Radko

Polanského mysteriózny film, v hlavnej úlohe: kniha napísaná Satanom. Po skutočnej verzii diela, zaručujúceho moc nevšedných rozmerov, nachádzajúcej sa niekde medzi tromi existujúcimi kópiami pátra mladý oceňovateľ historických kníh. Na prácu si ho najal bohatý fanúšik satanských kultov a rituálov Balkan (žeby nomen –omen?). Myslím, že námet a úvod poteší všetkých milovníkov kníh, no opakovaním motívov, situácií a postáv stráca film tempo. Doslovnosťou vypovedania záhad a kto za nimi stál sa trochu vytratila tajomnosť. Čo trochu spasí nejednoznačný koniec. John Depp nesklamal, od majstra Polanského som však čakal však 100 bodovú prácu.

Plynú pomaly. Všetky Tarkovského plynú pomaly. Záber pomaly padajúceho žltého lístka, ktorý po dopadnutí rýchlo berie tečúca bystrinka a vlniace sa riasy pod vodou lemujú úvod a dom na ostrove v toku mora Solarisu zase záver. Množstvo symbolov, rozlične kolorovaných záberov, rozdelenie filmu na dve polovice – prvá sa odohráva na idylickom vidieku a čiastočne v šialene futuristickom meste, druhá na vesmírnej lodi, ktorú prestúpil duch zániku s voľne sa povaľujúcimi kusmi zariadenia, neopravovanými hadicami, apatickými členmi posádky – a to len preto, že sa im zhmotnili ich predstavy – jeden sa dokonca zabil. Ozaj sú naše predstavy o druhých ľuďoch tak desivé ? Možno nie. Možno len prší na poznanie. Pokora a pokánie – možno to chýba. Tarkovskij nastoľuje veľa otázok, a nedáva veľa odpovedí. Možné interpretácie necháva na prijímateľa.

Príliš mdlé, málo zaujímavé, či už herecky alebo dejovo. Mladý chce spáchať samovraždu, lebo ten koks bol asi fakt zlý, no na pozorovaní na psychine (na ktoré ide len preto aby sa vyhol väzeniu za ukradnuté auto) sa zamiluje do beznádejnejného prípadu. Prostredie liečebne je pomerne uvoľnené (mladí pacienti majú pomerne voľný režim – bez problémov sa chodia opíjať, so psychoterapeutom chodia na bowling...). Jedno z mála pozitív neveľmi výrazného filmu je ukázanie terapeuta ako človeka pozorne načúvajúceho a snažiaceho sa pochopiť – čo je podľa mňa zmysel psychológie (vypočuť a pochopiť).

O psovi, ktorý sa naučil čítať, hovoriť po anglicky, počúvať vážnu hudbu a následne inteligentne konverzovať so svojou paňou. Až tak, že pán domu začal mať z neho mindrák preveliký a po počiatočných odkopnutiach chlpatého konkurenta začal pripravovať pomstu krvavú. Spojenie obrazu (Born), hudby a scenára (Macourek) do vynikajúceho animovaného filmíku.

Na motívy poviedok A. P. Čechova natočené výtvarne krásne štylizované dielo. Obrazy vidieckej prírody, starého kaštieľa, zdanlivého pokoja príslušníkov šľachtického stavu v lenivom opare nič nerobenia a nádherne uvoľneného rečnenia o feminizme, či liberalizme bez akéhokoľvek konkrétneho činu, najmenšieho náznaku zodpovednosti, či záujmu. Hostia vo vidieckom sídle žartujú a pojedajú. Z neustáleho vtipkovania a uvoľnenej povznesenej konverzácie sa významová rovina filmu otočí v momente pripomenutia finančných zábezpek tejto neustálej zaháľky. Obrazovo a herecky veľmi pekný film, ktorý miestami trošíčku nudí tak, ako sa zaháľkovo sem-tam nudia aj samotní aktéri príbehu.

