*CARNIFEX*

Dvaja "feťáci Kriss a Kross" zájdu jedného dňa do starej opustenej nemocnice, kde chcú zapiť žiaľ. Jeden z nich totiž miluje dievča z vyšších vrstiev. Šanca na perspektívny vzťah je teda tak reálna, ako vyhrať Euro Jackpot. Potom ako zídu do samotných útrob a vystraší ich "ratlík menom doberman", schovajú sa do jednej zo zadebnených miestností. Tam objavia ženu, ktorá disponuje "čarom" nesmrteľnosti. "Podnikavý duch" jedného z nich začne pracovať na plné obrátky. Na uvedené miesto začne vodiť "kamošov z mokrej štvrte". S neznámou si užívajú nezáväzný sex za peniaze. Nakoľko sa v druhom z kamarátov ozve zlé svedomie, začína zvádza vnútorný boj morálnych hodnôt. Psychologickú drámu, ktorá vyobrazuje dva rôzne pohľady, dvoch podobných ľudí na jednu a tú istú vec - 50 %.

Horor zobrazujúci súboj na život a na smrť medzi bezdomovcami, žijúcimi v metre, ktorým zachutilo "ľudské" Ratatoullie a skupinke mladých ľudí, ktorí sa po nešťastnej zhode náhod dostanú v nesprávny čas na nesprávnej miesto. Klasická vyvražďovačka lepšieho priemeru môže začať - 65 %.

Najväčšou "zbraňou" tohto mysteriózneho filmu o žene ktorá sa snaží nájsť svojho nezvestného manžela spočíva v samotnom príbehu. To je presne to čo chýba väčšine americkým filmov. Avšak jeho prevedenie na rozdiel od tých amerických zaostáva ako francúzsky Peugeot 205 za Subaru Impreza na pretekoch Nascar v Michigane. Hlavne pre tieto dôvody je z môjho pohľadu tento film len lepšou "TV inscenáciou", ktorá nadchne len na efekty nenáročného diváka. Samotný záver ponúka nadštandardné rozuzlenie čo je pre mňa dostatočný dôvod pridať o jednu * naviac. Svojím romantickým poňatím je však tento film vhodný skôr pre nežnejšie polovičky či gayov - 55%

Od prvej sekundy s veľkým rešpektom tváriaci sa psychothriller zaváňajúci mysterióznom rozprávajúci príbeh o odcudzení, brutálnom zohavení maloletej dcérky jednej obyčajnej rodine, ktorá si to vôbec nezaslúži. Do poslednej sekundy sľubujúc kráľovské vyvrcholenie. A čo bolo potom? Oči pre plač a zaťatú päsť uloženú do džbánu na ľad pre šampanské s krvavými hánkami po úderoch do steny zato, že človek čakal 90 minút na niečo čo ani z ďaleka nedostal. A horor? Ani omylom. Jedine tak veľmi silná predstava príbehu do skutočnej reality - to je, ale málo, pramálo. Dnes už nestačí povedať: "U nás v pivnici straší."

"Poňekud, níbrž, poňevač" sa pre mňa osobne jedná o amatérsku sračku s totálne, ale totálne primitívnym, prijebaným chovaním všetkých retardovaných obetí mäsového vraha chodiaceho v maske z Terminátora 1 s kamerou s laserom na ramene ala mimozemskou "kušou" Predátora, musím povedať, že okrem fakt slušných vrážd, ktoré sú vyobrazené skutočne nadštandardne nie je nič čím by ma tento veľkým amaterizmom zaváňajúci horor zaujal. Miestami dosť trápne, u mňa na hrane balancujúcich myšlienok - vypnúť, prepnúť. 90 minút skutočného napätia čakania kedy to už KONEČNE skončí my ponúklo zážitok na ktorý tak "ľahko nezabudnem".

Potom ako sa mladý čínsko-americký pár po troch rokoch vracia z Ameriky späť do Číny kvôli pohrebu strýca začne ich malý syn vidieť duchov. Neskôr sa ho zmocnia a matka dieťaťa musí o jeho život zvádzať tvrdý súboj. Všetko však má svoje príčiny. Matka musí pre záchranu svojho syna vyriešiť 50 rokov starú záhadu ducha mladej dievčiny, ktorá pracovala v továrni onoho strýca. Horor obsahu jednu silnú ľakačku a asi 2-3 slušné scény. Príbeh má "šťastný" koniec a je podobný toľkým jeho predchodcom, že v nom nenájdete nič nové. A aj tu je to len o tom - niečo za niečo. Vyriešiš záhadu a "my" budeme dobrý. Dva a pol * - o štipku lepší priemer.

