Hees

Školské prostredie nie vždy znamená generické (bežné) anime, ktoré nájdete na každom rohu a tu to platí dvojnásobne, lebo vlastne ide o to, že sledujeme osud školského orchestru a vo svojej podstate častokrát nepôjde len o hudbu, ale aj o vzťahy. Ak sa budeme baviť striktne o hudbe tak nečakajte niečo veľkolepé a to hlavne čo sa týka repertoáru skladieb, lebo členovia orchestru vo svojej podstate často cvičia a často cvičia dokola to isté. Spomeniem ešte pred ďalším rozborom animáciu, v tomto prípade ide o maximálnu možnú kvalitu, aj čo sa týka roku, v ktorom píšem tento komentár, maximálnu možnú kvalitu animácie, ktorú môže hudobné anime poskytnúť, s veľmi pekne nakreslenými hrdinami a ešte krajšími krajinkami. Jediné čo by sa dalo viac by už bolo len zapracovať nejaké špeciálne efekty, alebo špeciálne prvky animácie, ktoré by divákovi priniesli nejaké ďalšie emócie, ale priznám sa toto mi nechýbalo. Špeciálne chcem podotknúť, že ak Vám bude nejaký charakter vadiť, že sa chová divne, tak počkajte do druhej série, tam sa dozviete viac (len preto, lebo som v dobe písania komentáru už videl, aj druhú sériu a filmy). Vzťahovo ma toto dielo bavilo asi najviac, hlavne preto, lebo nebol skoro vôbec dôraz na súťaživosť medzi školami, bol síce dôraz na súťaživosť medzi členmi orchestra, ale v konečnom dôsledku nešlo potom už o súboj s nejakou druhou školou, kde by sme si vypočuli ako hrá iná škola, ale len sme nejako zistili, že hľa čo je vlastne výsledok. Je to dané hlavne obrovským množstvom často nezaujímavých charakterov v orchestre, nie nezaujímavých, lebo by boli zle napísané, ale preto, lebo členov tohto orchestra je naozaj dosť, takže sme sa sústredili hlavne, aby sme pochopili aspoň časť z týchto členov orchestra a priestor teda vôbec nebol na predstavenie nejakých súperov. Páči sa mi, že v Hibike! Euphonium má, aj Noboru Taki zaujímavý príbeh za sebou, aj Tsukamoto je zaujímavý a v druhej sérii oveľa viac charakterov dostane svoju vynikajúcu hĺbku. Hlavná hrdinka Kumiko, má vynikajúcu osobnosť, hlavne dokáže často veľa počúvať, ale zároveň posúva ostatné charaktery dopredu, aj keď je pravda, že Kumiko najviac posúva dopredu zas Reina.

Tretia séria kvalitou trocha slabšia ako druhá, hlavne, že tu nie je niečo čo by tak šokovalo ako v druhej, to je asi ten najvypuklejší rozdiel v tomto partikulárnom prípade. Ono mi to pripadá, že jednotlivé série idú podľa približne rovnakého kľúča, najprv jemne diváka uspávajú, potom ukazujú nejaké ľudskejšie časti Ayanokoujiho a nakoniec to nejakým záhadným spôsobom otočia, že on je ľudská "kalkulačka", že on sa snaží všetkých využiť a použiť. Ayanokouji, ale často takto nepôsobí, tak potom mi to pripadá dosť zvláštne toto z neho urobiť na koniec každej zo sérii. Inak netreba toto celé brať ako kritiku, ja len opisujem ako je anime postavené, inak hodnotenie zodpovedá tomu, že som sa veľmi bavil, tak isto ako pri sérii predošlej. Samozrejme je zvláštne, že na koniec vždy dostaneme tie najdôležitejšie informácie, aby nás to navnadilo do ďalšej série. Stále ešte nevieme úplne presne čo všetko sa dialo v Ayanokoujiho minulosti, ale postupne sa nám to trochu odhaľuje. V tretej sérii máme podľa mňa aj trocha novinku, že jednotlivý vodcovia si tak nejak zaujímavo pomáhajú, síce takticky, ale je to naozaj zvláštne. Dúfam, že nakoniec v štvrtej sérii nezistíme, že to je skrytá háremovka, lebo okolo hlavného hrdinu sa začína čoraz viac zhlukovať žien, aj keď s povahou hlavného hrdinu by to bolo asi nemožné (dovolil som si zažartovať). Inak je to vlastne vo svojej podstate to isté, premyslené súboje mozgov o to, kto bude v akej triede a kto bude mať aké postavenie na škole, hlavný hrdina pracuje v tichosti z pozadia, ale už ho čoraz viac ľudí odhaľuje.

