Trevor

Bratia Charlie a Josh si spolu so svojimi priateľkami prenajmú dom v ktorom sa rozhodnú stráviť spoločný víkend. Hneď na začiatku ich prekvapí nepríjemné správanie sa správcu domu Taylora a časom zisťujú že dom ukrýva aj ďalšie prekvapenia...v konečnom dôsledku to nebol vôbec zlý film a aj keď sa nevyhol mnohým stereotypom dnešnej doby (zlý biely ujo rasista, šlahneme si do kábla drogy no a čo...) je zrejmé že režisér talent má a možno časom natočí aj pokračovanie tohto príbehu kde svoj potenciál film využije naplno.

Úplne zo všetkého najviac zbožňujem epizódy či filmy v ktorej nezamestnaní zločinci v mene boja za lepšiu spoločnosť napadnú policajné svine, ktoré sa starajú o svoje rodiny, deti, rodičov a prirodzene zločinci sú tí jediní spravodliví...táto epizóda je zrkadlom zmýšľania týchto extrémistov, či už sú z krajnej pravice, ľavice či strednice. Samotnému príbehu to prospelo ale vznáša sa nad ním práve to ale.

Muž uväznený v psychiatrickej liečebni o sebe tvrdí, že je prezidentom Spojených štátov a stal sa obeťou obrovského politického komplotu. Napriek násiliu zo strany dozorcov a lekárov je rozhodnutý za každú cenu z liečebne ujsť a získať naspäť svoju moc...moje znalosti anglického jazyka nie sú dokonalé a drvivú väčšinu príbehu tvorili dialógy, takže zážitok nebol plnohodnotný. Celkovo však epizóda pripomínala skôr psychologický film ako horor.

39 ročná vyhorená žurnalistka si adoptuje psíka, ktorý jej má slúžiť na emociálnu podporu a terapiu. Jej maznáčik však nakoniec nie je typickým domácim miláčikom...vidieť toho chudáka psíka ako trpí keď sa mu jeho panička prihovára a zároveň vedieť že množstvo psov skončí naozaj v opatere takýchto ľudí (svoju postavu zahrala herečka naozaj veľmi dobre) nebol zrovna najlepší pocit a aj keď nápad nebol veľmi zlý toto rozhodne nebolo vydarená epizóda a väčšiu časť z nej divák trpí podobne ako ten psík...

Skinhead Trevor (s takýmto meno hlavnej postavy som film jednoznačne musel vidieť :-D) je jednou z najlepšie zvládnutých postáv čo sa týka tohto hnutia. Tim Roth zvládol jeho úlohu dokonale a vyplnil tak aj množstvo slabších momentov v dejovej línii príbehu. Trevor je akýmsi zrkadlom frustrácie vtedajšej mladej generácie vo Veľkej Británii. Krajina v danom období (a nielen Veľká Británia ale aj všetky Západné krajiny) čelila obrovskej vlne nezamestnanosti a kríze spôsobenej "vojnou" medzi krajinami OECD a Spojenými štátmi keď narastala cena benzínu ktorá priniesla najväčšiu krízu od ukončenia druhej svetovej vojny. K tomu treba prirátať neschopnosť britského trhu vyrovnať sa vtedy naplno sa rozbiehajúcemu ázijskému tigrovi Japonsku, vlne kvetinovej generácie (vojna vo Vietname) a rastúcemu počtu prisťahovalcov, ktorí boli ochotní pracovať za podstatne nižšiu mzdu ako domáci. Vo filme je ešte dobre vidieť nejednotnosť hnutia skinheads (Trevora síce jeden z vychovávateľov označuje ako Boneheada - teda priaznivca neonacizmu - ale samotný Trevor spolu s čiernym mladistvým delikventom Errolom - zaútočia na domy pakistáncov) a iba frustráciu jednej generácie nezamestnaných ľudí, ktorí svoj hnev pochopiteľne namierili voči prisťahovalcom a samotnej politike vládnej strany. Pravdu však bolo treba hľadať niekde úplne inde, to by však aj samotný Trevor vo filme musel mať podstatne vyššiu inteligenciu akou si myslel že disponuje. Alan Clarke tak vytvoril prototyp 16-ročného Trevora ktorý bol však vo Veľkej Británii zastúpený v každej vekovej kategórii, v každom meste a v každej komunite bez ohľadu na rasu, vierovyznanie či vzdelanie. Spolu so sériou This is England tak vytvoril skvelé okno do stavu britského kráľovstva 80tych rokov pod vládou železnej lady.

Tretie pokračovanie bolo o čosi nápaditejšie, pribudol pokus jedného z priateľov zastaviť sériu úmrtí tak že obetuje Wendy avšak séria už trochu doplatila na to že sa všetko opakuje. Stále to je veľmi dobré ale podobne ako v iných sériach (Saw, Halloween, Piatok trinásteho a podobne) časom dochádzajú nápady a sérii by možno prospela trochu dlhšia pauza medzi jednotlivými pokračovaniami. Prípadne mne medzi jednotlivými dielmi. Aj to by možno prispelo k tomu žeby to trojka mala za 4*, keďže toto pokračovanie je u mňa na hranici 70%.

Trochu prihliadnem na rok vzniku filmu a na fakt, že v tom čase ma bavil určite o niečo viac ako teraz, ale stále si Nezvratný osud zaslúži za samotný nápad a spracovanie pochvalu. Napriek tomu že niektoré úmrtia sú skôr vtipné ako strašidelné jednoznačne patrí táto séria k tým, ktoré by správny filmový fanúšik mal vidieť všetky. Bolo by pomerne jednoduché sériu ohodnotiť na základe vyblednutých spomienok, ale takto si aspoň spríjemním dnešný deň touto dnes už legendárnou sériou.

Za najlepší moment epizódy jednoznačne možno považovať odpoveď Moritzovej priateľky Lisy na poznámky jeho matky o matriarcháte. Celý seriál doprevádza veľmi dobrá hudba a aj napriek tomu že aj tento seriál z produkcie Netflixu je predovšetkým pre násťročných predsa len patrí k tým najlepším ktoré dokážu osloviť aj staršiu generáciu.

Sympatický dokument s okienkom do kultúry na Filipínach. Ako je vidieť aj iné krajiny majú časť obyvateľstva ktorá je v očiach ostatných menejcenná (ako u nás Záhoraci či u susedov ľudia zo Slezska). Svet je plný predsudkov. Samotná súťaž je skôr o prekonávaní samého seba ako súperov, ako dokument je to zatiaľ najlepšia epizóda.

Život mladej ženy sa zmení potom ako sa o ňu a jej ešte nenarodené dieťa začne zaujímať priateľka s ktorou sa dlho nevideli...skôr psychologický triler ako horor, ale jedna z mála epizód druhej série natočená na dostatočne dobrej úrovni s dobrým príbehom aj pomerne solídnymi hereckými výkonmi.