Porp

Keby tam nehral tatko Liam, asi by som to hneď prepol. Keďže som vyrastal bez otca a on je to taký ten otcovský typ, vydržal som kukať o čosi dlhšie, až som zistil, že ma to celkom baví. Ku koncu prichádza veľké rozuzlenie a film potom ponúkne ešte jeden zaujímavý zvrat. Chvalabohu, že som si predtým nečítal recenzie, tu na ČSFD, pretože skoro všetky sú jeden veľký spoiler!

Sú filmy, pri ktorých sa dá žehliť a človek o nič nepríde, no a potom sú filmy, ktoré sa okamžite rozlejú do priestoru a sú všade naokolo. Že on to nebol film, ale seriál? Ani som si nevšimol, keďže hneď ako skončila jedna epizóda, hneď som púšťal ďalšiu. Vlastne už keď som videl trailer, vedel som, že toto ma bude baviť - "Vnimanie! Vnimanie!" Nepríjemná a uzkostlivá atmosféra sa nesie každou jednou epizódou. Normálne som počas pozerania musel odtiahnuť záves pri okne a skontrolovať, či tá naša tepláreň svieti tak ako má. Miestami až hrôzostrašná ambientná hudba dokonale umocňuje mysteriózny zážitok. Že ono to boli vlastne zvuky elektrárne? Aha! Takto sa to teda robí v 21. storočí!

Celé mi to pripadalo, že to museli natočiť pubertiaci - "Dáme tam veľa krvi a on ju potom vypľuje z úst, keď mu ten druhý prijebe, dobre? Jasné a pustíme to spomalene! Ale tej krvi tam musí byť fakt veľa, aspoň pol litra. A musí to ísť fakt pomaly, aby bolo vidieť ako mu tá krv fľuská z úst! A môj strýko John bude hrať toho gangstera, ale iba akože, lebo on bude v skutočnosti zamaskovaný policajt. Môže ale iba doobeda, lebo potom musí ísť na nočnú. Môj brat bude zase ten hlavný, čo každého zbije ..." No proste katastrofa. Jedna hviezda za ten žltý filter.

Taký neškodný a nevinný film. Kľudne by som ho odporučil aj chlapom. Dozvedia sa veľa o ženách a ich uvažovaní. Okrem iného som sa vrátil do čias, kedy som končil strednú školu. Keď televízory aj počítače boli ešte stále veľké škatule. Keď na počúvanie hudby bolo treba vložiť cédéčko do veže, keď si človek pri písaní mailu musel sadnúť za počítač, no a keď ženská móda bola celkom vkusná a ženy nechodili všade v legínach.

Ako som očakával. Bolo tam všetko, čo tam nemá byť. Keď Ivan zablokoval autobus, aby si z neho odviedol Nasťu, išli hneď dve hviezdy dole. Stavy úzkosti, ktoré človek zažíval pri britsko-americkom Černobyle tu nehrozili. Prvú polhodinu sa mi hlavou neustále preháňalo: No tak, k veci konečne! Akcia bola natočená celkom obstojne, ale dej sa nejako nestupňoval a nedramatizoval neustálym pribúdaním nových hrozieb a problémov, ako to bolo pri verzii od HBO.

"Všetko by to bolo skvelé, keby ..." keby Roberta Brucea nehral Chris Pain, alebo ho aspoň nehral tak, ako mu to prikazoval scenár. Neustále taktne mlčiaci, výčitkami svedomia sa trápiaci Robert Bruce v tomto podaní nevyzerá, že by dokázal okolo seba zhromaždiť veľkú armádu. Gibsonov Wallace bol taký presvedčivý, že by som neváhal ani chvíľu a ihneď sa pridal k jeho družine. Nebavil ma ani neustále škriekajúci a nadržaný berseker Douglas. Najviac sa mi pozdávala postava princa Edwarda. Zatiaľ čo Gibsonov Edward II. je neschopný buzík, MacKenzie jeho orientáciu neriešil a vyobrazil ho ako prehnane ambiciózneho následníka trónu, ktorý sa stoj čo stoj snaží svojmu otcovi dokázať, že bude rovnako úspešný panovník ako on. Film je to inak veľmi dobrý a historicky verný. Produkcia si dala záležať nielen na výbere správnych kostýmov a brnení, ale aj na zobrazení dobových obradov a tradícií. Preto sa chvalabohu nedočkáme žiadnych šermujúcich wonder women v oceľových podprsenkách, ani žiadnych maorských kamarátov.

Film, ktorý zanechá v duši silný dráždivý nepokoj. O čom to bolo? Kto bol dobrý a kto zlý? Máme tu dva charakterové archetypy: na jednej strane - cynik, zaritý workoholik, ktorý si ide chladnorvne za svojim cieľom, a ktorý má viac nepriateľov ako priateľov, na strane druhej - nímand, bravúrne maskujúci svoje psychózy, ktorý má však neuveriteľnú schopnosť priťahovať ľudí a manipolovať s nimi. Ich osudy sa skrýžia a divák nevie koho má viac nenávidieť. There Will be blood nedáva žiadne odpovede, ale núti klásť milión otázok. Také filmy mám rád.

Čierny humor, cynický humor, cynické násilie, absurdné násilie - to všetko je tu brilantne použité tak, aby si človek na konci položil otázku, čo je vlastne správne a čo nesprávne? Kde sú hranice prípustného a za akých okolností ich môžeme prekročiť?

Film, ktorý získal svoju povesť a slávu ešte v dobách, keď na úspech filmu stačila obrovská výprava a kvalitné širokouhlé zábery krajiny. V dnešnej dobe žiaľ už trochu málo. Snaha ponúknuť aj psychologickú linku v podobe pomaly rodiacej sa obsesie vo vraždení u hlavného hrdinu je príliš evidentná, ale ťažko uveriteľná, keďže násilie je zobrazované veľmi dobovo - nie je vidieť prakticky nič, čo by mohlo dnešného diváka čo i len trochu znepokojiť.

Dôležitý dokument prináša nahliadnutie do práce záchranárov, policajtov, hasičov a ich každodennej rutiny, ktorá môže bežnému človeku pripadať znepokojujúca a šokujúca. Pomáha doceniť akú hodnotu majú títo ľudia v našej spoločnosti.