F2003F

Prvých 45min jednoznačne na plný, podobne podaný zombie rozbeh som dávno nevidel, možno je aj najlepší, ale zvyšok je len akýsi uletený výplach bez vyššieho efektu akým dovtedy oplýval kvôli tomu, že bol realistický a desivo nechutný. Planet Terror ponúka štýlový návrat ku koreňom žánru vo vlastných ingredienciách so silným rukopisom a aj mimo toho svojím pôsobením viac vyniká než Death Proof, ktorý síce zabavil, ale nezanechá skoro nič. Narozdiel od Tarantina Rodriguez z potenciálu vyťažil takmer maximum, vytvoril teoreticky (pre fajnšmekrov či vyberavých fans) ikonu subžánru aj bez strachu či napätia a ukázal novú šablónu spôsobu prednesu x krát videného dávno omrzeného príbehu. K tomu extrémne presvedčivé masky, vynaliezavé triky a Bruce Willis ako kedysi zaslúžilý najväčšou službou národu. Q inak úplne odveci.

Hodne dávno som nebol z artovky tak nadchnutý, tohto žánru obzvlášť. Horor ani násilie v tom nenájdete, na to asi nebol poriadny budget, ale zato zvrátenú psychologickú teen drámu prehovárajúcu do útrob mysle prostredníctvom spoločensky neobľúbeného charakteru, ktorý je na zamilovanie (teda fandenie). Aj nejaké alegórie by sa našli, len sa nedá rozoznať či zámerne podané. Film vo mne vyvolal pomerne dosť rozporuplné pocity, čo je určite jeho zmyslom, takže účel spĺňa vynikajúco. Zároveň mi milo polahodil, scenárom je kreatívne na výbornej úrovni, len nechápem tie rušivé vsuvky krátkych snových zábleskov čo majú akože nechutne pôsobiť, ale vo výsledku iba kazia dojem. Obsadenie úžasné, hlavná herečka  je vo svojej úlohe nesmierne presvedčivá a podaným výkonom robí ťažisko príbehu, aj keď zvyšok osadenstva taktiež vôbec nie je na zahodenie a ich postavami ju skvelo dopĺňajú. Ak niekto hejtí jej krásu tak si ju treba všimnúť v Day of the Dead, konkrétne tu ide totiž o čaro maskérne. Až ma udivuje ako moc ma tento nenápadný a nelákavý snímok dokázal dostať natoľko, že ma pri závere nepríjemnosťou vnútorne klepalo. Výraznou atmosférou sa stupňuje kým nevyústi v ďalší pamätný zážitok. (btw čo robí v tagoch gigolo?:D)

Kupodivu ma Death Proof dostalo celkom solídne. Super zábava v štýlovom vizuále (špinavý film) s pohľadným obsadnením, ale menej vyšperkovaným scenárom. Akoby sa Q len chcel trochu vyhaluziť s Rodriguezom (ktorému sa to nečakane podarilo omnoho viac) a predviesť sa v svetle uletenej odmeranosti voči obsahu ako možný ukazovateľ dôležitosti navonok menej potrebných detailov a prepracovanej súdržnosti konceptu. Bolo by dosť fajn ak by obraz bol čiernobiely celú stopáž, lebo v tomto prípade toto nevhodné prelínanie jemne kazí dojem. Najslabší Tarantino? On slabé netočí, ale Jackie Brown na mňa zapôsobilo oveľa menej. A kameru by tiež mal radšej nechať profíkovi. Aj keď dávam 4*, tak sú veľmi slabé v porovnaní so zvyškom jeho tvorby a koniec koncov tento výplod ani neberiem ako poctivú tarantinovku. Síce sa zovňajškom na prvý pohľad tvári byť ďalším koncertom majestátnych kvalít sofistikovaného vizionára, ale vo výsledku je len mrhaním talentu, čistým odľahčením nad očakávaniami (aj keď sa snaží raziť svoju cestu ako nový subžáner) a divácky nepotrebným vydychnutím.

