brumbrum

Nielen prijemne straveny cas spomienok na mladost, ale i pekny obraz toho, ako to vyzera, ked clovek hlada lasku skor nez vie, co by vlastne chcel najst. Aj ked je podobnych filmov natocenych hromada, maloktoremu sa podari viac psychologicky nez naturalne vykreslit, ako dojemne strateny moze byt mlady clovek, ktoremu sa otvara svet, ma viac moznosti, ako kedy v zivote bude mat - a napriek tomu si to nielen ze - v tom dobrom slova zmysle - neuzije, ale pripada si v tych situaciach bezstarostneho nachadzania plny starosti. Zdarne vybrani herci, dej temer ziaden, ale prostredie a dialogy velmi autenticke - kto tam bol a este si na to aj pamata, azda doceni, ze mu ten denglavy zakomplikovany pubertiak, obklopeny uplne rozlicnymi devami v rozpuku, pripomenie seba sameho ;-).

Ten typ zeny, co vam s romantickym usmevom a obnazenym plieckom zdeli, ze ma dakde v keli frajera, ale ze vsetko je naramne relativne. A tak plava z narucia jedneho do druheho, ktoreho hned nechce, lebo ma prveho, prichadza treti, s tym otehotnie, vrati sa k druhemu a potom prvemu. Rozvedie sa s nim, pride treti, toho opusta a vrati sa k druhemu. Do toho dorasta syn, obcas daky sex, vecna neistota a velmi labilna dejova linia o nicom. Znamenity gulas, ktory drzi pokope len vzdy pritazliva Penelope Cruz, ktora svojim obcasnym odhalenim vysluzila tomuto maglajsu jednu zasluzenu hviezdicku.

Skvele podany pohlad na nasu kulturu cloveciu z cias hladania ohna. Naproti traposinam typu "One million years B.C." (1966) si reziser odpustil tyranosauri a brontosauri (ktori vtedy boli davno vymrete) a dosadil paradne mamuty, cize faktograficky casovo velmi zladene. Praludia su znacne pracloveci a nie nasminkovani hollywoodski modeli. Jeden z fimov, ktore cloveku utkveju a dokreslia fantaziu tam, kde sama nema dost potravy na farbiste obrazy. A tak dako si clovek uvedomi, ze sa toho az tolko odvtedy nezmenilo - tuzba po domove, partnerovi a jedle, chut ucit sa, boj o prezitie - zostali sme hodne rovnaki.

No ako to povedat slusne.. k comu to prirovnat.. ovracana zachodova diera na tureckom zachode, posypana krystalovym cukrom. A nad tym cedula "romanticka komedia". Uz na zaciatku moze byt oklamanemu divakovi jasne, ze ide o lacny odpad, ked sa rozplakany pubertiak opyta na lavicke spoluziacky, ci jej "tam moze siahnut". Zlatanina sa vyvija podobne i dalej scenou z mladeznickej party, kde sa polonahe tela knisaju do rytmu v dyme a tecie po nich alkohol - pohlad na mlade dievcata s priamym privodom alkoholu hadicou do huby prebera stafetu otazniku nad kategoriou "romanticke komedia". Bezduchy odpad pretkavaju duchaplne vety o homosexualnych otcoch a striekani semena. Otec sulajuci si marihuanu vyklada synovi know-how o vztahoch po dvoch rozvodoch, ked tu prebehne polonaha devenka, s ktorou prave spava a syn mu vrazi pastou do brucha, pretoze s nou spaval tiez pred casom, potom zasa debatuju v tomto zmysle. Skoda dalsich popisov - chapem, ze sa da natocit uplny brak, posiat ho hrubo nezmyselnymi perverznostami a ukazat holu kozu bez konceptu, ale preco pre panajana tam hra Natalie Portman, sa mi chape naozaj tazko.

Depresivny tazky film, z depresivnych tazkych casov kambodzskej revolucie, nasilia, beznadeji. Hlavny hrdina mizerne stvarneny Milanom Knazkom a jeho krasnej manzelky Oum Sovanny, ziju velmi kratko velmi stastne, takze tu zacina aj konci minimum romantiky, pre ktoru film mozno najst v skatulke "romanticke". Spracovanie je tak trocha schyzofrenicke - na jednej strane tu mame silny pribeh, temer dokumentarne snimky zverstiev ludskeho nasilia, sympaticku Oum Sovanny, malo dialogov a vela plastickych obrazov - no a na strane druhej stoji tazkopadny Milan Knazko, mumak bez mimiky, bez emocii, sa tam prechadza ako sofer autobusu na pisipauze a obzera si tie stovky mrtvych tak trocha primracene; este aj ked pocuva, ako mu umucili zenu, vykazuje menej mimiky, ako zvladal Belmondo na penzii so svojim zaseknutym usklabkom. Tazko povedat, ci tento groteskny vykon pana Knazku sa do filmu hodil alebo aj nie: ved mozno bol prave toto zamer rezisera, vybrat uplneho blba kalibru sadrovej figuriny, pretoze mozno ta postava naozaj mala byt takto zabetonovana. No ale mozno sa tam dostal len preto, ze sa mohol trocha liepat po Oum Sovanny; zeby daky kamarat zo stabu ho dosadil - naznak emocie mu popod fuz vycarila len scena vecerneho milovania pri zapade slnka, no ale to by sa usmieval uz aj zombik na jeho mieste. Keby bol Muchna angazoval dakoho trocha aristokratistickejsie posobiaceho tipka, dalo by ovela lahsie uverit, ze sa jednalo o doktora a nie o sofera autobusu. Skoda, film bol inak dost posobivy, pokial si odmyslite obcas nestastne zvolenu hudbu - no a toho pana Knazku, ktory sa na rolu emocne skusaneho lekara-intelektuala ani zdaleka nechyta.