Motinski

Prvá časť najlepšej fantasy ságy aká kedy vznikla. Exteriéry Nového Zélandu dodávajú tú správnu monumentálnosť a na prekvapenie aj ťažko popísateľnú reálnosť aká sa často v tomto žánri nevidí. Pán prsteňov je hlavne vďaka tomu okúzlujúci aj po rokoch. Jackson ho natočil s obrovským citom pre detaily a pri sledovaní som občas zabudol že ide len o film. Kamera je živelná, málokedy stojí na mieste, pohybuje sa spolu s postavami a pri otvorených záberoch krajiny alebo náletoch z výšky mi padala sánka. Trikové efekty a poctivé masky zadupávajú pod zem CGI kreácie moderných filmov a lepšie predstavenie Tolkienovho sveta si ani neviem predstaviť. O výprave celkovo netreba moc hovoriť (masterpiece) a hudba bola tak nádherná že aj keď ju počúvam samostatne tak mám zimomriavky. Spoločenstvo prsteňa je pre mňa osobne najlepšia časť trilógie, ale to sa ťažko hovorí keďže všetky tri diely sú geniálne. Asi ju mám najradšej lebo som ju videl prvú a doteraz si pamätam ten pocit a nedočkavosť kým výjdu Dve veže (a to sa čakalo iba jeden rok) Odpurúčam hlavne rozšírenú edíciu.

Modla pre fanúšikov gangsteriek. Kmotr má nenapodobniteľnú dobovú vizáž, osobitý štýl rozprávania, Coppola kladie veľký dôraz na dialógy a bez debaty ide o Magnum opus celej jeho tvorby. Vyobrazenie starého New Yourku je bezchybné, realistické, okulahodiacé. Rozvoj charakterov postáv sa vie divákovi dostať pod kožu, no a ikonická hudba sadla ako málokedy. Herecké zoskupenie na tak vysokej úrovni že väčšina tu hraje svoje životné úlohy. Marlon Brando si kradne pre seba každú scénu v ktorej sa objaví a Al Pacino v porovnaní na začiatku a na konci filmu predviedol najdémonickejší prerod aký som u postavy kedy videl. Jeden z tých klenotov čo si svoje vysoké hodnotenia zaslúžia.

Kľúčový diel pre jeden z najväčších príbehov všetkých čias. Zrod Darth Vadera vo filme ktorý ma neskutočné tempo, premakané súboje, uveriteľné postavy (konečne) a toľko silných momentov (koniec, rozkaz 66, Anakin a detskí Jediovia, súboj Anakina s Obivanom atď. ) až sa čudujem že 140 minút stačilo. Epizóda 3 ma emočne rozsekala a donútila milovať ságu aj s chybami. Vader je týmto pre mňa najzaujímavejšía záporna postava s akou som sa vo filmoch stretol a ukazuje že celé Star Wars je jeho príbehom. Príbehom vzostupu, pádu, nenávisti, hnevu, ľútosti a mnoho ďalšieho čo jeho charakter v sebe má. Ďakujem.

Veľmi silný príbeh, najlepší Eastwoodov film, dokonalá dráma, bodka. Prvotriedna ukážka filmárskeho umu v práci s rozvojom postáv a vťahovaním diváka do príbehu ktorý nemá strhujúce tempo ale vie výrazne zamávať s vašimi pocitmi. Pohltený som bol od prvej minúty, čo bude nasledovať som nevedel odhadnúť a užasná hudba mi krásne dokreslovala chladnosť celého námetu. K hercom sa nedá povedať ani jedno krivé slovo, Sean Penn vo svojej životnej úlohe vďaka ktorej sa stal mojím obľúbencom. Scéna keď sa nájde telo jeho dcéry ma nechala len čučať na obrazovku bez mihnutia oka. Slzy, úzkosť, smútok, ja neviem či som niekedy zažil podobný gejzír emócií pri takto osobnej scéne. Väčšinou si viem držať odstup, teraz som do toho spadol na plno. Záver beriem ako jednu z najlepších gradácií deja, kde je napätie vystupňované na maximum s výbornými prestrihmi a asi prvý krát v živote som rád že ma predloha obišla. Neviem či by som si výsledok tak užil keby poznám dôležité body scenára.

Ospalá diera je pre mňa vrchol Burtonovej tvorby. Výtvarne dokonalý, neuveriteľne vťahujúci zážitok kde už úvodná scéna nabudí atmosféru čo sa bude ťahať po celý čas. Jemné prvky hororu a krásna výprava akú som snáď ešte ani nevidel (v žiadnom žánri). Príbeh je v zásade jednoduchý, ajtak ale pútavý, príjemne plynúci, fungujúci ako fantasy detektívka aj ako ponurá gotická poviedka. Hudba geniálna, hypnotizujúca, ľahko zapamätateľná a ajkeď Elfman zložil pamätných soundtrackov mnoho, toto u mňa nikdy neprekoná. Vždy keď sa niekde spomenie tento film tak si v prvom rade spomeniem na ňu. Osobne si myslím že celkovo ide o najlepší Burtonov film, ktorý aj najviac definuje jeho spôsob točenia a vizuálnej odviazanosti.

