Bilkiz

Godard bol extrémne talentovaný filmár, ale ani zďaleka nebol taký mysliteľ a filozof ako si o sebe myslel. Natočil filmy (Band of Outsiders (1964), My Life to Live (1962),...), v ktorých sa toľko nehral na intelektuála a jeho filmársky um dominoval nad jeho filozofickými chúťkami a tieto filmy milujem. Na druhej strane v "Pierrot le Fou" mi jeho plytké, pseudointelektuálne filozofovanie o ničom neumožňuje oceniť na filme nič iné. (2.5/10)

Ako môže byť tak pompézny film s tak výbornou hudbou taký nudný? Film tvoria tri hlavné príbehové linky, z ktorých ani jedna nie je originálna či zaujímavá, okrem postavy Jovana Adepa mi všetky ostatné iba liezli na nervy a neustále referencie na Singin' in the Rain (1952) filmu vôbec nepomáhajú, pretože pri porovnaní je ten vo všetkých ohľadoch ďaleko lepším filmom. Jedná sa iba o jeden nesúrodý ale zato pekne vyzerajúci chaos, ktorý sa hrá na niečo omnoho viac ako čím v skutočnosti je. (5.5/10)

Prvých 70 minút sa jedná o solídny cool neo-noir so zaujímavými artovými prvkami, avšak film sa v posledných 30 minútach tak neuveriteľne zhovadí a scenáristicky rozpadne, že mi nedovoľuje dať mu viac ako 2*. Škoda. (4.5/10)