CheeseFigure

Ale celkom sa to dalo. Nemôžem povedať, že by to bolo v niečom originálne, alebo nápadité, ale zase to nebolo úplne zle. Páčila sa mi hudba, prostredie a aj pomalé odhaľovanie zápletky. Nebolo to tak, že by hrdina niekam prišiel a všetko sa ihneď len tak dozvedel. Pekne pomaly sa dozvedal rôzne  kúsky a divák tak môže hádať, čo sa vlastne v sanatóriu deje. I keď nebudem klamať, na začiatku som si tipol, o čom to bude. Film ale toto moje presvedčenie úspešne pár-krát nabúral, i keď v závere sa tento môj prvotný odhad potvrdil. Vadili mi niektoré strihy. Raz som mal pocit, že scény sú divne postrihané a dvakrát, že mi chýba časť filmu. Keby som to mal zhrnúť, Liek na život je jeden z tých filmov, na ktoré asi po čase zabudnem. Nebolo to zlé, ale ani nijak zvlášť úžasné. Tri hviezdy mi prídu akurát.

Momoa má charizmu a jeho Aquaman je sympatický mierne prihlúply svalovec. Páčila sa mi jeho interakcia s bratom Ormom, ktorý je najzaujímavejšia vedľajšia postava. Čo nie je tak zložité, keďže ostatné vedľajšie postavy sú celkom nevýrazne. Čo sa týka zloduchov, tak sa nám vracia Black Manta. Nezabíjanie a vracanie zloduchov bolo jedným z veľkých plusov DCEU. Len škoda, že nejedná tak celkom na vlastnú päsť, ale je skôr akousi bábkou zlého uväzneného kráľa. Podľa mňa, keby jednal sám za seba (a bol trochu krutší) tak by sa jednalo o jedného z najlepších DCEU zloduchov. Čo musím na filme pochváliť, tak je dizajn tej starej technológie. Hlavne tie chobotničie stroje sa mi veľmi páčili. Mierna kritika k akcii. Keď sa bijú postavy jeden na jedného, alebo dvaja na jedného, prípadne aj ten súboj s tou chobotničou loďou, tak je to prehľadné. Ale keď príde na rýchlu akciu, ako napríklad tá naháňačka na začiatku, alebo súboje armád, tak sa celkom strácam. A čo sa týka vtipov, tak priznávam, väčšina ich, u mňa, nepadla na úrodnú pôdu. Ale inak som sa celkom bavil. Je to nenáročná, mierne prihlúpla, dobrodružná akčná zábava. A priznávam, trojke by som sa nebránil, i keď viem, že sa jej nikdy nedočkáme.

A mám to za sebou. Konečne som zhliadol tento legendárny sitcom komplet. A som spokojný. Vtipné momenty, situácie, ktoré zažívajú v reálnom živote snáď všetci z nás a sympatické postavy (i keď Monika mi sem tam liezla na nervy svojou panovačnosťou). Je pravda, že niektoré zápletky sa ku koncu opakovali (to, ako sa druhýkrát začalo riešiť Joeyho zamilovanie do Rachel mi prišlo ako varenie z vody), ale mám dilemu. Na jednej strane mám pocit, že tých desať sérií bolo aj veľa. Na druhej by som ich uvítal viacej, pretože s Priateľmi sa mi ťažko lúči. Čo viac dodať? Vysoké percentá a zaradenie medzi najobľúbenejšie seriály nie sú vôbec prekvapivé.