Hees

Tu sa vlastne dozviete čo robila skupina žiakov čo nevystupovali a ako cvičili a čím sa zaoberali. Podľa mňa sa to oplatí vidieť, je to síce len dodatok, ale dodáva to záujem o ďalších členov kapely. Členovia pomenovali túto skupinu Monaka. Dá sa povedať, že hlavný rozmer je taký, že sa tu dáva priestor vedľajšej postave Hazuki Katou, ono Katou je celkom dôležitá postava, aj do budúcnosti napriek tomu, že nepatrí medzi tie úplne najhlavnejšie. Ak sa plánujete zamerať na vzťahy viac ako na vystupovanie a úspechy kapely, tento diel dodáva informácie nie len o Katou, ale je dôležitý aj z pohľadu Shuuichiho, alebo Kumiko, takže tento diel fakt odporúčam pozrieť, lebo to nie je obyčajný filler (vymyslený diel), v ktorom sa nič nestane a nič sa nestane ani, keď si ho nepozriete, podľa mňa by mal svoje miesto, aj v hlavnej dejovej linke.

Chikai no Finale nie je zlý film, treba si uvedomiť, že to v prvom rade úplne nemá na Hibike! Euphonium, alebo Season 2, ale ako pokračovanie to má svoj zmysel. Kumiko je v druhom ročníku a jej role sa postupne menia a je dobré vidieť to ako sa z niekoho, kto len počúval, musí postupne stať ten čo rozhoduje. Prváci trochu vadia to je holý fakt, hlavne preto, lebo tretiaci čo odišli boli naozaj vynikajúce charaktery a tu v tomto Chikai no Finale pôsobia prváci naozaj divne, proste divák sa musí adaptovať na to, že sa charaktery proste pomenili. Emotívne a vzťahové to stále je, ale nie úplne všetky emócie sa k divákovi dostanú v dostatočnej miere, ale to je môj subjektívny názor. Ináč dostaneme v týchto sto minútach vlastne úplne všetko, emócie, nových žiakov, vzťahové problémy, konkurz o to kto bude hrať s kapelou, dosť silné nezhody medzi žiakmi, cvičenie žiakov, vystúpenie a dokonca, aj konečný výsledok ako sa kapele darilo. Sto minút je na tieto všetky skutočnosti fakt málo, ale čo sa dá robiť, ono sa im to nejak s odretými ušami podarilo, aby sa to dalo sledovať a aby som si nepovedal, že to bola strata času a je to dôležité zrejme, aj, aby sme videli vývoj a lepšie si vychutnali Season 3.

Ja reálne ani neviem, ktorá séria ma bavila viac či prvá, alebo druhá, u mňa osobne sú tak skoro úplne na rovnakej úrovni, ale v každej bolo dobré niečo iné. V prípade tejto druhej série, dostaneme trochu lepšie hranie na city (nebrať v zlom), nie prvoplánové, zároveň rozťahané na viac dielov. Ono teda lepšie fungujú emócie, keď sa niečo nevyrieši veľmi skoro, ale trvá to viac dielov. Kumiko už viac nepôsobí ako divák, toho čo sa okolo nej deje, tu sa naopak aktívne zapája a dejú sa veci jej, dojemné a vynikajúco spracované. Asuka sa posúva v tejto druhej sérii ako hlavný charakter a musím povedať, že jej príbeh bol dobre spracovaný, ešte viac zapojil Kumiko do príbehu a celé to malo emotívny charakter a tak isto občas trocha nervozitu pre diváka, že čo sa bude diať ďalej. Táto druhá séria teda má výrazný plus v tom, že Asuka sa častokrát chovala naozaj veľmi divne v prvej sérii, ale ono to nakoniec vyplynulo z toho aká bola a čím si vlastne prechádzala celú dobu. Dirigent Taki sa tiež posúva vyššie v tom, že jeho charakter dostáva výraznú hĺbku a Reina sa začína chovať viac uveriteľne, občas jej chovanie predtým vyzeralo, ako keby bola polovičný android. Ďalšie vzťahové veci boli výborné, ale keby si mám vybrať čisto len hudobné anime, tak ak sa nad tým moc zamyslím, asi je prvá séria o maličký kúsok lepšia. Druhá séria, ale výborne nadväzuje na prvú a robí veľa vecí o kúsok lepšie.

