*CARNIFEX*

S takýmito oko i rozum urážajúcimi KOKOTINAMI netreba mať žiadne zľutovanie. Keď si skupinka ľudí, stojaca za zrodom obdobných amatérskych trápnosti, neváži diváka ako takého, nevidím najmenší dôvod, prečo by som mal JA zachovať rešpekt voči nim.

Herecky bravúrne zvládnuté, no zato extrémne pomaly podané drama, ktoré namiesto emocionálnych prejavov, vsádza všetky karty na mĺkvu atmosféru. Námetom zaujatý, rozuzlením vábený, spôsobom prevedenia miestami “bolestivo” unudený. Mám rád kórejskú romantiku, no toto išlo úplne mimo moje citové zmysly, pričom dojatie, ktoré od snímkov tohto druhu priam očakávam, by som dosiahol iba v prípade krájania päť kilogramového vrecka cibule.

Za svoju “divácku kariéru” som videl toľko nehororov, čo boli údajne horormi, že takýto vraj thriller, je pre fanúšika žánru väčším zážitkom, ako mnoho iných snímkov, neoprávnene zaradených tam, kam absolútne nepatria. “Kitamura” ma doposiaľ ani raz vyslovene nesklamal (No One Lives, Versus, The Mignight Meat Train), práve naopak, pričom aj v prípade “Downrange”, sa jedná o pomerne zaujímavý, živý, “zábavný” slasher o sniperovi a “turistoch”, ktorý napriek pár nelogickým pasážam, bavil od začiatku až do samotného, úplne tupého, primitívneho, sarkastického konca, vďaka ktorému si tento počin nezaslúži nič iné, ako hviezdu navyše !!!

Keď sa "hodnotám z presvedčenia", postaví do cesty "láska". Neskutočne námet, zaoberajúci sa problematikou "rasizmu" ...

Obsah k filmu od užívateľa "gegina31", vyvoláva väčší nepokoj, ako samotný počin, a to je fakt veľká škoda. Dokumentárny snímok "Truth About Violence", zaoberajúci sa obdobnou témou, stojí viac za pozornosť.

“Rómsku či prisťahovaleckú” problematiku “riešiaci” zombi snímok, ktorého pointa jasne preukazuje, že znovu zaradenie do mravnej, respektíve kultúrnej spoločnosti, ani zďaleka nemusí naplniť očakávania “verejnosti”. Moja “myšlienka” je samozrejme scestná, “mierne alebo viac” cez rámec, no čo sa vďaka určitým jednotlivcom deje za hranicami štátov, ktorých občania “dobrovoľne” podali pomocnú ruku, je s nadsázkou zobrazené v tomto ľahko nad priemernom, myšlienkovo zaujímavom počine. Dalo sa, za ten nápad sa to sledovať oplatí, no za tú vizuálnu a bohužiaľ takmer minimálnu snahu o využitie horor “efektu”, fanúšik žánru zrejme nadšený nebude.

“Cisárov pekár, pekárov cisár” po Juho Kórejsky, poňatý na vážnu tému, s občasnými komediálnymi prvkami. Nadšený od úvodu až do samého konca.

Ťažko sa hľadajú akékoľvek slová. Toto je jeden z najsmutnejších filmov aké som kedy v živote videl, ktorý by sa dal kľudne zrovnávať s podstatne známejším, pre mňa osobne najkrajším filmom všetkých čias: “A Moment to Remember”. Pokiaľ niekto nájde dostatok “odvahy”, a siahne na tento klenot, mal by vedieť, že je extrémne náročné odhadnúť ten správny čas na jeho sledovanie. “Držím Vám palce priatelia ...”

Vážna téma podaná pomerne strohým spôsobom, bez emocionálneho popudu. Nebyť pasáže v súdnej sieni, neviem či by som vôbec mihol brvou. Je to fakt škoda, lebo vzhľadom k problematike, by mal takýto snímok vyvolať väčší citový “výbuch”, ako si len bezstarostne plynúť. Taktiež ma prekvapilo, že je bez akéhokoľvek “odkazu” či hlbšej myšlienky, čo už na dnešné pomery hádam ani nebýva zvykom. Film je to dobrý, “o tom potom”, no z celkového hľadiska som očakával viac, pričom ani akýsi “záver na náhodu” k celkovo lepším dojmom nenapomohol.

78 minútová, temná sonda do duše zlého muža, odohrávajúca sa v dvoch časových líniách, pred a po skutku, kedy šestica ľudí, nedokázala viac akceptovať ubližovanie členom vlastnej rodiny, a tak zobrala spravodlivosť do vlastných rúk. Presne takto to v mnohých prípadoch dopadá. Ten čo si to najviac “zaslúži”, nakoniec zo všetkého vyjde ako "víťaz", pričom potrestaní budú ostatní, keďže zákon, ale i ľudia, ktorí ho vzhľadom k výkonu povolania "využívajú", nevedia čítať "medzi riadkami". V mnohých prípadoch totiž fungujú ako naprogramované roboty bez rozumu, a preto je verejná mienka policajtov s prívlastkom: KOKOTI, v niektorých prípadoch, snáď aj zaslúžená. Všetko potvrdzuje výstižný krátky dialóg z filmu: otázka: „Podľa vás mali na výber?“, odpoveď: „Z pohľadu zákona je to irelevantné!“. Bohužiaľ, ľahostajnosť je hlboko vrytá do našej mysle, netýka sa nás to, a tak to nie je „náš“ problém. TAK TO SKRÁTKA JE A INAK TO ZREJME UŽ NEBUDE ..