Konečne anime, v ktorom hlavná hrdinka nie je ani OP (príliš silná), ani zero to hero hrdinka, že by sa jej sila zmenila tak, že by bola no príliš silná, ale by to zopár dielov trvalo. Ten začiatok má neskutočnú kvalitu a aj animácia je vynikajúca (tá je vynikajúca celé anime), samostatná Ivy ma baví viac ako potom, keď tam má viac "kamarátov". Bol som pozitívne prekvapený a prvých šesť dielov som sa nevedel dočkať na ďalší nový diel, aj keď Ivy len vlastne lovila a prežívala so Sorom nové a nové malé bezvýznamné dobrodružstvá, bezvýznamné z hľadiska sveta, z jej hľadiska sa stále vyvíjala a stále bojovala ďalej napriek nepriazni osudu a skúškam, kde jej osud hodil stále nové polená pod nohy. Ten pozitivizmus a to, že sa nikdy nevzdala potom v divákovi zanechá veľmi príjemný pocit a akceptáciu, aj toho, že sa človeku stanú zlé veci v živote, ale treba ďalej a ďalej bojovať a možno raz vyjde, aj slnko a ak nie cestou sme sa nikdy nevzdali a toto je presne Ivy "mentalita". Prvý šesť dielov je teda naozaj najlepšia kvalita dobrodružného anime, druhá polovica začne byť "väčšia" s viac rôznymi charaktermi a tam sa tá atmosféra začne občas rozpadať a začne sa rozpadať, aj celkový pocit nadobudnutý dovtedy, nemení sa síce anime na absolútne niečo iné, ale už je Ivy len stredom niečoho oveľa väčšieho, čo mňa osobne vôbec tak nezaujímalo, ako začiatok jej cesty a vytratila sa taká komorná atmosféra putujúceho dievčaťa. Ono to nejde nejak strmhlav dole kvalitou v ničom, len už to pre mňa osobne nebolo také, že by som si povedal wau, povedal som si len dobre je to stále zábava. Ivy samozrejme získa nejaké nové schopnosti, ale paradoxne také, ktoré sa dajú viac využívať skupinovo, čo je naozaj veľmi zaujímavé, vyvíja sa aj Sora a ten je v každom prípade vždy milý spoločník. Osobne vlastne nechápem načo toto dielo je aj Isekai, tie prvky toho tam boli využité minimálne a bolo to doslova zbytočné, len to hlavná hrdinka zopár krát využila, že sa to používalo ako barlička, aby sa jej lepšie darilo, podľa mňa by na to stačil Sora, aby jej pomáhal.

Keby som mal Majo to Yajuu zhodnotiť veľmi rýchlo povedal by som, že to je dospelejší D.Gray-man, teda aspoň mne to svojou atmosférou pripomínalo toto staršie anime. Nie každý, ale pozná D.Gray-man, tak si to rozoberieme podrobnejšie. Príbeh je naozaj dospelejší, má také znaky hlavne z dôvodu, že skoro vôbec neobsahuje nejaké infantilné vtipy, ktoré by mali rozosmiať divákov, ale obsahuje absolútne iné prvky. Bohužiaľ pre diváka je prvých pár dielov naozaj nie dostatočne zaujímavých a to predloha tomuto dielu, má výrazne lepšie hodnotenie. Dôvod je jednoduchý, rozdelenie na zopár menších príbehov, škodí tomu, aby ste začali mať v láske nejaké postavy a okrem hlavných hrdinov ani neviete, či nejaké znova uvidíte, alebo nie. Dalo by sa to aj inak, napríklad keby minulosť postáv ukázali skôr, alebo vlastne, keby robili to čo začali robiť k absolútnemu koncu anime. Kvalitatívne obstoja jednotlivé postavy a ich povahy, toto je práve v tomto diele dosť nadpriemerné a to dokonca sú dosť kvalitné, aj vedľajšie postavy. Vedľajšie postavy sú dosť kvalitné, aj bez toho, aby sme mali šancu ich nejako hlbšie spoznať. Zaujme aj ústredná dvojica Ashaf a Guideau, ale inak ako by som si myslel na začiatku, postupom času som pochopil, že tieto dve osobnosti sa k sebe nie úplne hodia a presadzujú si všetko medzi sebou silou, ale toto mi vôbec nevadilo. Smutné je aj trocha to, že u takýchto diel častokrát kvalita postupom času klesá, ale tu naopak išiel celý počin hore čím sme videli viac dielov, ale zostáva tam taká pachuť, toho, že sme pozerali nejaké mini epizódne príbehy, ktoré vlastne nič extra pre hlavný príbeh hlavnej dvojice neznamenali a snažili sa nám týmto vlastne tento príbeh predať, aby mohla byť napríklad druhá séria. Bohužiaľ za mňa musím povedať, že nepodarilo sa, ale do budúcnosti sa to môže oveľa zlepšiť, ak sa s týmto bude ďalej pracovať napríklad v ďalšej sérii.

