skeptic

„… a dýchaj pokojne“ je film zaujímavý, tempom vyrovnaný a aj preto (aspoň pre mňa) neskĺzava k nude, ktorá sa pri podobných filmoch neraz dostaví. ___ Za nosný motív filmu považujem motív klietky, klietky fyzickej, doslovnej (klietky, ktorú vidíme pri kúpe mačky, cez mreže ktorej, je Lara príznačne (viď nižšie) snímaná; ďalej sú to väzenské mreže do ktorých sa Adja dostala; spomeňme si aj na niekoľko plotov) rovnako ako aj klietky skôr abstraktnej povahy – klietka ktorá drží Adju od jej príbuzných a klietka dlhov, do ktorej sa dostala Lara a nedokáže sa z nej vyslobodiť. ___ Hlavné postavy spája: ich zďaleka nie ideálna situácia; sú slobodné matky; pocit že môžu natrvalo prísť o svoje dieťa. U diváka ma teda vzniknúť (až osudový) pocit paralel medzi ústrednými postavami a podobnosť medzi nimi sa snažia tvorcovia umocniť aj prvkami nedôležitými pre naráciu, ako je napríklad (vlastne je to možno len jediný príklad) ich sexuálna orientácia (ktorá je homosexuálna/bisexuálna) aj preto pôsobí ich „neobyčajná“ náklonnosť, pre pohlavie im vlastné, trochu nadbytočne (a to konkrétne len u Laury, u Adjy to slúži ako zdôvodnenie jej odchodu z krajiny). Inak, kto by bol povedal, že aj mačka bude zúročená ako hnací prvok deja, keďže figuruje ako dôležitá pre stret hlavných postáv. ___ „… a dýchaj pokojne“ demonštruje aj určitú iróniu života, kedy matka (Laura), ktorej dieťa bolo niekedy v minulosti (ako nám je naznačené) odobrané, spôsobí druhej matke (Adja) v podstate rovnaký problém. Adja naopak, zachráni Lauru od toho aby jej dieťa bolo opäť odobrané. Ak sa teda možno pýtate čo prinútilo Adju „vziať drogy na seba“, odpoveďou je materský cit spojený s empatiou. Koniec (v rámci „pochmúrnych indie drám“) sa môže zdať trochu happy (opakujem, aj to iba pre očakávania spojené s týmto typom filmov), ale na druhej strane prečo nie? 85%

Prvý celovečerný film Olgy Chajdas sa pohráva s "queer" tématikou, ako debut nie zlé, ale ak neprihliadame na spomínaný fakt tak sa jedná skôr o priemernú drámu. Dejová nadväznosť sa často javí byť pochybná, nepravdepodobná, nejasná podobne ako aj správanie postáv (celé to "kamarátstvo" Magdy s manželskou dvojicou, sexuálny incident Magdy a Wojteka; Nina z ničoho nič opravujúca testy u Magdy doma a pod.). Dialógy nie sú zlé, ale scenár je deravý a o to viac je to vidieť na stopáži roztiahnutej na 130 minút, kde sa toho dokopy zas až tak veľa neudeje. Určite nepomáhajú ani samoúčelné scény (napr. scény Wojteka so svojim otcom vôbec nevplývajú na dejový vývoj, bohužiaľ to nie sú jediné takéto scény s podobným (ne)efektom). Kamera, hudba a slušný herci to všetko ale držia v medziach pozerateľnosti a nádeje pre budúce projekty poľskej autorky. 60%