Školské prostredie nie vždy znamená generické (bežné) anime, ktoré nájdete na každom rohu a tu to platí dvojnásobne, lebo vlastne ide o to, že sledujeme osud školského orchestru a vo svojej podstate častokrát nepôjde len o hudbu, ale aj o vzťahy. Ak sa budeme baviť striktne o hudbe tak nečakajte niečo veľkolepé a to hlavne čo sa týka repertoáru skladieb, lebo členovia orchestru vo svojej podstate často cvičia a často cvičia dokola to isté. Spomeniem ešte pred ďalším rozborom animáciu, v tomto prípade ide o maximálnu možnú kvalitu, aj čo sa týka roku, v ktorom píšem tento komentár, maximálnu možnú kvalitu animácie, ktorú môže hudobné anime poskytnúť, s veľmi pekne nakreslenými hrdinami a ešte krajšími krajinkami. Jediné čo by sa dalo viac by už bolo len zapracovať nejaké špeciálne efekty, alebo špeciálne prvky animácie, ktoré by divákovi priniesli nejaké ďalšie emócie, ale priznám sa toto mi nechýbalo. Špeciálne chcem podotknúť, že ak Vám bude nejaký charakter vadiť, že sa chová divne, tak počkajte do druhej série, tam sa dozviete viac (len preto, lebo som v dobe písania komentáru už videl, aj druhú sériu a filmy). Vzťahovo ma toto dielo bavilo asi najviac, hlavne preto, lebo nebol skoro vôbec dôraz na súťaživosť medzi školami, bol síce dôraz na súťaživosť medzi členmi orchestra, ale v konečnom dôsledku nešlo potom už o súboj s nejakou druhou školou, kde by sme si vypočuli ako hrá iná škola, ale len sme nejako zistili, že hľa čo je vlastne výsledok. Je to dané hlavne obrovským množstvom často nezaujímavých charakterov v orchestre, nie nezaujímavých, lebo by boli zle napísané, ale preto, lebo členov tohto orchestra je naozaj dosť, takže sme sa sústredili hlavne, aby sme pochopili aspoň časť z týchto členov orchestra a priestor teda vôbec nebol na predstavenie nejakých súperov. Páči sa mi, že v Hibike! Euphonium má, aj Noboru Taki zaujímavý príbeh za sebou, aj Tsukamoto je zaujímavý a v druhej sérii oveľa viac charakterov dostane svoju vynikajúcu hĺbku. Hlavná hrdinka Kumiko, má vynikajúcu osobnosť, hlavne dokáže často veľa počúvať, ale zároveň posúva ostatné charaktery dopredu, aj keď je pravda, že Kumiko najviac posúva dopredu zas Reina.