Kultová hra Nier Automata dostala svoje anime, ktoré sa snaží napodobniť atmosféru hry. Napodobniť atmosféru hry je veľmi ťažké, až nemožné a to hlavne z dôvodu, že Nier má špecifickú atmosféru, kde sa buduje vzťah k hlavným hrdinom veľmi pomaly, je to spôsobené tým, čím hlavný hrdinovia sú. 2B a 9S sú androidi, to znamená, že sa len približujú chovaniu ľudí a teda vytvoriť dielo, kde začne mať človek rád niekoho strojového nie je vôbec jednoduché. Nehovoriac o tom, že s 2B sa vo svojej podstate stal najviac používaný cosplay vo svete, napriek tomu, že hru hralo nie až také kvantum ľudí. Otázka znie, podarilo sa tvorcom dosiahnuť atmosféry hry? Za mňa čiastočne áno a hlavne preto, lebo sa tu išlo na istotu, vytvoriť príbeh, ktorý bude dobre zasadený do toho sveta a vôbec neriskovať. Môže tu byť otázka či sa oplatí pozerať anime, keď existuje hra. Anime je hre dosť podobné, ale napriek tomu je veľa vecí nových a teda oplatí sa stráviť čas pozeraním anime, aj keď ste hrali hru (ja som hru hral). Graficky či animačne dostávame vynikajúci počin, ktorý má svoju kvalitu a udržiava si ju celú dobu napriek istým problémom s vysielaním jednotlivých dielov. Veľa divákov môže mať problém s odťažitým príbehom. Čo tým odťažitým myslím, ono niekedy tam chýbajú trocha emócie, je to ako Ergo Proxy, je to proste ladené viac filozoficky, toto je dielo proste, ktoré chce, aby ste sa zamysleli, ale nie hneď a nad nejakými vecami, ale kladie Vám celok na zamyslenie. Budovanie príbehu a sveta má v tomto prípade naozaj prednosť a niekedy, aj nad formou ako to tu je prezentované, ale toto robí NieR:Automata Ver1.1a naozaj výborne.

Mne sa toto anime páčilo, ale má to hrozne veľa skratiek v príbehu, po animačnej stránke je to podpriemerné, súboje sú zlé, veľa charakterov je zámerne plochých (chápem, že za to, lebo je to hra) a tak je ťažké nejak povedať, že toto je kvalita. Keď si to máme nejak rozobrať celé do podrobností, skratky v príbehu sú také, že niečo spomaľujem celé anime a následne to vyriešim, niečo sa deje s hlavnou hrdinkou, vyrieši to za minútu, pán démonov má skratkovitý príbeh čo by napísalo päť ročné dieťa o pol šiestej ráno. Tak a teraz animačná stránka, občas sa na to ťažko v konkurencii dnešných anime vôbec pozerá. Ploché charaktery? Traja uchádzači o Aliciu sú úplne mimo, chápem, že sa chovajú ako v hre, ale za pár dielov sa z nich stanú bábky, neviem čo bolo viac otravné a či to bol zámer. Neviem to hlavne pre to, lebo tu máme jeden vynikajúci mužský charakter Patricka, teda no vynikajúci, je priemerný, ale keď je v konkurencii tých troch tak vyniká úplne. Yumiella ma samozrejme bavila najviac, problémom u nej je jediná vec, často veľa vecí nechápe, úplne základných vecí čo pochopí každý a ono sa to strieda, raz to je vtipné, inokedy som si skoro šiel trhať vlasy. Romantika medzi hlavnými hrdinami nefunguje, zámerne nefunguje ja to chápem, ale potom nechápem ten koniec. Ďalšie chyby, ktoré môžem spomenúť, situácia s Ritou, rodičia Yumielly, jej agenda pomôcť ľudom čo sa jej podobajú, nebudem, ale vysvetľovať prečo, aby to nebolo veľa spoilerov. Okrem týchto všetkých vecí je to fakt zábavné, keby sa vyriešili tie neduhy v príbehu, tak by som prekonal, aj obrovsky znížený štandard v animáciách, doslova hrozne vyzerajú nejaké scény na konci tohto diela, neviem či to bol zámer, ak áno nevyšiel. Je mi to ľúto, keď ma to fakt bavilo, možno by mi napravila chuť druhá séria, aj keď nemá už bohužiaľ byť o čom.