Séria 1: Rozprávačsky je to fakt výborne (aj keď v jednej časti to už bolo s Clayovimi subjektivnými "víziami" dosť na hrane) . V niektorých častiach dosť emotívne. Škoda len že niekedy sa postavy správajú trochu hlúpo, tak že to tam nesedí aj keď ich berieme ako "naivných" tínedžerov. Problém ale ani nie je v tom, že by si to scenáristi sami neuvedomovali (často sa ospravedlňujú skrze postavy, niečo v zmysle: "naozaj neviem prečo som to spravil/a"), len jednoducho nevedia prísť k tým zásadným momentom inou cestou, preto to pôsobí niekedy trochu umelo, neuveriteľne. Ale inak veľká spokojnosť. 85%___ Séria 2: Nie je to nejaký obrovský kvalitativný zostup oproti sérii prvej. Musel sa zmeniť rozprávačský koncept (ktorý už nemá také "kúzlo" ako ten pôvodný) a sú nám prezentované informácie týkajúce sa Hany, ktoré nám Hana samotná neposkytla (v konečnom dôsledku sa vám ale uhol pohľadu na ňu asi veľmi nezmení). Svedkovia na súde sú často používaný aj ako voiceover, a tým čo vypovedajú nepriamo opisujú situáciu, pocity konkrétnych ľudí, ktorý sú práve v zábere a mimo súdnej siene (t.j. v rámci súdu hovoria viac-menej všeobecne, ale nám sú v obraze poskytované konkrétne osoby). Hanin duch/vidina je pre mňa skôr rušivý element a pôsobí len ako zúfalá snaha nejako zachovať postave Hany väčší priestor v seriáli. Najväčším kameňom úrazu je pre mňa posledná časť, ktorá je z veľkej časti zbytočne naťahovaná super-patetická blbosť, jediná zaujímvá vec je SPOILER Jessica a Bryce na súde. Napr. taký Clay pri pohrebnej reči prednesie že sa Hany každý deň pýta prečo urobila to čo urobila, ale odpovede neprichádzajú...(Clay by si asi mal pustiť tých 13 nahrávok prečo, aby mal aspoň zhruba predstavu prečo to urobila, oh počkať, nebola práve o tom celá 1. séria?). Ani neviem čo mám povedať nato zakončenie poslednej časti, asi radšej nič... 75%

Suverénne vyrozprávaný príbeh, ktorého hlavnú lineárnu dejovú kostru spestrujú napríklad aj záblesky minulosti. Páči sa mi ako v rámci jednotlivých dielov, ale aj medzi dielmi sa postupne menia významy niektorých scén, teda s pribúdajúcim časom ich chápeme plne resp. v iných kontextoch. A tak sa trochu mení aj náš pohľad na predchádzajúce dianie a postavy. Práve to odkrývanie pozadia a vlastnosti postáv (Perry príznačne pri detských hrách vystupujúci ako „príšera“), dômyselné odhaľovanie nových skutočností (či už pre diváka a aj pre niektoré postavy) je vynikajúce a udržuje našu pozornosť. Scenáristická (vlastne aj režisérska) vycibrenosť, brilantné zvládanie dlhších konverzačných „záber proti zabér“ scén (mnaželská psycho-poradňa) aj za pomoci vynikajúcich hercov, to všetko sa tomuto seriálu nedá uprieť, a tak si len treba počkať na ďalšiu sériu...

Zaujímavý zážitok. Bolo tam zopár chvíľ kedy som cítil mráz na chrbte viac ako napríklad u takého Wana, a to je Personal Shopper hororom až tak v treťom pláne... 85-90%

Celkom fajn film, so sympatickými postavami (ak sa správajú hlúpo, väčšinou to nie je preto že by boli zle napísané, ale preto že ešte to nie sú úplne zrelý dospelý ľudia) , ale že by to na mňa fungovalo i po stránke napätia a strachu... to asi nie veľmi. Hudba vynikajúca. 70%

Spoilery. V úvodnom voiceoveri hlavný hrdina (Jake) prenáša vety, ktoré sa stanú podstatou filmu. Neznie pri nich nadšene, hovorí v podstate o rutine (o neustálom opakovaní sa "dneška" = jedného toho istého dňa). Tento úvod trochu manipuluje s diváckymi očakávaniami (teda, minimálne s mojimi), čakám(e), že práve od tohoto počiatočného stavu sa bude protagonista vzďaľovať, čo aj zo začiatku robí... Čudné je, že na konci svoje počiatočné slová svojimi činmi s radosťou naplní. Tim Burton neotáľa a už na začiatku, scénu v obchode využíva na profilovanie Jakea ako outsidera. Nie že by to neskor nejak stvrdzoval, inak ako len občasným prehovorom o ňom ako o "podivínovi". Jake, ale ešte celkom funguje, ostatné postavy sú prekreslené podstatne slabšie. Možno aj to spôsobilo, že som sa s pribúdajúcim časom začínal, čím ďalej tým viac nudiť. S logikou sa film veľmi nepára... Každopádne rozoberať sa mi to veľmi nechce (niečo spomína napr. užívateľ tron). ___ Aby som neostal len pri negatívách, je zaujímavé pozorovať vizuálny kontrast krajiny v časovej slučke s krajinou prítomnosti, i keď kto by bol povedal, že má zmysel krajinku zakonzervovanú v čase druhej svetovej, zobrazovať ako "živú" a vizuálne atraktívnu, zatiaľ čo krajinu v dobe prítomnej ako pochmúrnu. A to som vlastne zasa pri negatívách... ___ Jake, po smrti svojho dedka, začal "halucinovať" no nakoniec sa ukázalo, že táto slabina, vlastne nie je slabinou a priviedla ho k jeho schopnosti (vidieť čo druhi nevidia) - jeho slabina sa stala jeho prednosťou. Dedko mu tesne pred smrťou samozrejme nestihol povedať, to "čo mu mal povedať už dávno", čo je trochu klišé, teda trochu dosť. No aspoň to naštartovalo nejaké prvky detektívky a Jake chce zistiť viac, neverí že jeho dedko zomrel prirodzenou smrťou. Ok, nie je to ani tak detektívka, keďže jedine úsilie, ktoré Jake vynakladá je, že sa od "obyvateľov slučky" dožaduje odpovedí, ktoré dostáva prakticky zadarmo. ___ Schopnosti detí sú aspoň dejovo motivované, teda zúročia ich, nie sú len pre parádu. No napríklad taká scéna - kostlivci vs mutanti, pôsobí nepatrične k predchádzajúcemu vážnejšiemu tónu. A hlavný záporak, na seba podoby berúci Samuel L. Jackson pôsobí dosť slabo, zaujímave sú aspoň vodítka v podobe pozorovateľa vtákov, smrť oviec, ktorej príčinu nepoznáme a dobre štylizovaná scéna v jaskyni. ___ Romantická línia je pomerne plytká, a len ťažko môže obhájiť Jakeov návrat do slučky (pre boha kto by chcel žiť v slučke?). Pozerať sa na príbeh ako na predstavu chlapca, ktorý sa nevie spamätať zo smrti dedka, a dedka, ktorý sa pomocou prikrášlených príbehov snaží vyrovnať s traumami z detstva sa dá len zo začiatku, potom sa tento nápad ako keby úplne pochová, a nedáva sa nám nejaký priestor na pochyby, čo je možno trochu škoda. 70%