Tretia séria kvalitou trocha slabšia ako druhá, hlavne, že tu nie je niečo čo by tak šokovalo ako v druhej, to je asi ten najvypuklejší rozdiel v tomto partikulárnom prípade. Ono mi to pripadá, že jednotlivé série idú podľa približne rovnakého kľúča, najprv jemne diváka uspávajú, potom ukazujú nejaké ľudskejšie časti Ayanokoujiho a nakoniec to nejakým záhadným spôsobom otočia, že on je ľudská "kalkulačka", že on sa snaží všetkých využiť a použiť. Ayanokouji, ale často takto nepôsobí, tak potom mi to pripadá dosť zvláštne toto z neho urobiť na koniec každej zo sérii. Inak netreba toto celé brať ako kritiku, ja len opisujem ako je anime postavené, inak hodnotenie zodpovedá tomu, že som sa veľmi bavil, tak isto ako pri sérii predošlej. Samozrejme je zvláštne, že na koniec vždy dostaneme tie najdôležitejšie informácie, aby nás to navnadilo do ďalšej série. Stále ešte nevieme úplne presne čo všetko sa dialo v Ayanokoujiho minulosti, ale postupne sa nám to trochu odhaľuje. V tretej sérii máme podľa mňa aj trocha novinku, že jednotlivý vodcovia si tak nejak zaujímavo pomáhajú, síce takticky, ale je to naozaj zvláštne. Dúfam, že nakoniec v štvrtej sérii nezistíme, že to je skrytá háremovka, lebo okolo hlavného hrdinu sa začína čoraz viac zhlukovať žien, aj keď s povahou hlavného hrdinu by to bolo asi nemožné (dovolil som si zažartovať). Inak je to vlastne vo svojej podstate to isté, premyslené súboje mozgov o to, kto bude v akej triede a kto bude mať aké postavenie na škole, hlavný hrdina pracuje v tichosti z pozadia, ale už ho čoraz viac ľudí odhaľuje.

Konečne anime, v ktorom hlavná hrdinka nie je ani OP (príliš silná), ani zero to hero hrdinka, že by sa jej sila zmenila tak, že by bola no príliš silná, ale by to zopár dielov trvalo. Ten začiatok má neskutočnú kvalitu a aj animácia je vynikajúca (tá je vynikajúca celé anime), samostatná Ivy ma baví viac ako potom, keď tam má viac "kamarátov". Bol som pozitívne prekvapený a prvých šesť dielov som sa nevedel dočkať na ďalší nový diel, aj keď Ivy len vlastne lovila a prežívala so Sorom nové a nové malé bezvýznamné dobrodružstvá, bezvýznamné z hľadiska sveta, z jej hľadiska sa stále vyvíjala a stále bojovala ďalej napriek nepriazni osudu a skúškam, kde jej osud hodil stále nové polená pod nohy. Ten pozitivizmus a to, že sa nikdy nevzdala potom v divákovi zanechá veľmi príjemný pocit a akceptáciu, aj toho, že sa človeku stanú zlé veci v živote, ale treba ďalej a ďalej bojovať a možno raz vyjde, aj slnko a ak nie cestou sme sa nikdy nevzdali a toto je presne Ivy "mentalita". Prvý šesť dielov je teda naozaj najlepšia kvalita dobrodružného anime, druhá polovica začne byť "väčšia" s viac rôznymi charaktermi a tam sa tá atmosféra začne občas rozpadať a začne sa rozpadať, aj celkový pocit nadobudnutý dovtedy, nemení sa síce anime na absolútne niečo iné, ale už je Ivy len stredom niečoho oveľa väčšieho, čo mňa osobne vôbec tak nezaujímalo, ako začiatok jej cesty a vytratila sa taká komorná atmosféra putujúceho dievčaťa. Ono to nejde nejak strmhlav dole kvalitou v ničom, len už to pre mňa osobne nebolo také, že by som si povedal wau, povedal som si len dobre je to stále zábava. Ivy samozrejme získa nejaké nové schopnosti, ale paradoxne také, ktoré sa dajú viac využívať skupinovo, čo je naozaj veľmi zaujímavé, vyvíja sa aj Sora a ten je v každom prípade vždy milý spoločník. Osobne vlastne nechápem načo toto dielo je aj Isekai, tie prvky toho tam boli využité minimálne a bolo to doslova zbytočné, len to hlavná hrdinka zopár krát využila, že sa to používalo ako barlička, aby sa jej lepšie darilo, podľa mňa by na to stačil Sora, aby jej pomáhal.