Vyšumí to čoskoro z hlavy, ale napriek tomu má Nozomanu Fushi no Boukensha svoju kvalitu. Samozrejme dá sa tu nájsť zopár slabších dielov, nejaké tie zbytočné misie, kde Rentt proste "neleveluje" tú svoju postavu na vyšší level v tom jeho pomyselnom rebríčku, aby sa čoraz viac blížil k tomu, aby bol človek. Druhé samozrejme je aj to, že anime vlastne má taký trocha bežnejší ciel, alebo celkovo cieľ Rentta nie je nejakým hĺbavý je doslova obyčajný vo všetkých smeroch. Rentt tak isto nie je nejaká super vynikajúca postava, ktorá by ma ohúrila. Toto všetko sa tomu dá vytknúť a to ani nehovorím o tom, že anime zámerne spomaľuje dej či už tými zbytočnými dielami, alebo tým, že nechceme na to ísť príliš rýchlo, aby nebol Rentt zas jeden z tých super silných charakterov. Ostatné všetko, ale funguje, rozprávanie príbehu je dobré, svet vyzerá tiež byť kvalitný a dostávame skôr pomenej súbojov, ale dostávame dobré korenie každého anime a to zopár zaujímavých záhad. Záhad dostávame čoraz viac a ja sa dosť teším, kedy sa budú odkrývať (ak sa niekedy budú). Lorraine je dobrý charakter, dynamika medzi ňou a Renttom bola taká normálna, nedá sa povedať, že by boli najlepšia dvojica aká existuje, ale dá sa z určitosťou povedať, že zatiaľ ma zaujíma viac Lorraine ako Rentt.

Popravde toto je celkom zaujímavé a bavilo ma to veľmi, až na posledné dva diely som stále premýšľal či by som tomuto dal štyri, alebo päť hviezd. Bohužiaľ posledné dva diely sú tak na dve hviezdy a sa to tam istými maličkými krokmi normálne začalo meniť na háremovku, bez záujmu hlavného hrdinu Usata (on sa o ženy nezaujímal skoro vôbec). Áno všetko možné sme už videli a áno je to klasické isekai, bez nejakého špeciálneho nápadu a pre mňa rozhodne nie je špeciálny nápad to, že hlavný hrdina používa heal (uzdravovanie). Nejde o anime, v ktorom je hlavný hrdina OP (veľmi silný) hneď z počiatku, ale musí na to trénovať a vlastne ak Vám poviem, že Usato ani nie je veľmi zaujímavý, nebudem ďaleko od pravdy. Usato je taký klasický hrdina čo chce všetkým pomôcť a proste urobí všetko pre to a klasický hrdina je, aj napriek tomu, že má aspoň vtipné reči k Rose. Tu sa dostávame k tomu, v čom je toto anime "klenot" (nie päť hviezdový), Rose je proste unikátne dobre napísaný hrdina, má vynikajúcu minulosť, zvláštnu charizmu napriek tomu aká je prísna. Rose vo svojej podstate zachraňuje toto dielo na nadpriemerné, lebo všetky interakcie a vtipné situácie, vlastne úplne všetko čo stojí za to produkuje Rose. Usato a Rose spolu tvoria neskutočne vtipnú dvojicu, aj napriek tomu, že ide o dvojicu učiteľka, žiak. Suzune je celkom fajn charakter, sú tam dobré náznaky, Kazuki mi pripadal nanešťastie príliš "plochý" (nie že by mu chýbali prsia), proste bol nezaujímavý, nudný, absolútne mi bolo jedno, že tam bol. Ďalší problém čo môže toto dielo v budúcnosti mať je nastavená latka "Rose", teda myslím tým, že tak dobrý charakter ťažko zreplikujú znova a všetky ostatné budú zákonite menej kvalitné. Záver je teda jasný, súbojov bolo pomenej, vtipné to bolo veľmi, ale len za interakcie medzi Rose a Usatom, ale nakoniec odporúčam pozrieť.