Balzam pre oko i dušu. Pokojne plynúci čiernobiely obraz podfarbený hudbou Johna Lurieho je koncipovaný v niekoľkominútových, tmavým obrazom predelených záberoch. V prvej časti neveselý údel mladej maďarskej emigrantky v prvých dňoch po príchode do USA. Prichádza do N.Y za bratrancom, u ktorého sa prechodne na pár dní ubytuje. A hoci má hneď po príchode zabezpečené ubytovanie a stravu, stiesnené prostredie sporo vybaveného bytíku, umelohmotná strava, máloslovná komunikácia a neustále pozeranie TV v novopríchodzej nevyvolávajú žiadne explózie nadšenia z nového sveta. Ošuntelé exteriéry predmestia a továrenských barakov tiež nepôsobia zvlášť optimisticky. Druhá časť sa odohráva na ceste smerom na Floridu – akejsi podivuhodnej dovolenky troch mladých ľudí, ktorí nevyhrali prvú cenu v americkom sne. Zaujímavé je, že aj keď film je o osamelosti, jej prekonávaní, otupujúcej každodennosti, drobnom paberkovaní, ide o komédiu.

Road movie o zblížení dávno nevideného otca a dcéry. Cez strasti spoločného cestovania a flashbacky do radostne stráveného detstva k otepleniu dávno vychladnutých citov. Umelo vykonštruovaná zápletka (so snahou o prirodzenosť) a snaha zapôsobiť dojímajúcim humorom ožranského otca sú značne nevierohodné a posúvajú celý film od autentickej rodinnej drámy skôr k oslave prosperujúcich častí Európy, tak rozličných a predsa blízkych. Vtipná európska road movie ani náhodou (takou je napríklad belgická Aaltra).

Ono sa nedá ani hodnotiť inak, keď vidíte tento film vo vidieckom kine tesne pred zánikom. Obsluhu aj šatňu mali na starosti sestry babičky - recepčnej z filmu, pomedzi nohami sa kotúľala lopta, s ktorou sa hrá blonďaté dievčatko - vnučka jednej z tiet uvádzačiek, sedadlá škrípali a okrem nás troch sedí medzi vypolstrovano ošúchanými tmavomodrými sedadlami kde tu jeden-dvaja ľudia. Bizarná synchronicitná zvláštnosť celého zážitku sa dostavuje v priebehu deja každému z nášho diváckeho tria, až sa dorútime k záverečnému oslobodzujúcemu rehotu spoločne so Samom Neillom, ktorý rovnako ako my práve dopozeral tento fajný kúsok o napísanom svete v rovnako vyprázdnenom kine. Vyjdeme z Nádeje do hviezdnatej račianskej noci a pred nami bicyklista s kelímkom od jogurtu vo vidliciach. Drnží to úplne ako vo filme - cyklistovi vlajú dlhé šedivé vlasy. Rehot pokračuje, Carpenter triumfuje.

Pri prvom sledovaní som od nudy (a mimoriadne úbohého českéhop dabingu) zaspal, na druhý raz zhruba od polovice dopozeral. Hstorický film o blúzniacej náboženskej fanatičke, ktorá svojou charizmou prispela k niekoľkým víťazstvám nad Angličanmi. Mdlé a nezáživné dielko zaujme kostýmami a vykreslením historických reálií doby, zobrazením tvrdosti stredovekých bojov a podarenou výrobou zázračného olejčeka, ktorým má byť pomazaný nový kráľ. Vzhľadom k menu režiséra a účasti hereckých megahviezd ide o dosť veľké sklamanie.

Na ovčej farme je fajn, len keby tí potomkovia chceli niečo prevziať z tohto starosvetského, drsného, no krásneho života. A veru aj preberú! Premena mestského chlapca sa podarí, zmierenie nastane, zlo príkladne a neveľmi brutálne potrestané. Veľmi korektné dielko, svojím cukríkovým vyznením absolútne nepravdepodobné a zároveň veľmi predpovedateľné. Televízna country hlúposť bez zaujímavých momentov. Nepomohla ani účať Fondu a Krisstoferssona.