Tak, a tu  som sa stal svedkom revolúcie v komiksovom žánri, a dokonca aj v akčnom žánri celkovo. Zimomriavky od nadšenia som mal niekoľko krát a z kina som vychádzal s údivom aký som mal predtým iba pri pár filmoch. Gotham vďaka Nolanovi už nie je svetielkujúce mesto plné zločincov a postáv bez reálneho zázemia, ale je skutočným mestom čo vizuálne pôsobí ako hociktoré iné. Hneď od začiatku sme hodení do nekončiaceho kolotoča našlapaných nápadov. Opäť máme poskladaný skvelý herecký tým, kde ako už všetci viete, treba vychváliť hlavne Heatha Ledgera. Bláznivý magor bez minulosti čo by zbytočne brzdila príbeh, rozpútal najväčší a najepickejší filmový chaos v histórií. Ledgerova práca s hlasom sa neuveriteľne hodila k Jokerovmu šialenému charakteru. Do tejto postavy dal všetko čo mohol a neverím tomu že by to niekto iný dokázal podobne ikonicky zahrať. Aby som to nejak zhrnul, pre mňa osobne ide o zatiaľ najlepší Nolanov film, najlepšíu adaptáciu komiksu a pravdepodobne aj najlepší akčňák aký som kedy videl. Klobúk dole.

Jeden z najmrazivejších zážitkov aké som kedy pri filme zažil. Silne osobné scény, dramaticky vyhrotené najviac ako sa dá, doplnené bezchybnými hereckými výkonmi. Hlavne Jackman konečne dokázal pochybovačom že nie je iba Wolverine a zaslúžil si podľa mňa aspoň nomináciu na oskara. To zúfalstvo zahral tak dobre až som mu doma tlieskal. Boli tu pasáže čo mi navodili infarktové stavy a spôsobili že som ani nedýchal. Scenár za posledné roky nemá konkurenciu a koniec ? Tak ten ma nechal ešte 10 minút sedieť na stoličke a predýchavať že čo som to vlastne videl. Villeneuve v podstate stále v začiatkoch tvorby a ajtak technicky všetko zvládol na úrovni najlepších Fincheroviek.

Jedno z najpríjemnejších prekvapení aké som kedy zažil čo sa týka očakávaní pred zhliadnutím. To že otec Hviezdnych vojen predtým natočil nostalgickú záležitosť s maximálne sympatickým kastingom a soundtrackom ktorý dodáva filmu nevídané čaro mi prišlo nemožné. Príjemný šok. Na konci som ani presne nevedel či som dopozeral komédiu, drámu alebo čo to vlastne bolo. Takéto vyobrazenie doby prostredníctvom pár postav, s jednoduchými dejovými zápletkami sa nevidí často. Atmosférou sú americké graffiti v mojich očiach obrovský kult a niečo čo sa nedá prekonať a asi ani napodobniť. Chápem kritiku, no bol som odpáleny a vždy keď si na film spomeniem, cítim eufóriu, dobrú náladu a chuť pustiť si staré rockn'roll skladby.

Hitchcockové vrcholné dielo. Stiesňujúce pocity, zimomriavková atmosféra a prepracovaný scenár čo nejde divákovi prvoplánovo naproti. Na dobu vzniku šokojúce prevedenie a definícia ako majú vyzerať záverečné twisty. Spolu s Vertigom je Psycho pre mňa príklad toho čo znamená Hitchcockovský štýl filmu. Anthony Perkins diaboľsky uveriteľný, hlavne na konci.

Kto by bol povedal že film čo rozpráva o vojne a jej dopade na psychiku dokáže byť svojím spôsobom krásny. Samozrejme to berte s nadhľadom ale vďaka príjemnej réžii a dobrému výberu hudby to tak naozaj občas pôsobilo. Na druhej strane ide aj o veľmi emocionálu, psychicky vyčerpávajúcu jazdu. Pri prvej scéne ruskej rulety som mal nutkanie zavrieť oči, De Niro a Walken boli úžasný a na konci filmu som upustil slzu. Celý záver a posolstvo aké z neho ide je silné a smutné zároveň. Lovec Jeleňov sa dá rozdeliť dejovo na 4 časti, dokopy ma 3 hodiny a ja by som ajtak neskratil ani nezmenil jedinú sekvenciu. Hodinový rozbeh a scény na svadbe o ktorých mnohí vravia že su zbytočne natiahnute bol podľa mňa geniálny ťah. Takto krásne vybudovať vzťah k postavám, melancholickou atmosférou vtiahnuť diváka do príbehu len aby sme potom jediným strihom skočili rovno do vojnového pekla, to sa málokedy podarí takto úžasne. Toto je pre mňa najlepší film o vojne vo Vietname aký som videl, tažko opísatelny zážitok a príbeh ktorý aj pri úplne obyčajných scénach v sebe skrýva temnotu.