Prvá polovica ledva na 2*, zatiaľ čo druhej by som dal aj plný. Po slabučkom Frontier(s) (pri zvyšku trojice) som vôbec nečakal, že by Xavier Gens dokazál predviesť tak solídny výkon ako ukázal tu, na obmedzenom poli jedného bunkru. Divide si ma získalo pomerne tvrdo svojou vynaliezavosťou a bezohľadne neúnosnou napínavosťou so štýlovým rukopisom (ZÁVER!!) a precíznym vývojom charakterov v nepredvídateľnosti. Film vyniká takmer vo všetkom v čom by mal, aj keď postráda logiku a v začiatku nefunguje na predstavení postáv. Podáva sa dobrými výkonmi v špecificky dusnej atmosfére (dá sa krájať) artovo podloženej vhodne pocitovou hudbou vyladenou k vo výsledku až skoro ohromnému dojmu. Vízia utopicky zdevastovaného sveta je naozaj elegantne zobrazená a efektne ponúka sondu do hlbín myšlienok o dôležitých otázkach ľudskej integrity. Príbeh má ducha, dokáže poriadne biť na vnímanie spoločnosti s mierne uvedomelým dôsledkom na hrdosť prívrženca ľudského druhu, pretože to, čo ukazuje, je dosť pravdepodobným odrazom reálneho nebezpečenstva a ja verím, že v skutočnosti by dopad na psychiku utrpel ešte oveľa horšie následky.

Mám pocit, že ani film sám v mnohých ohľadoch netuší čo chce práve povedať a len plynie nezmyselnými hrátkami kreativity v prostredí dobrej filmárčiny tempom neúnosným pre vstrebanie až sa stratí sám v sebe. Dosť pripomína neskoršie geniálne 12 Monkeys, ktoré je práveže už uvedomelým predstavením majstrovskej vízie zreteľne inovujúcej žáner bez akýchkoľvek blbých zmätkov vo vyznení. Brazil sa naopak iba snaží kľučkovať medzi nezmyselnosťou a sofistikovanosťou, ale nedokáže to udržať v únosnej miere kým neprekročí vlastný rozmer bezhraničnosti v chŕlení gebuziny, ktorej nerozumie a asi ani nechce rozumieť napriek tomu, že vyznieva ako hĺbavo inteligentný a efektný zážitok, aj keď je len zábavným úletom zaujímavých predstáv. Plus k tomu potenciálne najlepšiu postavu neťaží takmer vôbec.

Na pomalšom rozjazde netreba vôbec stavať, pretože ho viacmenej vynahradí celý zvyšok, ktorý strhujúco nepustí. Pritom navonok úplne nevýrazná dráma vyznievajúca obyčajne a príliš ohrane ničím zvláštnym nepriťahujúca. Opak je pravdou a navzdory x krát videnému príbehu (len inak podaného) sa z filmu rýchlo vynorí strhujúca záležitosť ponímajúca dôležité témy prehovarajúce do hlbín duše, a že ich neni málo. Pacino samozrejme klasicky, len s tým rozdielom, že tentokrát si film pre zmenu úspech ani pútavosť nezakladá iba na jeho talente a zručnosti a tak ho nemá potrebu tiahnuť, aj keď sa o to znovu výrazne pričiňuje. Výborný scenár.

Mia Goth je na Oscara. Veď ho má aj trápna Marisa Tomei a narozdiel od nej tu hrá vytrvalo takmer dve hodiny veľmi usilovné výlevy všemožných emócii v presvedčivej polohe a nedá pri tom ani náznak pochybovania či odlklonu od úrovne, ktorú si mimochodom sama neustále zvyšuje. V každom ohľade lepší (pozerateľnejší, príjemnejší) kus než čisto hororové X, oproti ktorému je tiež diametrálne odlišným v obsahu aj prístupe podania, ktorý mi lahodil trochu viac. Film som si dosť užil, aj keď som mal očakávania úplne iné, vôbec nie také čo by mi dovolili mať predsudky, ale nebol som ani nadšený. Na to, že bol scenár napísaný za 2 týždne karantény sa mi javí vo výsledku byť omnoho prepracovanejší a funkčnejší.

