Porp

Jednoznačne kult, ktorý by mali premietať zástupcom nadnárodných korporácií, aby lepšie pochopili československú mentalitu.

Tá hudba! Tá hudba! Magické filmové dielko, ktoré sa nestratí ani v 21. storočí v záplave efektami nabitých blockbusterov. Krásny príklad toho, ako možno vybudovať hororovú atmosféru hlavne pomocou zvuku a hudby. Žiaľ, zatiaľ čo hudobná stránka filmu ho tlačí nahor, niektoré ostatné aspekty filmu robia pravý opak. Kostýmy sú príšerné (kráľovský dvor). Vyzerá to akoby výtvarníčky zašli na exkurziu do textilnej továrne, pozbierali zvyšky, omotali nimi hercov a bolo hotovo. Podobne aj Čierny kráľ vyzerá ako sused od vedľa, ktorý rád chodí venčiť psa so škraboškou na nose. Petr Čepek vôbec nebol zlá voľba, no napríklad taký Radek Brzobohatý ako čarodej Mrakomor v Princ a Večernice, mi pripadal ďaleko viac strašidelný.

Vždy si Popolušku pozriem rád a bez problémov. Nikdy som ale celkom nerozumel prečo je to až také obľúbené. Asi to bude tým prirodzeným hereckým prejavom. Či je to princ, kráľ alebo samotná popoluška, všetci sú veľmi autentický vo svojich úlohách, nehovoriac o Vladimírovi Menšíkovi. Ja mám ale radšej rozprávky, kde je aspoň trochu tajomna.

Logiku tam hľadať netreba. Každý vagón reprezentuje skôr metaforický obraz rôznych častí spoločenského systému. Záverečná reč Eda Harrisa a jeho objasnenie vodcovi povstania o čo tam vlastne celú dobu išlo, je geniálna. Je to v podstate podobenstvo fungovania nášho sveta. Kde však logiku hľadať treba, je scéna z vagóna plnom sekerníkov v kuklách a nasledujúca rúbanica. Načo točiť niečo, čo musí byť kompletne schované mimo záber kvôli dostupnosti pre široké publikum. Ak má režisér záľubu v rozsekanom ľudskom mäse, mal by natočiť film pre ľudí, ktorí radi navštevujú Darkweb, ale tu si to mohol odpustiť.

Tento druh filmu nejako zvlášť nevyhľadávam. Náhodou to bežalo v bedni a keďže som nedočiahol na prepínač, nechal som to ísť. Myslel som, že keď vylezú na Everest a zapichnú americkú vlajku, budú žiť šťastne až do smrti. Ale oni nie! Oni tam totiž všetci ... pozor spoiler! ... pochcípali. Ale nie, srandujem, zopár ich prežije a jeden príde o všetky prsty. A to už je spoiler! Sorry!

Zo začiatku to vyzeralo ako výborná akčná detektívka, no keď sa začalo hovoriť o Jackovi Reacherovi a vyratúvani jeho superschopností, o tom aké je ťažké ho vystopovať, lebo nepoužíva kreditné karty a podobné vychytávky ... no, zosmutnel som. Vraj nejaký dlhodobo hľadaný kriminálnik v USA, sa sám prišiel prihlásiť na políciu po desiatkách rokov skrývania sa, pretože to bolo údajne veľmi vyčerpávajúce žiť mimo systému. Keď chcem vidieť nejakú marvelovku, pustím si marvelovku so superhrdinami. No vlastne nepustím, lebo nechcem.

Willa Ferrella mi začína byť fakt ľúto. On hrá v každom filme toho istého magora. Amerických komédii sa trochu bojim, kvôli humoru, ktorý ide často cez čiaru. Ale tu mi prišiel úplne nezávadný. Nič explicitné alebo extrémne trápne tam nebolo. Skôr mi vadili tie typy charakterov, ktoré reprezentovali jednotlivý herci. Teda aspoň niektorí. Najnormalnejší mi prišiel fakt asi Mark Wahlberg a aj tá jeho bývalá žena (jednotku som nevidel). Chlap, ktorý časom pochopil, že nie je treba si stále niečo dokazovať za každú cenu.

Prvýkrát som to ani poriadne nezačal pozerať, lebo som si myslel, že to musí byť pre deti, keď sa tam objavili hentí dvaja pubertiaci. Keď sa neskôr ukázalo, že sú to nejakí špeciálni vládni agenti, ktorých na slovo poslúcha zásahová jednotka, povedal som si - A dosť! Nakoniec som tomu dal šancu. Silná stránka filmu je neuveriteľná nápaditosť akou sú vyobrazené jednotlivé mimozemské svety. A to nemám na mysli iba vizuálnu stránku. To dnes zvládne kde-kto. Narážam na trhovisko uprostred púštnej planéty, ktoré sa celé nachádza v inej dimenzii, takže si zákazníci musia nasadiť špeciálne okuliare, aby mohli nakupovať.

Od čias pádu slávneho CZ Torrentu a konca pirátstva v českých a slovenských zemích, som zostal odkázaný iba na to, čo bedňa dá. A tak namiesto sledovania intelektuálnych drám, pri ktorých sa treba pekelne sústrediť na každú minútu, aby som nestratil niť, musím sem-tam pozrieť aj nejakú tú akciu. Keďže tatko Liam sa zo zásady neprepína a bola tu prítomná aj nejaká zápletka, nebol problém to dopozerať do konca. Mohol som aspoň kukať do mobilu, kým tatko Liam mlátil darebákov.

Malo to takú kubrickovskú atmosféru (dlhočizné scény), no napriek tomu ma to bavilo pozerať. Vekom som získal schopnosť vnímať napätie iba sledovaním dialógov. Réžia si dala záležať, aby biblické posolstvá nemohli byť nejako prekrútené. A ten Kristus mi bol furt nejaký povedomý. On ten Max von Sydow bol niekedy aj mladý? Otče? Takže teraz už nemusím čítať Nový Zákon, keď som toto absolvoval? Ale nie srandujem! Bude to moje novoročné predsavzatie.