Skupinka mladíkov Carda, Retarda, Jozefina Mutzenbcher a Pretty Woman sa na podnet Cardu rozhodnú vypátrať 20 ročný "bohom zabudnutý", zakázaný horor, ktorý bol natočený opovrhovaným, zvráteným, zabudnutým, nezvestným režisérom "Hitchcockovým" bratrancom z tretieho kolena. Na miesto natáčania do zapadákova tretieho druhu ich zoberie, znovuobjavená, samotná dcéra režiséra, prostitútka Jozefína. Tej však v skutočnosti nejde o objasnenie straty nikdy svetom nevideného onoho hororu, ale o dokončenie samotného "veľdiela" . Horor je klasickou vyvraždovačkou, ktorá je síce lepší priemer video filmu, no napriek tomu neprekvapila ničím, čo by ma zdvihlo zo sedačky. 60 %.

Presne pre tieto dôvody nelietam. A ja by som si na rozdiel od "kamoša" J*A*S*M zobral domov tú blondsku .. ale každému podľa chuti :)

Skupinka amerických športovcov odchádza na Ukrajinu do mesta Odesi. Noc pred odchodom podaktorí navštívia párty, vďaka ktorej zmeškajú spoj na presun. Jedinou a poslednou možnosťou sa stáva cesta vlakom. Toto však nie len tak obyčajný vagón pre cestujúcich. Boj o život sa môže začať! Horor tak veľmi podobný tomu našemu, "slávnejšiemu" Hostelu. Kde sa vraždilo pre "zábavu", tu je to pre "dobro" ľudí, ktorí nemajú hlboko do vrecka a ich jedinou záchranou života sa stáva nová oblička či srdce. Všetko v tomto horore sme už niekde videli. Nie je tu nič čím by prekvapil. Gore je vskutku vydarené a fanúšik hororu si príde na svoje. Škoda toho rozuzlenia. Nebyť záverečnej, nelogickej "debility", kedy mladá ( 50 kg ) slečna po niekoľkých úderoch päsťou, či dokonca kopancov do ksichtu ( od "pandrláka" vyzerajúceho ako Golem, ktorý nemal problém posunúť vlak RUČNE!! ), všetko "ustojí" a navyše svojho protivníka dokáže, jedným chmatom, ala Warrior, "zlomiť", mohlo to byť o jednu hviezdu navyše - 60%.

Len ťažko horko možno uveriť, že naša hlavná hrdinka bola natoľko "zhovievavá", že dokázala prekúsnuť vraždu vlastného muža teenagerom a navyše sa s ním chodiť ukazovať po školách kvôli besedám o tom čo dokážu urobiť z detí drogy či alkohol. Ak je tento film naozaj podľa skutočnosti tak je Katy buď tak silne veriaca, alebo tak silne blbá, alebo ešte horšia kombinácia, spojenie - silno, blbo veriaca. Každopádne odpustiť vraždu osobe vlastného člena rodiny, ktorú sme natoľko milovali mi príde viac ako choré. Záver filmu s autentickými zábermi z telocvične školy na Sama Chalúpku v Prievidzi mi príde zase raz také, "cukrovsky" americké kde si všetci tak krásne odpúšťajú - tiež ste si všimli ten nevynútený potlesk??. "Nádherná" krajina tá naša Emerika - škoda, že je oceán taký "malý" - sú príliš blízko Európe. A ešte k prípadom vrážd maloletými - treba im odpúšťať - ved sú to len deti. Veď keď to spraví 16, 17 roční - vôbec, ale vôbec nie je predpoklad, že príde niečo "lepšie". Jedni detská vraždia z dôvodu, že sú z bohatých rodín, majú všetko a nudia sa, druhí preto, že sú zo sociálne slabších rodín, vrie v nich závisť, alebo proste len nedostali slušného vychovania, lebo vyrastali v ťažkom prostredí - stačí si len vybrať. Nakoniec za všetko môže predsa spoločnosť. Netreba však podotknúť a hlavne ZABUDNÚŤ, že sme jej súčasťou. A riešenie?? Treba len kývnuť plecami a povedať - NUŽ UŽ JE RAZ TAKÁ DOBA, ČO SA DÁ ROBIŤ, VEĎ NÁS SA TO (momentálne teraz) PREDSA NETÝKA ..