sysyphus

Fascinujúco surová a temná pra-hmota vydolovaná z kolektívneho nevedomia ... guláš zo sedimentov nočných môr a hybridných snových nánosov, ktoré sa nazbierali v našej kultúrnej pamäti počas všetkých doterajších generácií vizuálnych mágov, poétov a iných dystopických tvorcov sa zmiesil v DNA dvojzávitnici tohoto hinlobne krásneho bizadne hravého animovaného dielka. Ak by sa H.R.Giger, G.Orwell, Phillip K. Dick, J. Švankmajer, Terry Gilliam, Alan Moore, Gaspar Nóe, Sylvia Plath, Alexandro Jodorowsky, P.P.Pasolini, G. Del Toro a mnoho ďalších temne progresívnych vizionárských hláv stretlo v tvorivej dielni u Hieronyma Boscha, výsledok by mohol vyzerať nejako takto. Nemám slov. Tlieskam. Desím sa. Močím šťastím. A dávam plný počet.

V množstve ultra-komerčne orientovanej seriálovej tvorby sa predsa len znovu našiel ostrovček hrejivej ľudskosti. Vďaka ti zaň, Ricky.

Je to vcelku jedlé. Počúvať rozhovory s ľuďmi, ktorí toho majú veľa zažitého a napremýšľaného je takmer vždy niečim prínosné. Nápad sprevádzať tieto rozhovory s vizuálne pútavou, dynamickou animáciou vo mne však zanechal rozporuplné dojmy - na jednej strane to môže efektívne pripútať k obsahu oči mladších generácii, ktoré v dnešnom vizuálne presýtenom svete častokrát ľahko strácajú pozornosť - na strane druhej táto trblietkavá psychoaktívna animácia tiež svojim spôsobom odpútava pozornosť od prezentovaného posolstva. Koncept je to však určite zaujímavý.