Keby som mal Majo to Yajuu zhodnotiť veľmi rýchlo povedal by som, že to je dospelejší D.Gray-man, teda aspoň mne to svojou atmosférou pripomínalo toto staršie anime. Nie každý, ale pozná D.Gray-man, tak si to rozoberieme podrobnejšie. Príbeh je naozaj dospelejší, má také znaky hlavne z dôvodu, že skoro vôbec neobsahuje nejaké infantilné vtipy, ktoré by mali rozosmiať divákov, ale obsahuje absolútne iné prvky. Bohužiaľ pre diváka je prvých pár dielov naozaj nie dostatočne zaujímavých a to predloha tomuto dielu, má výrazne lepšie hodnotenie. Dôvod je jednoduchý, rozdelenie na zopár menších príbehov, škodí tomu, aby ste začali mať v láske nejaké postavy a okrem hlavných hrdinov ani neviete, či nejaké znova uvidíte, alebo nie. Dalo by sa to aj inak, napríklad keby minulosť postáv ukázali skôr, alebo vlastne, keby robili to čo začali robiť k absolútnemu koncu anime. Kvalitatívne obstoja jednotlivé postavy a ich povahy, toto je práve v tomto diele dosť nadpriemerné a to dokonca sú dosť kvalitné, aj vedľajšie postavy. Vedľajšie postavy sú dosť kvalitné, aj bez toho, aby sme mali šancu ich nejako hlbšie spoznať. Zaujme aj ústredná dvojica Ashaf a Guideau, ale inak ako by som si myslel na začiatku, postupom času som pochopil, že tieto dve osobnosti sa k sebe nie úplne hodia a presadzujú si všetko medzi sebou silou, ale toto mi vôbec nevadilo. Smutné je aj trocha to, že u takýchto diel častokrát kvalita postupom času klesá, ale tu naopak išiel celý počin hore čím sme videli viac dielov, ale zostáva tam taká pachuť, toho, že sme pozerali nejaké mini epizódne príbehy, ktoré vlastne nič extra pre hlavný príbeh hlavnej dvojice neznamenali a snažili sa nám týmto vlastne tento príbeh predať, aby mohla byť napríklad druhá séria. Bohužiaľ za mňa musím povedať, že nepodarilo sa, ale do budúcnosti sa to môže oveľa zlepšiť, ak sa s týmto bude ďalej pracovať napríklad v ďalšej sérii.

Kultová hra Nier Automata dostala svoje anime, ktoré sa snaží napodobniť atmosféru hry. Napodobniť atmosféru hry je veľmi ťažké, až nemožné a to hlavne z dôvodu, že Nier má špecifickú atmosféru, kde sa buduje vzťah k hlavným hrdinom veľmi pomaly, je to spôsobené tým, čím hlavný hrdinovia sú. 2B a 9S sú androidi, to znamená, že sa len približujú chovaniu ľudí a teda vytvoriť dielo, kde začne mať človek rád niekoho strojového nie je vôbec jednoduché. Nehovoriac o tom, že s 2B sa vo svojej podstate stal najviac používaný cosplay vo svete, napriek tomu, že hru hralo nie až také kvantum ľudí. Otázka znie, podarilo sa tvorcom dosiahnuť atmosféry hry? Za mňa čiastočne áno a hlavne preto, lebo sa tu išlo na istotu, vytvoriť príbeh, ktorý bude dobre zasadený do toho sveta a vôbec neriskovať. Môže tu byť otázka či sa oplatí pozerať anime, keď existuje hra. Anime je hre dosť podobné, ale napriek tomu je veľa vecí nových a teda oplatí sa stráviť čas pozeraním anime, aj keď ste hrali hru (ja som hru hral). Graficky či animačne dostávame vynikajúci počin, ktorý má svoju kvalitu a udržiava si ju celú dobu napriek istým problémom s vysielaním jednotlivých dielov. Veľa divákov môže mať problém s odťažitým príbehom. Čo tým odťažitým myslím, ono niekedy tam chýbajú trocha emócie, je to ako Ergo Proxy, je to proste ladené viac filozoficky, toto je dielo proste, ktoré chce, aby ste sa zamysleli, ale nie hneď a nad nejakými vecami, ale kladie Vám celok na zamyslenie. Budovanie príbehu a sveta má v tomto prípade naozaj prednosť a niekedy, aj nad formou ako to tu je prezentované, ale toto robí NieR:Automata Ver1.1a naozaj výborne.

