Hortensia

...vraj "socialistická komédia o mládeži"

Formou silné, uhrančivé až umelé, psychológia zlyháva a k záveru sa pridáva moje škrípanie zubov. ( Spoiler: Film mierne zavádza. Potraty, ktoré sa udejú pred očami Cannes, bývajú korunované cenami a nie slzami. ;)

∞ Die Geschichtes aus Auschwitz ∞

!

Nie, film vôbec nestojí za veľa. Je síce neskonalé dobromyseľný, no umelý, odtrhnutý od života a životnosti, bez ktorej umiera každý film, je plný prepiatych alegórií, dokonca trpí aj na konvenčné herectvo. Forma veľmi zaostáva za obsahom. Ale vďaka za Babettinu hostinu, ktorá prináša zmierenie, rozorvanosť svetskosti a náboženstva sa ruší, každému sa dostane z toho milosrdenstva, ktoré postráda. Aj z toho, čo už má. Zo všetkého. (A najväčším darom pre umelca je darovať sa.)

Most, ktorý by spájal muža z jaskyne spred 3000 rokov a súčasný Paríž za rannej zory, neexistuje. ...neexistuje, pretože všetko je TERAZ. Žiadne spájania, či analógie. Okamih, keď zaznie Durasovej hlas, husľové sláky a na Champs Élysées sa rozvidnieva, je nedeliteľný.

(Neveriacky hľadí na mnohosť absurdna a zla. Obe sú nepochopiteľné.) Len neúnosnosť... A akoby sa v nej všetko napĺňalo, až po samý okraj. Plnosť bytia a jeho zmar.

Explicitný hnus. Navyše, čo zrejme filmu uberá jeho šancu zaujať jediným možným spôsobom - šokovať, desiť, či navodiť dávenie u diváka - neprichádza. Ten je dnes príliš otrlý a všetky premrštené kvázi zvrhlé fantázie ho nechávajú chladným. Jediné, čo snímka zobrazuje pravdivo je snáď spojenie rozkoše a krvi... Na smiech je aj snaha zasadiť do obrazov nejaké spojivo, ktoré by chcelo filozofovať a "nastavovať zrkadlo dobe a spoločnosti".

Axolotl je stratený. Sponzorujem axolotlov z vlastných útrob, na moje trovy. S axolotlami k plnším dňom, teda plnším snom... Čas im tečie, nie beží. More ako mesto, všetko splýva. Chameleón svetom vzdialený.

Číra alchýmia.