F2003F

Vyspelo realistický a aj trochu temnejší štýl očividne Bondovi prospel zatiaľ najviac z každého hľadiska. Mne sa javilo napríklad to bájne Casino Royale bez chuti a ničím než pár drobnými scénami ma vôbec neočarilo. Zato Skyfall je úplne inde. Sam Mendes si jednoducho uvedomuje, že akcia neni stránka (ale keď na ňu príde tak je fajn), na ktorú je úplne stavaný a tak vhodne vsadil na postavy a dramatizovanie príbehu. Poňatie podania je snáď najodlišnejšie od všetkých bondoviek tým ako je ľudsky uzemnené, aj keď stále v hraniciach žánru. (stále nezničiteľná) Hlavná postava sa totiž ukazuje tentokrát v charakterovom predstavení ako človek tiež drejúci, nedokonalý, robiaci chyby a najmä starnúci, ktorý sa vie utápať vo vlastných vnútorných problémoch. Tým pádom značne vyvoláva klamlivý dojem Craigovej rozlúčky. Na druhej strane záporná postava, je obsadená a zahraná tak skvelo, že sa jej nedá nefandiť. Piatu * strhávam za slabučký scenár. Miestami samoúčelnosť (súboje) alebo NEkreativita (uhnutie pred padajúcim vlakom) výrazne narúšajú efektivitu atmosféry, o nejakej sofistikovanosti by sa ani nedalo baviť. Ono to vlastne ani nemá z tohto hľadiska ani žiadny svetlý bod, všetko pôsobí povrchne až umelo a vynahrádza to iba podanie. Vo výsledku film oplýva výbornou filmárčinou a pocitovo prináša elegantne dravú jazdu v zbytočne dlhej stopáži, ktorá inak nemá čo ponúknuť aj keď nenudí. Nevyváženosť obsahu s podkladom trochu urazí. Akoby brali divácku náročnosť na ľahkú váhu, túto jednoduchosť si mohli naozaj odpustiť, pretože tento diel mal našliapnuté byť najlepším. Ozaj a strihač mal správne dioptrie? Lebo tie prestrihy uhlov absolútne nesedia s výrazmi hercov. Výkony ma taktiež veľmi nedostali, bondgirl mohli vybrať aspoň herecky nadanejšiu, keď už nie atraktívnu. Aj keď sa snažili o dospelosť vyznenia vovnútri je JB stále iba akčným superhrdinom s detinsky nadprirodzenými schopnosťami.

Keď si začnem náhodou myslieť, že Woody Allen ma už nemôže viac uchvátiť svojím ohromným scenárom tak u nasledujúceho diela vybalí ešte sofistikovanejší sarkazmus, ktorý si zábavnosťou nedá nezamilovať. Hannah je toho ďalším skvelým dôkazom, aj keď ma na tom nebaví každý aspekt na čele s nevýrazne podaním (jemne presladeným) obalom skrývajúcim hlbokú prečistiť v ťažení skutočného potenciálu a hereckou jednoduchosťou (vždy porovnávam celok a detaily s pre mňa jeho tvorivým stropom Vicky Cristina Barcelona). Od hercov, za daný výkon svetovo ocenených, by som čakal aspoň strhujúcejší prejav hlavne keď vidím, že to inde s rovnakými proporciami je zreteľne možné. Väčšine jeho filmom totiž chýba efekt zapamätateľnosti, ktorý by bol ich kvalitám úmerný a aj ich hodný.

Značne prifarbené reálne story v miere pôsobiacej ako vlastná propaganda (čo v konečnom dôsledku aj je), no aj keď je dosť chladne podaná tak účelovo pomerne výpovedná. Argo je naivným odrazom ideálu schopností americkej vlády vo svete. Naivný natoľko, že má celý svoj príbeh postavený na tesných náhodách, ktoré ale ani sami o sebe vôbec nenaberajú na uveriteľnosti, nie ešte pokope. Rýchlo chŕli ťažké informácie a aj keď zabúda na detailnejšie vykreslenie postáv alebo prostredia nehrozí mu strata pútavosti. Spracované hodne fajn, napriek nadmernému zneužívaniu diváckej tolerancie jednoduchosti scenára film vyniká v napätých momentoch a dusnej atmosfére. Načo sám seba obsadil Affleck, keď hrá očividne naschval ako drevo?