Martyska

Britský humor je iný ako americký ,aj keď sexuálny podtón si už v žiadnej romantickej komédii neodpustia, a je to vidieť. Ako oddychovka vhodný film na spestrenie večera po náročnom dni.

Nie je to zlý film, iba mi jednoducho nesadol. Celý čas sa ťahá, komediálne prvky sú prehnané a vždy som sa strácala v deji, lebo som nevedela, či to je zrovna komédia alebo romantika. Postavy mi prišli nevyvážené a udalosti veľmi nepravdepodobné. To je všetko. Film sa mi nepáčil. Aj Kórejcom to občas nevyjde.

Ako je jasné z názvu, film opisuje knihu Exodus z Biblie a príbeh istotne väčšina pozná. Film ale nezačína úplne od začiatku knihy Exodus. Mojžiš a Ramzes sú bratia. Faraón zomiera a nástupcom sa stáva Ramzes. Vládne ako boh a myslí si, že je boh. Mojžiš je vyhnaný na základe svojho pôvodu, lebo sa prevalilo, že Miriam je jeho sestra a Hebrejka. V krajine Madián si vezme za ženu Seforu. Na film som sa nesmierne tešila, lebo veď niečoho takého sa chytil Hollywood, tak to bude mať grády. Ale nie každý vysokorozpočtový film sa môže podariť. S týmto som si pustila film a začala sledovať. Je pravda, že Scott je majster vo vizuálnych efektoch a vychutnávala som si každý uhol vo filme. Efekty jeden úžas a kostýmy ani nehovorím. Kvalita. Soundtrack si neviem vynachváliť, navyše Coldplay s témovou piesňou traileru – Midnight. Tento obal filmu je dokonalý. Otvorme ale obal a nazrime dovnútra. Bale si síce preštudoval kopec kníh o Mojžišovi, ale ani to mu nepomohlo stvárniť ho dobre. My kresťania ho vnímame inak a keďže bol aj Scottovým pohľadom vedený inak, Mojžiš mi prišiel ako tvrdohlavý, neveriaci (myslím to tak, že neveril ľuďom, Bohu) a sebavedomý človek, ktorý chce niečo dokázať. Medzi Ramzesom a Mojžišom nie je veľký povahový rozdiel. Ďalej vyčítam maximálne nevyužitie takých hereckých es ako Ben Kingsley či Sigourney Weaver. Scott má talent nalákať na týchto skvelých hercov, ale vo filme ich uvidíte dokopy pät minút aj to len ako nejaké cameo role. Samotné spracovanie sa mi veľmi nepáčilo, lebo mi to prišlo ako iná odroda Písma. Niektorí vravia, že s Bibliou to malo veľa spoločné, ale mne to tak neprišlo. Chýbal mi tam hlavne význam a scenár ako keby hovorili do vetra. Žiadne slová chytiace za srdce alebo na premýšľanie. Potom ma celkom zaskočilo, že Boh je stvárnený malým deckom, ktoré má síce múdre reči, ale pripadalo mi strašne nepriateľské a arogantné. To by nebolo až také hrozné, lebo Boha si môžeme predstaviť akokoľvek. Desať egyptských rán nebolo kompletných. Neviem, či režisér šetril časom, ale namiesto toho, aby niektoré boli také pretiahnuté mohol radšej vyobraziť všetkých desať. Sklamaná som bola aj tým, že Mojžiš nemal palicu od Boha ale nejaký meč od brata Ramzesa. Neviem prečo. Už len toto sa nepridŕžalo Biblie nehovoriac o správaní postáv. Ku koncu som očakávala víťaznú scénu s nadvihnutou vodou a múrom spraveným z mora, ale nič také sa nedialo. Nuž, Hollywood so Scottom si Exodus spracovali podľa seba. Pokiaľ máte záujem o trhák s excelentnými efektmi a hudbou, doporučujem pozrieť. Hlbší význam, či spojenie s Bibliou ale nehľadajte. Samozrejme Boha nájdete všade a je taktiež prítomný aj tu a niektoré pasáže sú pozoruhodné, ale škoda, že sa nešlo viac do hĺbky.

Keďže jednotka a dvojka mi neboli celkom blízke, musím uznať, že trojka spravila pokrok. Dosť dobré na 4* a s efektom kina sa to len vylepšilo. Plus kvalitný soundtrack. Páči sa mi to.

Niekedy si myslím, že film už asi ani nejde viac prepchať komerčnými hláškami, detinskými vtípakmi a dvojzmyselnými dialógmi. Ak je toto považované za komédiu, tak sa vôbec nečudujem, že všetky americké komédie sú považované len za stupídnosti, ktoré boli vyprodukované, len preto, aby boli. Ako fajn, niekedy som sa aj zasmiala, kostýmy aj hudba boli skvelé, ale to je asi tak všetko. Scenár úbohý a herecké výkony...no. Cameá slušné, ale úprimne? Niekedy ma fakt prekvapuje, že také herecké esá, ako v tomto filme sa dajú prilákať na takú veľkú blbosť.

