Rorschach_SK

RFS Vyerni – ruský raketový krížnik na jadrový pohon, bola v skutočnosti bojová loď USS Iowa, ktorá v dobe natáčania slúžila ako plávajúce múzeum. Bola však neustále udržiavaná v stave, aby pri prípadnej reaktivácii mohla byť povolaná späť do služby.

"Mimic" bola pôvodne krátka poviedka, ktorú napísalslávny autor sci-fi a fantasy poviedok Donald A. Wollheim. Príbeh bol prvýkrát publikovaný roku 1942 v zbierke poviedok "Astonishing Stories". Príbeh predstavuje špekulatívny pohľad na entomológiu a ukazuje, ako hmyz rástol a vyvíjal sa k životu po boku ľudstva. Film sa výrazne líši od poviedky tým, že predstavuje "mimické" bytosti ako monštruózne tvory, ktoré boli vytvorené pomocou ľahostajných a nezodpovedných vedeckých postupov a genetického inžinierstva.

Jednou z najpamätnejších scén vo filme je bezpochyby útok medvedice na Hugha Glassa (Leonardo DiCaprio). O pozadí sfilmovania tejto intenzívnej a násilnej scény viac prezradil hlavný výtvarník Jack Fisk. Základ tvoril tým kaskadérov a tiež CGI. Na priamu otázku či bol pri natáčaní použitý aj živý medveď Fisk odpovedal: „Žiadny. Nemali sme žiadne skutočné medvede na pľaci. Pozreli sme sa na medvede, ale všetky boli príliš tučné. Tieto cvičené medvede v zajatí, ktoré vidíte v televíznych reláciách, tie nevyzerajú ako divoký medveď grizzly z roku 1800.“ Samotná scéna sa pripravovala celé mesiace pred príchodom na miesto natáčania v Squamish, v Britskej Kolumbii. V deň natáčania oblasť osadili 25 stôp (cca 7,6 m) vysokými gumenými stromami, aby sa pri náraze do nich DiCaprio nezranil. Herec bol potom pripútaný na laná, ktoré ovládali kaskadéri a pomocou nich dosiahli prudké trhavé pohyby. Grizzly bol potom pridaný digitálne v postprodukcii.

Film vznikol na motívy sci-fi poviedky „All You Zombies“ (česky "Vy všichni zombiové") od Roberta A. Heinleina. Tú napísal za jediný deň, 11. júla 1958 a ako prvú ju publikoval v marci 1959 časopis Fantasy and Science Fiction, po tom, čo ju odmietol Playboy. V roku 1980 bola poviedka nominovaná na prestížnu cenu Balrog Award, za krátku beletriu.

Vo filme bolo použitých viac než 2000 vizuálnych efektov – najčastejšie zahŕňali zmenu osvetlenia, zmeny počasia, terénu, kompozície horizontu či digitálne upravenú oblohu.

V samotnom filme bolo použitých 88 jedinečných vozidiel. Každé malo vlastný tím mechanikov. Pre účely natáčania bolo však postavených viac než 150 vozidiel.

Všetky automobilové scény boli skutočné. Či to boli havárie, pády z vozidiel, kaskadérske kúsky na vysokých "hojdačkách" alebo šľahajúce plameňomety – vrátane plameňometnej elektrickej gitary. To všetko neraz v rýchlosti 80 km/h, čo robilo vrásky hlavne kameramanom. Veľká časť záberov bola preto natočená pomocou vrtuľníkov a bezpilotných dronov – o polovicu z nich prišli pri natáčaní.

Efekt amputovanej ruky Furiosy (Charlize Theron) bol dosiahnutý tak, že počas natáčania nosila herečka na ľavej ruke zelený rukáv, aby v postprodukcii tím animátorov pomocou špeciálnych efektov túto časť končatiny odstránil a nahradil konkrétnym pozadím.

Ako predloha snímke poslúžila krátka, čiernym humorom nasiaknutá poviedka E. A. Poea, „The System of Doctor Tarr and Professor Fether“ (česky "Metoda doktora Téra a profesora Péra"), ktorú v roku 1845 zverejnil týždenník Graham's Magazine. Zverejneniu poviedky predchádzalo niekoľkomesačné zdržanie editormi týždenníka, pretože neprikrášleným spôsobom odrážala neľudskú situáciu v ústavoch a azylových domoch.

Svetová premiéra snímky sa uskutočnila vo Viedenskej štátnej opere, kde sa natáčala jedna zo sekvencií filmu. Samotný režisér Christopher McQuarrie to opísal ako veľmi surrealistický a pohlcujúci moment.