Bling Bang Bang Born, druhá séria Mashle je vlastne "Chuninská zkúška" len namiesto Orochimara v Narutovi príde Innocent Zero. Bohužiaľ paradoxne a to je naozaj veľký paradox sa mi zdalo, že je lepšia prvá polovica Mashle (tejto druhej série) ako tá druhá. Čo si myslím, že tá druhá polovica mala byť ako keby vyvrcholením, pre mňa to bolo pozeranie na niečo čo som všade inde videl lepšie spracované. Máme tu naozaj podstatnú chybu tohto počinu a tou je mágia, v tak malom počte dielov sú proste tie magické schopnosti niektorých hrdinov nie dosť uveriteľné, nemajú dostatočné vysvetlenie pre svojich divákov a divák teda dostáva súboje, kde nevie kto čo použije a vlastne ani nerozumie tomu na čo sa pozerá. Absolútne všetko k tomu nadväzuje, lebo ak Mash, s niekým bojuje čo vlastne dostaneme jeden medailónik krátky o tom hrdinovi, že aha to je nejaký vynikajúci "superman", my nevieme legitímne vo svojej hlave odmerať jeho silu a teda nevieme či tam je wau efekt a nevie sa tento wau efekt pre diváka dostaviť. Preto za mňa žiadne súboje v tomto nefungujú, funguje len to ako "smiešne" všetci hlavného hrdinu podceňujú a on je vlastne hrdina, čo všetkých zachráni, áno tento koncept pre diváka bude vždy v anime fungovať, ale tu to nie je dobre spracované a nikoho to ani nezaujíma. Takže čo všetkých zaujíma u Mashle? Ja by som povedal, že komediálna časť, bohužiaľ v druhej sérii dostala "komediálna časť na frak" a to hlavne z dôvodu toho, že sme dostali absolútne presne to isté ako v prvej sérii, bez nových nápadov sa predsa nemôžeme smiať na presne tom istom dokola a priestor na nápady tu fakt existuje, jednotlivé postavy vôbec nie sú márne, majú čo to do seba a keď už všetko robím podpriemerne, tak mali skúsiť nájsť nejaké nové vtipy aspoň. V čom je Mashle vôbec ešte dobrý okrem openingu? Asi v tejto konkrétnej dobe je to ako romantické anime, kde sa hrdinom nič nestane, len sa budú držať za ruky celé anime a ľúbiť sa, môžete na dvanásť dielov vypnúť hlavu a napriek tomu, že tu nie je pridaná hodnota, jednotlivé epizódy príjemne a rýchlo odsýpajú. Jasné možno tomu krivdím a "tenis" bol fakt zaujímavý a vlastne mám rád, aj hlavné kladné postavy okolo Masha, ale prosím ak má byť tretia séria nech sa tam s nimi všetkými nejak pracuje a nech sa niečo deje.

Film nie je vôbec o tenise, ale o ženskej hypergamii a o tom, ako je každý muž blízko toho, aby ho žena opustila, keď k nemu stratí rešpekt. Je to vynikajúca sonda do ženskej duše a do toho ako ženy fungujú, nedostatok sily a rešpektu vyvoláva presne toto čo je v tomto filme. Ukazuje to jasný dôkaz toho, že viac lásky z mužskej strany k žene nerozhoduje to či s mužom žena rada je, ale práve naopak nedostatok lásky v seba samého. Žena nepotrebuje vôbec žiadnu lásku od muža, muž potrebuje všetku lásku, žena potrebuje muža rešpektovať a vidieť niečo v ňom čo nikto iný nevidí. Ďakujem za takúto sondu je to poučný film.