Najlepší slovenský teen film. Divácky blízky scenár podaný seriózne, s citom pre zobrazenie skutočného života a bez formy, ktorá by z neho tvorila obsah neprimeraný podobe reálneho sveta. Je zreteľné, že tvorcovia hovoria z jednej vrstvy, pretože prežívali niektoré podobné problémy a dobre vedia ako dnes (vtedy) mládež funguje. Je skvelo vidieť ako atmosféra a energia pôsobí na dojem prevyšujúc slabé výkony väčšiny osadenstva (najmä smiešnej Tiny) a pomáha ostatné negatívne vlastnosti ignorovať. Je tiež príkladne vidieť, že keď sa scény chopí skúsený frajer ako je napríklad Adynko tak sa hneď vnímanie herectva musí zmeniť k lepšiemu. Film je podaný zapamätateľne, milo a dokáže mierne vzbudiť emočné pochody. Ako celok funguje vo všetkom bez škodlivých nedostatkov možných v podobe neúsnonej miery voči pôsobeniu príbehu, ktorý vo výsledku spôsobuje dnes efekt menšej kultovky. Kamera slabá, ale potenciál využitý čarovne. Lóve je tak trochu historickým momentom slovenskej kinematografie 21. storočia a príjemným bodom vychytávajúcim vtedajšiu mladosť ako kedysi Fontána, aj keď je len povrchne líznutý o realitu, pre väčšiu senzáciu vyumelkovaný a bez cool hudby ako výrazne pridanej hodnoty.

Toto má byť čo zas za nevtipnú srandu? Odporúčam s týmto záprdkom ani nestrácať zbytočne čas, nedokáže ponúknuť absolútne nič účinné okrem sklamania po úžasnom À l'intérieur. Detinsky tupý príbeh je postavený na hlavu natoľko, že nerozumie ani sám sebe a bez intervencie kopíruje či recykluje ostatné horory na podobnej báze a snaží sa pritom bezohľadne tváriť ako veľmi originálny je (pravdepodobne dôsledok predošlého úspechu). Nefunguje v ňom absolútne nič, až na zopár atmosférických štekov. Nielenže nevie prejaviť kúsok presvedčivosti a zlyháva na banalitách ako krvavé škvrny, zlé svetlo alebo takmer otrasné masky, ale ani narábať s podaním. Budget si akože šetrili na záver alebo čo? Prvých 40min sa nedeje vôbec nič potrebné ani zaujímavé, zvyšok mal našliapnuté na výrazných predpokladoch a ambíciach, ktoré tiež nedokáže využiť. Trápne herecké výkony sú jediný "strach", ktorému sa priestor dostane a kvôli (vďaka) tomu sa nedá na to poriadne ani pozerať. Čo je toto len za namyslene sprostú atrapu žánru mrhajúcu potenciálnymi schopnosťami osvedčených tvorcov. Keby som nebol vytočený z toľkého klišé a otravnej predvídateľnosti tak by som dal aspoň 2*. A vy čo ste sa údajne posrali, tak z čoho konkrétne prosím vás? Ani pri plnej možnosti využiť žánrový rozmer (slúchadlá noc osamote) mi to neponúklo arómu akéhokoľvek zážitku, iba nežiadúce rozhorčenie nad blbým nerešpektovaním vopred  stanovenej diváckej úrovne. Rozprávka bez charakteru a významu, ktorá nedokáže brať poriadne vážne ani len sama seba.

Super zábava v štýlovom kabáte nielen pohľadného obsadenia a dobrej atmosféry, ktorej pre záverečné žmurkanie na diváka pridávam štvrtú *. Dej nenudí, herci hrajú dosť presvedčivo, príbeh je podaný nadmieru jasne ako svieži návrat k starému slasheru a teda je v prvej polovici príjemný a odľahčený a v druhej zase hrozivo napätý a nepríjemný. Masky sú celkom vyšperkované a sofistikované nápady so zabíjaním nečakané a len jemne predvídateľné. Všetko vo filme funguje ako má, Ti West vie dobre čo robí, ale odvracať od niečoho zrak? Prosím, nežartujte. A keď už, tak treba ozaj vyskúšať aspoň À l'intérieur. Inak chýba efekt podobný predošlému House of the Devil, ale zato je inteligentnejšie podaný.