Sekvencia z opery bola zostrihaná z materiálov natočených priamo vo Viedenskej štátne opere a v štúdiu LH2 v Londýne. Bolo to hlavne z dôvodu, že čas na natáčanie priamo vo Viedni bol vymedzený len na vonkajšie a niekoľko základných vnútorných záberov. Samotný boj v zákulisí bol natočený už v štúdiu, kde bolo pre tieto účely postavené celé zákulisie opery, rovnako ako aj časť diváckych balkónov.

Nápad na natočenie akčnej sekvencie vo veľkej koncertnej sále dostal režisér Christopher McQuarrie počas krátkeho výletu v Paríži, pri návšteve baletu. Bolo to v prípravnej fáze natáčania, keď mal podľa vlastných slov tvorivú krízu a potreboval načerpať inšpiráciu pre nejakú veľkolepú scénu filmu. Opera "Turandot" bola vybraná neskôr, keď štáb absolvoval turné po viacerých koncertných sálach, za účelom nájdenia vhodného umiestnenia scény. Pri návšteve Anglickej štátnej opery hrali práve "Turandot". Krátko na to sa režisér rozhodol použiť crescendo árie "Nessun Dorma" ako dramatické vyvrcholenie celej opernej sekvencie.

Kapitán a Tex sú zajatí ruským vrtuľníkom Mi-24. V skutočnosti však na krížnikoch triedy Kirov, ako mal byť aj RFS Vyerni, slúžia vrtuľníky Ka-25 prípadne Ka-27.

Seriál sa "veľmi voľne" inšpiroval románom „The Last Ship“ od Williama Brinkleyho. V pôvodnom románe, odohrávajúcom sa koncom 80. rokov, však loď USS Nathan James nečelí svetovej pandémii neznámeho vírusu, ale jadrovej vojne medzi USA a ZSSR a následnému nukleárnemu holokaustu. Román je rozprávaný retrospektívne, pohľadom kapitána Thomasa (celé meno nebolo odhalené) a ponúka obraz šokovanej posádky lode, ktorá sa po vojne vracia späť spoza polárneho kruhu, a postupne zisťuje, že sú možno jednými z posledných preživších ľudí na našej planéte (152 mužov a 26 žien). Čelia nie len vlastným duševným a emocionálnym konfliktom, ale aj novým cieľom – nájdenie bezpečného útočiska v zamorenom svete a po viacerých konfliktoch so sovietskou atómovou ponorkou aj otázkam, či sa navzájom zničia, alebo sa pokúsia spoločne zachovať ľudskú rasu.

Význam slova transcendencia by sa vo filozofii či teológii dal zhrnúť ako všetko to, čo presahuje zmyslovú skutočnosť, je teda mimo možného pochopenia človekom. V kresťanskej filozofii je transcendentný Boh, pretože nie je súčasťou sveta, ale jeho pôvodcom, ktorý každú skutočnosť presahuje.

Bitka u Kadeše (1274 pred Kr.) v podobe ako bola ukázaná na začiatku filmu nezodpovedá histórii. V skutočnosti ako prvý prekvapivo zaútočili Chetiti na egyptskú divíziu Ré (1 zo 4), keď prekračovala rieku a úplne ju rozprášili. Následne zaútočili na tábor divízie Amón, kde bol aj Ramesse II., ktorý len so šťastím unikol zajatiu. Veľkosť tábora a následné rabovanie chetitskými vojskami dali faraónovi čas na preskupenie jednotiek, doplnenie o posily a následný protiútok. Ku koncu dňa sa egyptskej armáde podarilo vytlačiť chetitskú armádu späť za rieku. Bitka nepriniesla víťazstvo ani jednej strane, obe utrpeli veľké straty a po pár ďalších menších stretoch sa nakoniec skončila vyhlásením prímeria.

Vo filme sa vo veľkom využíva v egyptskej, ako aj v chetitskej armáde jazdectvo, čo je v danom čase, okolo 13. storočia pred Kr., nezmysel. Obe armády mali podobné zloženie, ktoré pozostávalo výlučne z bojových vozov a pechoty. Jazdectvo sa v egyptskej armáde začalo využívať až za vlády dynastie Ptolemaiovcov, čo je o vyše 1000 rokov neskôr.

Fiktívne mesto Vinci z 2. série Temného prípadu má až pozoruhodne veľa podobných charakteristík ako reálne mesto Vernon – priemyselný charakter a blízkosť LA, typická vodárenská veža, podobné zloženie obyvateľstva, starostovia oboch miest žijú v rozľahlých rezidenciách mimo svojho mesta či záhadná smrť vysokopostaveného mestského úradníka a následné vyšetrovanie celého mestského aparátu pre korupciu a zneužívanie verejných financií.