Neopozeraný sympaťák Tom Payne spravil v tomto filme, myslím, svoj najväčší herecký prejav. Ben aj Stellan opäť nesklamali a Kingsley priniesol do filmu svoju úžasnú hereckú dušu. Páčilo sa mi, že Tom dostal rolu, vďaka ktorej mohol prejaviť svoj talent. Diváci, ktorí trochu poznajú vedľajších známejších hercov majú istotu v dobrom stvárnení postáv, ale Tom bol geniálny. Medzi Benom a Stellanom vynikol a nemohla som sa naňho vynadívať. Toľko k postavám a hercom. Keď som začínala pozerať film, ani ma nenapadlo, že ma tak pohltí. Dejovo možno trochu zaostáva, ale to mi vôbec neprekážalo, lebo režisér vedel, aké finty na diváka použiť. Dôležité bolo vykreslenie napínavej cesty Roba Cola. Ani som nepomyslela na to, že nemecká produkcia dokáže niečo tak zručné natočiť. Postavy mali svoju hĺbku a efekty s kamerou boli, povedala by som, na vysokej "hollywoodskej" úrovni. Hudba len doprevádza k tomu pravému času, kedy si my, diváci, uvedomíme, aké ťažké bolo obdobie spred 1000 rokov. Aké mali ľudia vízie, ako rozmýšľali, čo si predstavovali. Niekedy som až žasla nad tým scenárom. Po dlhej dobe som našla film, ktorý to vykresľuje tak, ako to naozaj bolo a viem si normálne predstaviť, ako tí ľudia vtedy žili. Krása, krása, krása. Aj tak mám pocit, že som sa k tomuto filmu nevyjadrila tak, ako som chcela a ako to cítim. Veľmi sa mi páčilo. Zážitok sledovať.

Film natočený podľa knihy s rovnomenným názvom rozpráva príbeh 17-ročnej Hazel, ktorej v 13tich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. Hazel je normálna tínedžerka, ktorá by aj rada žila normálny tínedžerský život. Nie je ľahké sa s ňou stotožniť, lebo veľa z nás má všetko, čo má normálny tínedžerský život obsahovať. U nej je to ale trochu komplikovanejšie, keďže rakovina, jej v tom bráni. Musí za sebou ťahať kufrík s kyslíkom, ktorý jej pomáha dýchať a robí jej problém prejsť väčšie množstvo schodov, lebo chabé pľúca to zaťažuje. Úprimne si povedzme, čo by sme na jej mieste robili my? Uzavreli sa do seba? Alebo sa možno pokúšali zmieriť so svojim postihnutím? Druhá možnosť je u každého individuálna, ale ľahšie sa nám to prekonáva, pokiaľ máme nejakú osobu (poprípade skupinku osôb), ktorá nám dáva nádej a hlavne oporu. Rodina a psychická podpora sú vo fáze choroby veľmi dôležité a hlavne táto vec Hazel chýba. Nehovorím, že rodina ju nepodporovala, práve naopak, bola skvelá ale ona aj tak potrebovala niekoho, kto by jej rozumel viac než ktokoľvek iný. Preto stretla Gusa a vtedy sa to všetko začalo. Po pozretí filmu som mala ten zvláštny pocit, že všetko do seba zapadalo. Všetky dialógy, celé spracovanie, proste všetko. Veľmi sa mi páči, že tvorcovia vystihli hlavný charakter Hazel, tak ako bol aj v knihe za čo treba uznanie, lebo pri niektorých filmových spracovaniach sa to nepodarí. Veľké plus vidím aj v tom, že na pozadí deja môžete objaviť maličkú schovanú myšlienku o zmysle života a o tom, či sa treba držať vecí, ktoré sú nám blízke. Hazel to pekne vysvetlí na príklade seba a knihy jej života, ktorá sa pre ňu vidí dokonalou a zároveň tajomnou, no netuší čo je jej odvrátená stránka. Najprv som čítala knihu a až potom videla film a preto sa mi možno nepáčil začiatok. Udalosti nasledovali príliš rýchlo, ako som nebola v knihe zvyknutá a na konci práve naopak išli príliš pomaly. Celkový dojem bol ale príjemný a pokiaľ ste citlivky, ako ja určite budete mať slzy na krajíčku. Navyše film je doplnený príjemným soundtrackom v spolupráci s Edom Sheeranom, Birdy či Tomom Odellom, takže pastva pre uši je zaručená. Aj tak som ale toho názoru, že kniha bola lepšia, ako film.

Musím priznať, že film zaujal, ale to len z tej vonkajšej strany. Vnútri prázdne. Pri pohľade na Brada som sa znova zamilovala, soundtrack je super, ale nič som z toho nemala. Celý čas som bola v napätí a to sa tomuto filmu musí uznať, vie diváka zlákať na scény, kde vás donúti neodtrhnúť oči, ale toto všetko sme tu už mali. Príde mi to, ako keby každý film o zombíkoch bol to isté.

Mitchellová napísala veľdielo. Film sa mi na knihu zdá prikrátky, ale budiš. Nedá sa predsa natočiť veľkofilm, ktorý má cez 4 hodiny. Film opisuje zväčša časť Scarlettinho života ale snaží sa pridať aj dôležité úseky z Občianskej vojny. Veľmi si na tomto filme cením réžiu, lebo od roku 1939 som to vážne nečakala. Casting je výborný. Lepšie snáď ani dopadnúť nemohol a nielen preto sa film stal mojim obľúbeným. V poslednom prípade je to pre spracovanie a v menej poslednom pre to, ako dokázal film precítiť s knihou.

Nemôžem uveriť, že po tom, čo som čakala nudnú inscenáciu prenesenú na filmové plátno, som bola uchvátená silou tohto filmu. Za prvé, netušila som, že Butler dokáže aj niečo zaspievať (a jeho hlas má ten správny hlboký tón) a za druhé, že ma to bude baviť. Po tom, čo som videla Moulin Rouge (a nebolo to celkom podľa mojich predstáv) som si povedala, že muzikály seriózne nemusím. Ale hľa, prišiel Fantóm opery. Musím priznať, že už dávno ma skladby fascinovali a v tejto filmovej adaptácii vyzneli krásne. Treba pochváliť aj režiséra, lebo vypracovať muzikál ako film dá zabrať. Škoda, že nepremenil ani jednu z 3 oscarových nominácii.