Mne sa toto anime páčilo, ale má to hrozne veľa skratiek v príbehu, po animačnej stránke je to podpriemerné, súboje sú zlé, veľa charakterov je zámerne plochých (chápem, že za to, lebo je to hra) a tak je ťažké nejak povedať, že toto je kvalita. Keď si to máme nejak rozobrať celé do podrobností, skratky v príbehu sú také, že niečo spomaľujem celé anime a následne to vyriešim, niečo sa deje s hlavnou hrdinkou, vyrieši to za minútu, pán démonov má skratkovitý príbeh čo by napísalo päť ročné dieťa o pol šiestej ráno. Tak a teraz animačná stránka, občas sa na to ťažko v konkurencii dnešných anime vôbec pozerá. Ploché charaktery? Traja uchádzači o Aliciu sú úplne mimo, chápem, že sa chovajú ako v hre, ale za pár dielov sa z nich stanú bábky, neviem čo bolo viac otravné a či to bol zámer. Neviem to hlavne pre to, lebo tu máme jeden vynikajúci mužský charakter Patricka, teda no vynikajúci, je priemerný, ale keď je v konkurencii tých troch tak vyniká úplne. Yumiella ma samozrejme bavila najviac, problémom u nej je jediná vec, často veľa vecí nechápe, úplne základných vecí čo pochopí každý a ono sa to strieda, raz to je vtipné, inokedy som si skoro šiel trhať vlasy. Romantika medzi hlavnými hrdinami nefunguje, zámerne nefunguje ja to chápem, ale potom nechápem ten koniec. Ďalšie chyby, ktoré môžem spomenúť, situácia s Ritou, rodičia Yumielly, jej agenda pomôcť ľudom čo sa jej podobajú, nebudem, ale vysvetľovať prečo, aby to nebolo veľa spoilerov. Okrem týchto všetkých vecí je to fakt zábavné, keby sa vyriešili tie neduhy v príbehu, tak by som prekonal, aj obrovsky znížený štandard v animáciách, doslova hrozne vyzerajú nejaké scény na konci tohto diela, neviem či to bol zámer, ak áno nevyšiel. Je mi to ľúto, keď ma to fakt bavilo, možno by mi napravila chuť druhá séria, aj keď nemá už bohužiaľ byť o čom.

Vyšumí to čoskoro z hlavy, ale napriek tomu má Nozomanu Fushi no Boukensha svoju kvalitu. Samozrejme dá sa tu nájsť zopár slabších dielov, nejaké tie zbytočné misie, kde Rentt proste "neleveluje" tú svoju postavu na vyšší level v tom jeho pomyselnom rebríčku, aby sa čoraz viac blížil k tomu, aby bol človek. Druhé samozrejme je aj to, že anime vlastne má taký trocha bežnejší ciel, alebo celkovo cieľ Rentta nie je nejakým hĺbavý je doslova obyčajný vo všetkých smeroch. Rentt tak isto nie je nejaká super vynikajúca postava, ktorá by ma ohúrila. Toto všetko sa tomu dá vytknúť a to ani nehovorím o tom, že anime zámerne spomaľuje dej či už tými zbytočnými dielami, alebo tým, že nechceme na to ísť príliš rýchlo, aby nebol Rentt zas jeden z tých super silných charakterov. Ostatné všetko, ale funguje, rozprávanie príbehu je dobré, svet vyzerá tiež byť kvalitný a dostávame skôr pomenej súbojov, ale dostávame dobré korenie každého anime a to zopár zaujímavých záhad. Záhad dostávame čoraz viac a ja sa dosť teším, kedy sa budú odkrývať (ak sa niekedy budú). Lorraine je dobrý charakter, dynamika medzi ňou a Renttom bola taká normálna, nedá sa povedať, že by boli najlepšia dvojica aká existuje, ale dá sa z určitosťou povedať, že zatiaľ ma zaujíma viac Lorraine ako Rentt.