Prípadová štúdia patologického vzťahu. A jeho "predohry". 90%

Mám celkom rád takéto typy filmov. Načrtnú nejaký problém, nahryznú nejaké témy, nezodpovedajú otázky, nedajú ani celkom jasné nápovedy. A čakajú na divákovu reakciu. Reakciu diváka samozrejme ovplyvnia aj jeho očakávania toho, čo by mohol film priniesť. Na Annihilation diváci reagujú rôzne, ale v podstate sa väčšinou pohybujú niekde medzi týmito dvoma stanoviskami: a) Annihilation je nudná blbosť, je tam málo príšeriek, a málo sa strieľa b) Annihilation je myšlienkovo podnetný a hodný zaujímavých interpretácií. Či už sa prikloníte viac k jednej, a či druhej strane, je čisto na vás. Osobne mi nevadí, že neviem aký presný zmysel ma koniec. Možno tam konkrétny zámer bol, možno nie. Podstatnejšie je pre mňa, aspoň v tomto prípade, že sa ponecháva otvorenosť a „psychedelický“ (skoro) záver je pre mňa vždy aspoň „psychedelický“ a to mi celkom stačí, keďže vizuálne a hudobne je to vskutku zážitok. Takisto mi stačí, že vo mne necháva pocit čohosi neznámeho, presahujúceho, aj keď to môže byť iba scenáristický konštrukt, ktorý sám nevie čo chce povedať. Ale je zaujímavejšie nad tým rozmýšľať, než to hneď zavrhovať. ___ Flashbacky, uznávam, nie sú filmu veľmi nápomocné, ale inak mi vôbec nevadili. SPOILERY! Postupné zomieranie vedľajších postáv je ako z učebnice, a aj celá logistika vojensko-vedeckých misií je dosť pochybná, ale dá sa cez to preniesť . KONIEC SPOILEROV! ___ Annihilation vám môže pripomenúť veľa iných sci-fi filmov, mne pripomenul napr. Stalkera, práve svojou „zónou“. Možno sa film mimo iných, možno prednejších tém (seba-deštrukcia), sústredí aj na problém hrubej sily vs rozumu. Pozrime sa nato takto: vyslaní vojaci („hrubá sila“) sa už nevrátia. Tak sú vyslaný vedci (rozum) reprezentovaný ženským pohlavím + žena (hlavná predstaviteľka), ktorá má aj vojenský výcvik, slúžila v armáde a zároveň je vedkyňou... Kto sa asi tak vráti späť?, čo nám tým chce film povedať? Pozrite si film a odpovedzte si sami. ___ Annihilation je film, ktorého pozeranie som si celkom užil, vizuál je zaujímavý, herci veľmi slušný (hlavne Natalie). Len od toho nečakajte nekompromisný „akčňák“, alebo horor. 80%

Povedal by som, že tento diel má potenciál rozdeliť divákov, ale minimálne na čsfd to veľmi neplatí.