je primálo, veľmi, veľmi málo. Nemôžem seriál hodnotiť ako veľdielo, keď má zásadné nedostatky v chápaní viacerých dôležitých aspektov z predlôh týkajúcich sa Druhého veku, a obzvlášť v charakterizácii postáv a v štýle, akým je vyrozprávaný dej. Vyššie ako dve hviezdy ísť nemôžem, ani pri najlepšej vôli. Osobne som sklamaný, že do roly Saurona neobsadili Jeffa Bezosa. To by bolo najvhodnejšia voľba, vzhľadom na pohŕdanie predlohami i inteligenciou divákov u vedenia Amazonu. Miliarda bubákov je na figu, ak príbeh pôsobí, že ho zbúchali dokopy nejakí pubertálni fantasy nadšenci, ktorí len nedávno naďabili na Tolkienovu tvorbu, ale bohvieako sa do nej neponorili. Pri takto ambicióznej adaptácii by som v tomto smere čakal oveľa viac. Nechcem veľa. Efekty môžu byť absolútne na figu, ale pokiaľ by verne stvárnili postavy a základnú dejovú kostru (aspoň na základe toho, čo je o danej ére známe), mohlo to aspoň trochu fungovať. P.S. Na to, že sa seriál vkusne volá "Prstene Moci", je Sauronovo tajné angažovanie sa do ich tvorby Celebrimborom neskutočne odfláknuté. Stretnú sa, prestrojený Sauron mu dá lektúru, pri ktorej sa Celebrimbor tvári, ako keby sa nikdy nevenoval metalurgii, a bum, už sa vyrábajú. Scény ich tvorby strčí prológ filmového Pána prsteňov do vrecka, a to pritom trvá iba pár minút. //// Zaujímavé komentáre: T2, Rogue, Chrustyn

Pekný dokument.

Myšlienkovo je to pekná rozprávka. Mohli by si z nej zobrať poučenie aj dnešní ľudia s mindrákmi z toho, že nevyzerajú ako vyumelkované modelky a influenceri, razitelia iluzórnej "krásy". Oceňujem prácu s kamerou v osvetlených nočných interiéroch a exteriéroch, a najmä soundtrack pozostávajúci z dobre známych diel vážnej hudby, ktorý dobre zapadá do prostredia á la éra osvietenstva, v ktorom sa rozprávka odohráva. Vajdov malicherný kráľ je v niektorých scénach trochu až prehnane melodramatický, ale inak postavy fungujú dobre, a oceňujem priateľstvo poddanského chlapca Tomáša s kráľovým malým synom. Soňa Valentová ako stará mama poddanského Tomáša podáva jeden zo silnejších výkonov v príbehu, a som rád, že tam bola aj jej perspektíva, nielen tá u dvorských postáv. Nie je to žiadna prelomová rozprávka, ale na typ príbehu a poučenia, ktorý sa snaží rozpovedať, je v poriadku. Nepáči sa mi však prehnane generický názov, mohli vymyslieť aj niečo nápaditejšie.

Zaujímavá fantazijná rozprávka, hoci má aj otravné prvky. Števo Skrúcaný (zjavne vo svojom debute) dabovaný Dušanom Jamrichom je pre mňa dodnes zaujímavá haluz, a účasť Lasicu a Satinského ako astrológa-černokňažníka a "orientálne" ladeného kráľa nie je vôbec na zahodenie. Ťapáka v rozprávkach veľmi nemusím, vždy hrá svoje postavy ako nejakých urehotaných truľov. Oceňujem variabilitu prostredí, a že to má určitú príbehovú gradáciu v rámci "questu" Plavčíka a Otlaka. Pre mňa osobne lepšie dotiahnuté do konca, než taký Popolvár, ale na Lutherovu Mahulienu Zlatú pannu to zas nemá.

Celkom milá dobrodružná rozprávka, barokového "swashbuckler"-ového charakteru, v ktorej je priestor aj pre le parkour, úteky katakombami a člnom. Oceňujem komediálnosť, aj u ústrednej dvojice. Neberie sa to prehnane vážne, u hlavnej dvojice je jasne vidieť snahu o tímovú prácu, hoci sú pôvodom z rôznych prostredí. Kramár ako hlavný podliak neoslní, ale pobaví. Diera do sveta to nie je, ale ako vkusná dobrodružná haluz to obstojí. //// Zaujímavé komentáre: Tom Lachtan, Big Bear

Do veľkej miery sa stotožňujem s komentárom Cervenaka a T2. Oceňujem, že atmosféru raného 18. storočia sa tam podarilo preniesť vierohodným spôsobom, a že ľudia a ich okolie vyzerali uveriteľne opotrebované a zabývané, a nie ako z reklamy na dobovú módu a nábytok. Zaujímavá dramatizácia nakukujúca do pár známych aspektov Cypriánovho života, aj tých sfiktívneno-teoretických neznámych. Ako napovedá už názov, Cyprián ako jednotlivec je do určitej miery legendou, resp. stal sa legendou, hoci to bol aj človek, mních a učenec z mäsa a kostí. Škoda tej rozkývanejšiej scenáristickej kvality v druhej polovici.

Podľa mňa to nie je zle spracované, len to potrebovalo ešte niečo doplniť a hlbšie prepracovať. Oceňujem vkusnú hudbu od Ľubice Čekovskej (mala podobný náboj ako v Sokoliarovi Tomášovi a vlastnú identitu). Pauhofová a Dobrý pobavili ako dvaja záporáci, ale hlavné obsadenie "klaďasov" ešte potrebovalo trochu dôrazu. Igonda a Palonder all right, ale novší sa mohli do postáv ešte trochu hlbšie ponoriť. Okrem slovenského znenia som videl aj dabing do ukrajinčiny a nemám k nemu výhrady, príjemne prekvapil.